Author photoAdrian Gubčo 15.05.2023 16:25

Menej bariér v Petržalke. Mesto dalo zelenú novým premosteniam

Chorvátske rameno je jedným z najdôležitejších krajinotvorných aj mestotvorných prvkov v Petržalke. Vodná plocha vytvára základ pre vznik rozsiahleho líniového parku, nadväzujúceho na novú električkovú trať. Zároveň je však do určitej miery aj bariérou, sťažujúcou priečny pohyb. Zmeniť to majú nové pešie a cyklistické mosty.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

V urbanistickej koncepcii Petržalky je koridor v susedstve Chorvátskeho ramena vnímaný ako akási chrbtica, na ktorú sa majú viazať jednotlivé štvrte a aktivita. Tento význam má potvrdiť hlavná komunikačná os, ktorú mala podľa pôvodných úvah tvoriť rýchlodráha (metro), postupne pretransformovaná na električkovú trať. Tá je teraz konečne v realizácii a podľa Hlavného mesta by mala byť v roku 2024 sprevádzkovaná.

Projekt má však nedostatok – jednotlivé zastávky na novej trati v súčasnosti nie sú dobre dostupné. Bariérou v spojení je Chorvátske rameno, cez ktoré nie je vybudovaných dostatok premostení a peších či cyklistických spojení. V záujme zlepšenia dostupnosti električkových zastávok je tak potrebné vybudovať sériu nových lávok cez rameno.

Z tohto dôvodu ešte v roku 2021 Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vyhlásili architektonickú súťaž na riešenie štvorice premostení ramena. Cieľom bolo navrhnúť premostenia, ktoré budú dizajnovo príťažlivé, bezbariérové a vhodné pre ľudí na vozíčkoch, citlivé k lokalite a zeleni, a nadväzujúce na existujúce alebo budúce pešie a cyklistické ťahy. Vybraná bola štvorica lokalít. Prvá z lávok bude v úseku medzi Bosákovou a Rusovskou cestou, dve ďalšie budú medzi Rusovskou cestou a Romanovou a štvrtá nahradí existujúcu pontónovú lávku pri Draždiaku.

Galéria

  • Lávka č. 1. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 1. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 2. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 2. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 3. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 3. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 4. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Lávka č. 4. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

MIB vyhlásil štyri samostatné súťaže návrhov s rovnakým jadrom zadania, ktoré boli vyhlásené naraz a boli vyhodnocované jednou porotou v jednom termíne. Návrhy sa však posudzovali jednotlivo. Prihlásení súťažiaci mohli riešiť jednu, ale aj viacero lávok. Veľká časť prihlásených súťažiacich sa rozhodla pre odovzdanie návrhov na viacero, resp. všetky plánované lávky.

Vďaka tomuto modelu sa najúspešnejšou stala brnenská kancelária M2AU + AXXI, ktorej návrhy boli ocenené ako najlepšie v troch prípadoch – v prípade prvých troch lávok od severu. Štvrté spojenie pri Draždiaku zas navrhuje ateliér DOXA.

Hlavné mesto pôvodne avizovalo, že premostenia budú zrealizované v čase dokončenia električkovej trate. V tom čase sa predpokladalo, že trať bude pripravená na používanie ešte pred koncom roka 2023. To by si vyžadovalo pomerne rýchly postup aj v príprave lávok. Od vyhlásenia výsledkov súťaže však neboli navonok komunikované žiadne detaily. Konečne až teraz došlo k postupu, keď Hlavné mesto udelilo kladné záväzné stanovisko pre projekty jednotlivých premostení.

Prvá lávka vznikne medzi Mlynarovičovou a Jantárovou cestou a bude mať dĺžku 41,6 metrov a šírku 4,6 metrov (pre chodcov a cyklistov budú k dispozícii 4 metre). Doplnená bude atypovým a typovým mobiliárom. Druhá lávka spojí existujúce a pripravované developmenty Petržalka City a SOHO Petržalka. Má ísť o jeden z kľúčových mostov, preto bude dlhý 34,8 metrov a široký až 7 metrov (pre chodcov a cyklistov 6,5 metrov). Súčasťou projektu je pobytové schodisko na pravom brehu ramena. Aj v tomto prípade bude premostenie doplnené atypovým a typovým mobiliárom.

