Adrian Gubčo 04.12.2019 15:22

Národný futbalový štadión je skolaudovaný

Výstavba Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli v Novom Meste je konečne ukončená. Štadión bol v predčasom užívaní už takmer rok, hoci počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov ešte prebiehali dokončovacie práce. Projekt je spojený s viacerými kontroverziami a s výrazným predražením.

Zámer postaviť Národný futbalový štadión bol témou dlhé roky pred samotnou výstavbou, čo bola reakcia na zlý stav a celkovú zastaranosť predtým najväčšieho slovenského futbalového štadióna, ktorý slúžil ako športový stánok slovenskej futbalovej reprezentácie. Zvyšujúce sa nároky Európskej futbalovej únie UEFA viedli k tomu, že reprezentácia musela hrať na iných štadiónoch, ktoré lepšie spĺňali kritériá pre organizovanie medzinárodných zápasov – najprv v Žiline, neskôr v Trnave.

V Bratislave bolo dlho problémom umiestnenie aj model financovania, čo viedlo k neustálemu odsúvaniu výstavby NFŠ. Témou bola výhodnosť prestavby pôvodného štadióna.

Hoci Tehelné pole je tradičnou futbalovou lokalitou, husto zastavaná vnútromestská poloha je pre lokalizáciu veľkého športového stánku nevhodná, keďže príchod veľkého množstva fanúšikov znamená mimoriadnu záťaž na dopravu aj pokoj v štvrti. Takisto tu nebolo možné vybudovať veľké rozptylové plochy a štadión sám sa musí prispôsobovať okoliu. Podľa údajnej analýzy, vypracovanej svojho času pre potreby Vlády SR, sa Tehelné pole vyhodnotilo ako najhoršia lokalita v meste zo štyroch posudzovaných (dve zvyšné sa nachádzali v Petržalke a jedna pri letisku).

Napriek tomu sa nakoniec štát rozhodol pre výstavbu na mieste starého štadióna, kde svoje zápasy hrával futbalový klub ŠK Slovan Bratislava. Definitívne rozhodnutie padlo v čase, kedy už bol majiteľom klubu – a štadióna a prináležiacich pozemkov – podnikateľ Ivan Kmotrík st. Do širokého portfólia firiem tohto podniateľa patrí okrem dominujúcej produkcie obalov aj development, pričom spoločnosť Grafobal Group Development realizovala alebo realizuje v Bratislave niekoľko projektov (v čase, kedy sa rozhodovalo o štadióne, najmä račiansky projekt Račany Bianco).

Štát sa rozhodol pristúpiť k developmentu, ktorý Ivan Kmotrík pripravil pre Tehelné pole. Jeho súčasťou bol okrem štadiónu s kapacitou 22,5-tisíc divákov aj rezidenčný komplex, administratívna budova, nákupná galéria a sídlo televízie, ktorá taktiež patrí tomu istému majiteľovi. Návrh vypracoval spriaznený architekt Karol Kállay ml. Vo finálnom koncepte sa upustilo od výstavby sídla televízie.

V rámci dohody s developerom sa štát zaviazal, že od SPV spoločnosti NFŠ, a.s., kontrolovanej Grafobal Group, odkúpi nekomerčnú časť projektu – teda štadión – za maximálne 75,2 milióna eur, hoci pôvodne sa uvažovalo o dotácii len 27 miliónov eur. Dnes sa zdá, že sa náklady ešte zvýšia, keďže developer počas výstavby upozornil na rast cien stavebných materiálov. Prvý odhad bol 85 miliónov, dnes sa cena blíži k stomiliónovej hranici. Finálna výška závisí od priebehu rokovaní s dodávateľom, firmou Strabag.

Štát môže štadión odkúpiť až po jeho kolaudácii. Tá bola ukončená v týchto dňoch. Výstavba sa spustila 1. septembra 2016.

 

Komplex NFŠ priniesol do lokality masívnu koncentráciu hmôt a funkcií. Fotografia z 19.10.2019

 

Príbeh Národného futbalového štadióna vôbec nepatrí k úspešným príkladom spolupráce verejného a súkromného sektora. Hoci časť verejnosti je nadšená z nového športového stánku, ktorý je aktuálne najmodernejším svojho druhu v krajine a spĺňa kritériá UEFA pre organizáciu významných medzinárodných zápasov (hoci už nie napríklad pre Majstrovstvá Európy vo futbale), ide asi o jediné a časovo obmedzené pozitívum tohto projektu. Problémom je prakticky všetko, čo s developmentom súvisí.

Prvým z nich je umiestnenie, ktoré je pre štadión takejto veľkosti jednoducho nevhodné. Tehelné pole je tradičnou športovou a futbalovou lokalitou a nie je dôvod, prečo by to tak nemalo ostať, správne by však bolo postaviť menší mestský štadión so zodpovedajúcou kapacitou pre potreby účastníka slovenskej ligy. V kontexe susednej Národnej kultúrnej pamiatky Nová Doba pôsobí komplex NFŠ prerastene, aj keď jedna tribúna musela byť kvôli svetlotechnike znížená.

Druhým je kapacita, ktorá je síce priveľká na danú lokalitu, zároveň ale primalá pre Slovensko ako celok. Ideálna by bola okolo 30-tisíc divákov s možnosťou ďalšieho rozšírenia do budúcnosti. Pre tieto účely by však musela byť vybratá iná lokalita. Ako ideálny sa črtá juhovýchodný okraj Petržalky, kde sú rozsiahle pozemky vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja s priaznivým Územným plánom, ktorý tu predpisuje športovú funkciu. Išlo o odporúčanú lokalitu v rámci vyššie zmieňovanej štúdie. 

Tretím je architektonická kvalita, ktorá je na mimoriadne nízkej úrovni. Veľké a zvlášť národné štadióny predstavujú mimoriadne atraktívne zadanie, keďže takéto stavby plnia aj funkciu reprezentácie ambícií samotného klubu či štátu, ktorému patria. Preto ich spravidla navrhujú a realizujú najlepší architekti, ako to vidíme na príkladoch nových štadiónov v Bordeaux, Londýne alebo Miláne.

V našom prípade však neprebehla žiadna súťaž a projekt bol „prihratý“ architektovi, ktorý je osobným priateľom investora a ktorý bol zároveň najlacnejší. Výsledok nenechal na seba dlho čakať, úplne nový štadión má viacero slepých miest, v jeho rohu je osadená veža a v sektore hostí nevidno z najvyšších miest kvôli umiestneniu svetelnej tabule. Zvonka štadión pôsobí pomerne lacno, napriek snahe o vytvorenie membránovej fasády po vzore Allianz Areny v Mníchove. Otázna je aj kvalita stavby, nepotvrdené chýry hovoria o veľkých problémoch počas výstavby.

Štvrtým problémom sú komerčné funkcie v okolí štadióna, ktoré svojim rozsahom potláčajú celkový charakter developmentu. V jeho tesnom susedstve vznikol bytový komplex Byty Tehelné Pole, pod priľahlým vyvýšeným námestím je (zatiaľ prázdne) nákupné centrum, hoci štadión je medzi dvomi veľkými centrami, a priamo v rohu hľadiska je zmieňovaná kancelárska veža Tower 5, kde si investor zriadi svoje sídlo. Developer argumentuje snahou o vytvorenie bratislavského „Las Vegas“, ktoré neustále žije, výsledok však pôsobí, že o šport vlastne vôbec nešlo.

Nakoniec, posledným a najzávažnejším problémom je spolufinancovanie zo strany štátu. Slovenská republika získala priemerný a nereprezentatívny štadión, hoci s cenou kvalitného športového stánku (aspoň pri prepočte na jedno sedadlo). Svojou finančnou spoluúčasťou umožnila developerovi optimalizovať náklady a zároveň mu zabezpečí vyšší komerčný úspech, minimálne v prípade retailu. Bratislave týmto „zarobila“ na väčšie dopravné problémy v už tak zaťaženej časti mesta, ŠK Slovan Bratislava sa zas dostal k úplne novému a veľkému štadiónu, ktorý by si inak musel postaviť sám.

Ešte zaujímavejšia však bude situácia v najbližšej budúcnosti. Podľa aktivistického združenia Naša Bratislava sa skolaudovaním NFŠ odblokujú rozsiahle pozemky v štvrti Pasienky, ktoré nebolo možné zdevelopovať, kým neexistuje štadión. Táto bariéra však teraz zanikla. Masívna prestavba Pasienkov je už v príprave.

Národný futbalový štadión je tak dokončený. Hlavné mesto a slovenská reprezentácia síce dostala nový modernejší športový stánok, ten je však víťazstvom len pre developera, architekta a možno zhotoviteľa. Všetci ostatní prehrali – najviac samotní futbaloví fanúšikovia, ktorí po rokoch čakania dostali len lacný „produkt“, na ktorý môže byť hrdý len ignorant.

 

Pozrite si priebeh výstavby NFŠ vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.