Adrian Gubčo 19.10.2023 18:15

Sklady namiesto inovatívnej štvrte? V Neste vznikne logistický park, developer vidí výhody

Projekt Nesto v Petržalke od spoločnosti Lucron sa prezentuje ako prvá bratislavská kreatívna a nízkouhlíková štvrť, napĺňajúca princípy 20-minútového mesta. Postupne tu má vzniknúť bývanie pre 15-tisíc ľudí a pracoviská pre ďalšie tisíce. Ako ukazuje, súčasťou územia bude aj logistický park, ktorý na prvý pohľad nesedí s víziou atraktívneho miesta pre život.

Zdroj: Lucron

Nesto je rozsiahla schéma, ktorá vzniká v západnej časti Petržalky, v priestore medzi Kopčanmi a štátnou hranicou s Rakúskom. Aktuálne je vo výstavbe prvá etapa časti Nesto – Juh, tvorená trojicou bytoviek. V čase dokončenia niekedy v priebehu budúcej dekády ale má ísť o polyfunkčnú mestskú štvrť s bytovými domami, bizniscentrami, prechodným bývaním, službami, vzdelávacími aj kultúrnymi zariadeniami či rozsiahlymi verejnými priestormi. Umiestnené budú nielen v južnom sektore, ale aj v dosiaľ nepredstavenej časti Nesto – Sever.

Pre Lucron ide do istej miery o vlajkovú loď, čo je veľmi významné s ohľadom na fakt, že sa developer podieľa aj na tak exponovanom projekte, ako je Vydrica. Už dlhodobo komunikuje, že má ísť o vzorový príklad udržateľnej a inovatívnej štvrte. Odrazí sa to na funkciách – už v južnej časti sa napríklad objaví premiérovo koncept moderného co-livingu – ale aj na urbanizme. Podoba Nesto – Sever bude výsledkom medzinárodnej súťaže.

Ako to už ale v Bratislave býva, akékoľvek plánovanie a idey narážajú na podobu Územného plánu, ktorý prísne reguluje budúce funkčné využitie jednotlivých pozemkov. Jednotlivé koncepty sa mu musia prispôsobiť alebo si počkať na zmenu plánu. Tá však trvá nezriedka dlhé roky.

V tomto prípade sa developer rozhodol nečakať. Na pozemkoch v priamom susedstve diaľnice D2 má preto vzniknúť, hoci pod gesciou investora SK5 Logimac, logistický areál Garbe Park Bratislava City. Podľa zámeru, predloženého na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), má vzniknúť zóna s prevládajúcou funkciou veľkoobchodných skladov a distribučných centier s novými priestormi na prenájom pre služby a drobné montážne činnosti so súvisiacou administratívou a vlastným zázemím. Doplnená bude o dopravnú infraštruktúru a zelené plochy.

Naplánované sú dve haly s administratívnymi vstavkami a štvorica showroomov so súvisiacim zázemím. Úžitková plocha prvej haly bude 17-tisíc metrov štvorcových, druhej haly 5,4-tisíc metrov štvorcových. Pri Showroome 1 bude úžitková plocha 3,7-tisíc metrov štvorcových, pri Showroome 2 aj so súvisiacou administratívou 5,4-tisíc, pri Showroome 3 1,7-tisíc a pri Showroome 4 2,4-tisíc metrov štvorcových.

V rámci areálu sa okrem skladovania a distribúcie bude v rozsahu maximálne 10% realizovať aj montážna činnosť. Zeleň bude na 10,8-tisíc metroch štvorcových. Počet parkovacích miest má byť 280, umiestnené budú na teréne. V rámci trojzmennej prevádzky by tu mohlo pracovať približne 623 zamestnancov.

Navrhovateľ plánuje realizovať aj viaceré ekologické opatrenia. Na strechách hál tak budú fotovoltaické panely, dažďová voda sa bude zachytávať a odvádzať do vsakov v rámci pozemku, použité budú strešné fólie, brániace prehrievaniu hál a časť striech administratívnych objektov bude zazelenená.

Celková výška investície sa predpokladá vo výške 30 miliónov eur. Projektantom bola firma Stat-Kon. Realizácia je naplánovaná na roky 2025 až 2027.

 

Logistický park vznikne medzi diaľnicou a cestou, napojenou na Bratskú ulicu. Zdroj: Lucron

 

Plán na vznik logistického areálu vychádza zo znenia Územného plánu, ktorý práve takúto funkciu prikazuje v priestore v dotyku s diaľnicou. Areál má byť obsluhovaný z novej komunikácie, napojenej na Bratskú ulicu, ktorá v tomto úseku premosťuje diaľnicu a umožňuje na ňu prístup. Do istej miery tak ide o logické nastavenie plánu, v kontexte plánovanej výstavby atraktívnej štvrte sa však zdá ako problematické.