V prípade lávky č. 3 medzi Hálovou a Gessayovou vznikne stavba o dĺžke 35,1 metrov a šírke 4,6 metrov (4 metre pre chodcov a cyklistov). Projekt si bude vyžadovať debarierizáciu existujúceho priľahlého chodníka a spojený bude so vznikom pobytových schodov s drevenými sedákmi. Posledná lávka medzi Jantárovou cestou a Tematínskou bude dlhá 42,5 metra a široká 4,5 metra (pre užívateľov budú k dispozícii 4 metre). Súčasťou vybudovania poslednej lávky bude aj vznik móla ponad Veľký Draždiak a doplnenie mobiliáru.

Mesto v prípade všetkých premostení žiadať rešpektovať Manuál verejných priestorov a pripomína, že s projektom musí súhlasiť aj správca vodného toku. Takisto sa má doplniť cyklistická infraštruktúra, najmä stojany. Samotné lávky budú štandardne fungovať ako zmiešaný pohyb peších a cyklistov.

Dátumy realizácie špecifikované dosiaľ nie sú. Vychádzajúc z rozpočtu Hlavného mesta SR Bratislavy, práce by sa mohli spustiť už tento rok – na lávky je vyčlenených 200-tisíc na rok 2023 a 500-tisíc na rok 2024. Stačiť to ale nebude. V čase vyhlásenia výsledkov súťaže sa predpokladalo, že všetky štyri premostenia budú stáť 2,5 milióna eur. Na realizácii sa teoreticky môžu podieľať súkromní investori v lokalite.

 

Lávka č. 2 dnes vyúsťuje do neupravenej zelene, v budúcnosti ale pôjde o jadro Petržalky s námestím. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Nové premostenia prinesú zlepšenie napojenia zastávok na trati, zároveň sa ale okolie Chorvátskeho ramena stane dobre prepojenou lokalitou, čo zvýši predpoklady pre pobyt v území. Tomu nedávno dopomohlo aj vybudovanie verejného osvetlenia. Po vybudovaní pripravovaných developmentov sa môže toto územie skutočne premeniť na atraktívny líniový park, čím je v súčasnosti len vo veľmi obmedzenej miere.

Skutočne adekvátnu úpravu má úplné minimum brehov a plôch v susedstve ramena. Na väčšine územia je zreteľná absencia starostlivosti a koncepcie, v čoho dôsledku sa tu rozvíja náletová zeleň. Rozvoju do istej miery bránilo aj čakanie na električku, to ale nemení nič na fakte, že stav verejného priestoru je jednoducho zlý. Okolie Chorvátskeho ramena nie je priestranstvom, hodným jadra najväčšej mestskej časti v Bratislave.

Zmenu by okrem nového developmentu mohla priniesť schválená urbanistická štúdia Petržalského rozvojového koridoru, zásadný koncepčný materiál, ktorý definuje základné pravidlá budúceho vývoja územia. Štúdia je podkladom pre aktualizáciu Územného plánu, čo umožní lepšiu ochranu zelene a stanovenie presne vymedzeného miesta pre výstavbu. Vo výsledku tak vznikne kombinácia uzlov mestskosti v blízkosti električkových zastávok a zelených plôch pri ramene.

To bude správna doba na realizáciu architektonicko-krajinárskych súťaží, ktoré by preriešili jednotlivé sekcie územia popri ramene. Po revitalizácii v zmysle ich výsledkov môže Petržalka získať jeden z najkrajších, ak nie najkrajší park v Bratislave – a navyše fantasticky napojený na život mestskej časti. Kvalita života na najväčšom sídlisku sa môže rapídne zvýšiť.

Predpokladom k tomu je však pokrok pri príprave novej regulácie, výstavba električkovej trate, lokalizovaný development aj zlepšenie priečnych väzieb. Nejde tak o nič nereálne – práve naopak, môže ísť o veľmi pravdepodobný scenár. Základom je absencia obštrukcií, ktoré by pozitívnu premenu Petržalky zbytočne odsúvali.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube