zoradiť: podľa dátumu
Jednou z najväčších výziev pre súčasné svetové mestá je ich potenciál pre prilákanie talentovaných ľudí, najmä študentov a pracovníkov, ktorí by sa potom podieľali na rozvoji domácej ekonomickej a vzdelanostnej základne. Problémom sú ale nezriedka nedostatočné alebo nekvalitné rezidenčné kapacity, ktoré sú navyše cenovo nedostupné. Bratislava v tomto smere nie je výnimkou. Riešenia prichádzajú z miest, ktoré považujú lákanie talentu za prioritu.
Úradná, reprezentačná aj komunitotvorná funkcia mestských radníc si vyžaduje kvalitnú architektúru. To sa už celé storočia týka nielen veľkých miest, ale aj mestečiek či obcí. Dnešné projekty v zahraničí z tejto zvyklosti nevybočujú, kvalitný príklad sa však nachádza aj na Slovensku.
V Bratislave vyvolal vznik novej cyklotrasy na Rázusovom a Vajanského nábreží alebo premaľovanie niektorých dopravných tieňov u časti verejnosti pobúrenie. V európskom kontexte však ide o drobnú úpravu, keďže čoraz viac metropol realizuje radikálne intervencie v prospech zvýšenia atraktivity alternatívnej mobility. V niektorých z nich dokonca došlo k úplnej dopravnej revolúcii.
Modernistická architektúra a urbanizmus do našich miest priniesli rozsiahle verejné priestory. Dnes sa ukazuje ako mimoriadne náročné skĺbenie ich využívania s aktuálnymi možnosťami a požiadavkami na tvorbu kvalitného mestského prostredia. To ale neznamená, že sa aj monumentálne námestia nedajú pretvoriť na príťažlivé miesta, ktoré prispievajú ku kvalitnejšiemu životu a podpore okolitých funkcií.
V časti verejnosti sa ozýva volanie po silnejšej inšpirácii historickými vzormi v architektúre. Tento prístup však nezriedka skončí gýčom, ktorý je omnoho horší ako súčasné riešenie. Napriek tomu neprestáva diskusia o citlivom prepájaní nových budov so staršími zachovanými objektami a vhodnom nadviazaní na existujúce urbanistické štruktúry. Príklady, že sa to dá, existujú.
Takmer všetky úspešné svetové mestá spája jeden problém: nedostupné bývanie. Preto sa veľká časť z nich usiluje o rozvoj cenovo dostupných bytov v podobe nájomných schém. Ideálne je pritom umiestňovať ich v relatívne kvalitných a dobre napojených lokalitách, aby nehrozilo riziko segregácie. Nie je to vôbec jednoduchá úloha, keďže v mnohých husto zastavaných metropolách nie je pre výraznejšie projekty miesto.
Budovy ambasád sú dôležitým nositeľom kultúrno-spoločenskej úrovne danej krajiny. Slovensko v tomto smere na tom nie je vôbec zle a môže sa popýšiť niekoľkými výnimočnými dielami. Z pohľadu architektonickej kvality sa však väčšina odborníkov pravdepodobne zhodne na jednej budove. Nedávno prešla generálnou rekonštrukciou, ktorá nadviazala na jej pôvodné hodnoty.
Praha už niekoľko rokov pripravuje výstavbu zásadnej novej kultúrnej stavby - Vltavskej filharmónie, ktorá má byť súčasným symbolom mesta. Jej podoba je známa od roku 2022, keď bol predstavený víťazný návrh architektonickej súťaže od dánskej kancelárie BIG - Bjarke Ingels Group. Odvtedy prešiel zámer pripomienkovaním, na základe čoho predstavil významný svetový architekt Bjarke Ingels aktuálne zmeny v projekte.
Mesto Trnava možno v mnohých veciach označiť za najvyspelejšie mesto na Slovensku, ktoré sa veľmi rýchlo mení k lepšiemu. Aj tento rok samospráva dokončuje a rozbieha niekoľko ambicióznych projektov, medzi ktoré patrí obnova pamiatok či revitalizácie verejných priestorov. O tom, ktorý zámer bude napokon najväčšou investíciou, rozhodne byrokracia.
Prírodné prostredie treba chrániť. Cestou k tomu je edukácia, ideálne v priamom dotyku so vzácnym prostredím, čo umocňuje zážitok zo vzdelávania. Rozumejú tomu aj u našich severných susedov, kde bol dokončený vzdelávací objekt, zaujímavý nielen funkciou. Samotná architektúra novostavby je najlepšou reklamou na ochranu prírody a prepájanie ľudí s okolím.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac