Päťnásobná návratnosť a podpora cestovného ruchu. Národný futbalový štadión pomáha Bratislave i Slovensku, tvrdí jeho majiteľ
Národný futbalový štadión (NFŠ) na Tehelnom poli bol dokončený v roku 2019 a spojený je s mnohými kontroverziami. Tie sa týkajú jeho polohy, architektonického riešenia, ceny aj spôsobu financovania. Za jeho vznikom stojí podnikateľ Ivan Kmotrík st., ktorý teraz hovorí o významných benefitoch, ktoré údajne mestu a krajine prináša, či už z hľadiska ekonomiky, ale aj cestovného ruchu.
Štadión v čase dokončenia v roku 2019. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
Národný futbalový štadión sa v priebehu šiestich rokov existencie etabloval ako jedno z hlavných centier športového a kultúrneho diania na Slovensku. S kapacitou 22.500 miest na sedenie a celkovou rozlohou 46.000 m² sa stal multifunkčným komplexom, ktorý okrem športových podujatí hostí aj koncerty, spoločenské akcie a konferencie. Prevádzkovateľ štadióna deklaruje jeho ekonomický prínos a ambíciu ďalej rozširovať funkčnosť areálu.
Podľa analýzy, vypracovanej expertom Pavlom Čmelíkom a tímom investičných analytikov v apríli 2025, prináša komplex NFŠ do slovenskej ekonomiky ročne takmer 45 miliónov eur. Z tejto sumy tvoria podstatnú časť príjmy z podujatí, prenájmov, reklamy a stravovacích služieb. Počas jedného kalendárneho roka štadión navštívi viac ako 430-tisíc osôb, pričom približne tretinu z nich tvoria zahraniční návštevníci.
Z hľadiska návratnosti investície sa uvádza, že každé euro z pôvodnej sumy 98,4 milióna eur investovaných do výstavby by malo v priebehu desiatich rokov priniesť späť takmer päťnásobok (z každého investovaného eura sa vráti 4,56 eur). Tento údaj je prezentovaný ako indikátor finančného zmyslu projektu, hoci ide o modelový prepočet založený na doterajšej výkonnosti a predpokladoch pokračujúcej prevádzky.
Prevádzka štadióna má podľa prevádzkovateľa dopad aj na verejné financie – cez vyšší výber DPH, miestnych daní a ubytovacích poplatkov má NFŠ generovať približne osem miliónov eur ročne. Investor tak považuje túto stavbu za vysoko prínosnú, pričom vidí potenciál pre ďalší rozvoj.
„Naším cieľom je rozšíriť a upevniť vnímanie Národného futbalového štadióna ako bezpečného a multifunkčného miesta, prinášajúceho rôzne typy zážitkov pre všetkých,“ uviedol Pavel Komorník, predseda predstavenstva NFŠ. Zároveň zdôraznil snahu posilniť využitie štadióna ako priestoru konkurencieschopného voči podobným zariadeniam v iných európskych mestách, čím má prispieť k rozvoju cestovného ruchu.
Z hľadiska infraštruktúry a vybavenosti štadión disponuje 27 bufetmi, VIP zónou s kapacitou 803 miest, 43 skyboxmi a takmer tisíckou parkovacích miest. Objekt spĺňa technické normy UEFA a nevyžadoval podstatné úpravy ani pre nadchádzajúce podujatie EURO U21 2025, čím je v kontexte iných štadiónov na Slovensku výnimkou.
Dôležitou súčasťou komplexu je aj obchodné centrum OC Tehelko, ktoré ponúka prevádzky zamerané na gastronómiu a služby, pričom do budúcnosti sa počíta aj s ďalšími komunitnými a voľnočasovými funkciami.
Zároveň je NFŠ prezentovaný ako stavba s vysokou mierou environmentálnej udržateľnosti – podľa hodnotenia spoločnosti CBRE má ísť o najudržateľnejší štadión v regióne strednej a východnej Európy. Približne 85% potreby tepla a chladu má byť pokryté z obnoviteľných zdrojov, zavlažovanie hracej plochy sa zabezpečuje dažďovou vodou.
OC Tehelko. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Kritici projektu však dlhodobo upozorňujú na kontroverzný priebeh jeho výstavby, najmä v oblasti vlastníckych vzťahov a verejného financovania. Výstavba štadióna bola realizovaná formou verejno-súkromného partnerstva, pričom zo strany štátu išla pôvodne podpora do výšky 27,2 milióna eur. Neskôr mal štát dokúpiť nekomerčnú časť projektu. V roku 2020 sa však rozhodol od tohto záväzku ustúpiť a požiadal aj o vrátane pôvodnej dotácie.
Riešenie tohto sporu je dnes v rukách slovenských súdov. Diskusia o tom, v koho rukách by mal štadión byť a ako sa vyrovnajú finančné záväzky, tak nie je uzavretá ani dnes. Štadión medzičasom prevádzkuje súkromný investor. Údaje o návratnosti investície môžu v celom spore zavážiť a presvedčiť verejnosť o tom, že je v záujme štátu, aby NFŠ odkúpil.
Nemožno poprieť, že štadión sa stal etablovaným prvkom bratislavského mestského prostredia – tak z hľadiska infraštruktúry, ako aj spoločenského života. Hostil zápasy Ligy majstrov, vystúpili na ňom medzinárodní hudobní interpreti, slúžil ako miesto masového očkovania počas pandémie aj ako dejisko netradičných kultúrnych podujatí. Otvorený ostáva zámer ďalej posilniť jeho funkčnosť ako multifunkčného areálu, ktorý má potenciál prispievať k domácemu cestovnému ruchu, ekonomike i kultúrnej ponuke Bratislavy.
Hoci je NFŠ dnes vnímaný predovšetkým ako športový stánok, jeho majiteľ sa usiluje o to, aby sa z neho stala dlhodobo udržateľná mestská aréna – ako z pohľadu využitia, tak i návratnosti vložených prostriedkov. Ide o prirodzený dôsledok situácie, do akej sa investícia dostala po zmene postoja štátu. Pokiaľ nebude NFŠ zarábať peniaze, bude to z pohľadu jeho majiteľa obrovský problém.
Pozrite si výstavbu Národného futbalového štadióna vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.


