Na prvý pohľad sa totiž zdá, že logistický park nie je zlučiteľný s priaznivým obytným prostredím. Lucron však ubezpečuje, že v skutočnosti nebude jeho prítomnosť nijak dramatickým spôsobom narúšať lokalitu – práve naopak. „Logistický park, ktorý vznikne v susedstve Nesta, nebude typickým logistickým parkom, aké ľudia poznajú napríklad z okolia Bratislavy,“ hovorí Pavel Baslík, Head of Marketing & PR, Lucron. „Naopak, pôjde o mestskú logistiku, ktorá bude kombinovaná s ďalšími funkciami a službami.“

Developer je tak názoru, že prítomnosť parku bude skôr prospešná. „Budú sa tam napríklad nachádzať kancelárie, alebo rôzne showroomy, ktoré budú dobre napojené na Nesto a poskytnú obyvateľom možnosť mnohých pracovných príležitostí. Tento koncept nám dáva zmysel a podporuje našu stratégiu 20-minútovej štvrte,“ vysvetľuje Baslík. Preto ani developer neplánuje žiadať o zmenu Územného plánu pre túto oblasť.

Obyvatelia by v budúcnosti nemali zvlášť výrazne cítiť prítomnosť logistickej zóny. „Medzi Nestom a logistickým parkom vznikne v budúcnosti 4-prúdová cesta, ktorá výrazne urýchli obyvateľom štvrte napojenie na hlavné bratislavské ťahy a zároveň poskytne vizuálnu aj mentálnu bariéru medzi štvrťou a parkom, ktorá bude výrazne posilnená intenzívnou výsadbou zelene,“ pripomína P. Baslík. Viditeľné budú najmä showroomy, ktoré budú vizuálne atraktívnejšie a odhlučnia logistické haly za nimi. Areál má zároveň odhlučniť diaľnicu.

Developer tvrdí, že mu záleží na stvárnení objektov. „Aj keď projekt logistického parku priamo nerealizujeme my ako developer, veľmi nám záleží na vhodnom a citlivom prepojení s Nestom tak, aby sa projekty dobre dopĺňali a zároveň si vizuálne ani pocitovo neprekážali. Aj z tohto dôvodu spolupracujeme s investorom logistického parku a úzko strážime vizuálne atraktívny vzhľad a skladbu budov, ktoré budú viditeľné voľným okom od cesty,“ zhŕňa Pavel Baslík. Ako uzatvára, vozidlá, vychádzajúce a vchádzajúce do logistickej zóny, budú smerované priamo na diaľnicu, Nesto tak nezaťažia.

 

Developer chce v Neste vybudovať priaznivé obytné prostredie pre tisíce ľudí. Zdroj: Lucron

 

Projekt logisticko-skladového areálu v skutočnosti nie je až takým prekvapením, keďže Lucron už dávnejšie naznačoval, že obdobná zóna bude súčasťou štvrte. Doteraz však nebola známa jej konkrétna podoba. Z architektonického hľadiska sa zdá, že investor naozaj vyvinul snahu, aby nebola vnímaná ako cudzorodý prvok.

Otázka začlenenia logistických areálov je veľkou témou pre rozvíjajúce sa mestá, Bratislavu nevynímajúc. Development postupne vytláča skladové areály viac na perifériu, na druhej strane je ale vhodné, aby vnútri mesta existovala sieť distribučných priestorov, ktoré by umožňovali zásobovanie obchodov a služieb komoditami. Dôležité to je aj pre štvrte, ktoré chcú obmedzovať automobilovú dopravu.

V takýchto častiach mesta sa hovorí o alternatíve v podobe zásobovania nákladnými bicyklami. Tie ale môžu fungovať len v prípade, že majú k dispozícii distribučné centrá, zasadené do prostredia. Preto by nemali byť sklady úplne odmietané.

Druhou témou je rozvoj podnikania, pod čím sú myslené aj firmy a jednotlivci, ktorí svoje produkty vyvíjajú a priamo vyrábajú na jednom mieste, príp. priamo v susedstve vlastného bydliska. Nie každá spoločnosť alebo podnikateľ potrebuje veľkú halu, úplne stačí aj dielňa, ktorá nemusí zaťažovať okolie, vrátane obytnej štvrte. V Bratislave je takýchto priestorov na dobrej úrovni nedostatok.

Vo výsledku tak nemusí navrhovaný zámer ublížiť, práve naopak. Dôležitou otázkou však bude nielen vzhľad logistického areálu, ale aj budúci nájomcovia. Nesto môže byť inovatívnou štvrťou, bude ale potrebovať užívateľov, ktorí to v rámci svojich aktivít budú zohľadňovať.

 

Pozrite si výstavbu Nesta vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.