Adrian Gubčo 10.03.2021 11:20

V akom stave je projekt Karolia?

Nedávne predstavenie viacerých nových projektov, pripravovaných v Karlovej Vsi, vyvolalo výrazný záujem verejnosti. Tá citlivo reaguje na akékoľvek nové návrhy, ktoré by mohli zmeniť tvár mestskej časti. Jedným z nich je aj projekt Karolia, ktorý by mohol vzniknúť na svahu nad Devínskou cestou. V akom stave je dnes tento zámer?

Zdroj: Karolia a.s.

Projekt bol predstavený už v lete 2018 a v januári 2019 bolo rozhodnuté, že sa nebude posudzovať v rámci plného EIA, keďže je na to malý. Odvtedy však nezaznelo veľa nových informácií alebo aktualizácií. Spoločnosť Karolia a.s., blízka firme RMC Properties, tu plánuje vybudovať sériu šiestich štyroch- až päťpodlažných domov s komunitnými priestormi v okolí a 225 parkovacími miestami v garážach i na teréne. Development vzdialene pripomína neďaleký obytný súbor Condominium Renaissance, vrátane faktu, že má byť prístupný prostredníctvom samostatnej uličky.

Po rozhodnutí Okresného úradu by malo po správnosti nasledovať územné konanie či vydanie územného rozhodnutia, čo aj v prípade pomaly konajúcich bratislavských stavebných úradov štandardne trvá menej ako dva roky. Karolia tam však ešte nie je. Aktuálny stav objasňuje Jakub Slanina, predseda predstavenstva spoločnosti Karolia a.s. „Projekt v minulosti získal právoplatné rozhodnutie EIA. Aktuálne je projekt vo fáze doplňovania projektovej dokumentácie o riešenia technickej a dopravnej infraštruktúry,“ hovorí. Developer zároveň musí dodať informácie o aktuálnom stave pozemku.

„Čo sa aktuálnej situácie týka, koncom minulého mesiaca začali prebiehať udržiavacie práce na pozemku, nakoľko si miestny úrad m. č. žiadal aktualizáciu inžiniersko-geologického prieskumu, čo nie je možné v aktuálnom stave, nakoľko je pohyb na pozemku zásadne ovplyvnený náletovými krovinami,“ pokračuje developer. Investor tak musí odstrániť časť krovitých porastov. Rovnako musí zabezpečiť údržbu a priechodnosť pozemku, čo je však v dôsledku uskutočneného štátneho dozoru, ktorý vo veci stále koná, aktuálne nemožné.

Jakub Slanina zároveň pripomína, že developer žiada o povolenie výrubu po začatí stavby, no až po roku spoločnosť obdržala stanovisko, že musí dodať aktualizovaný dendrologický posudok. To však v tejto chvíli nie je možné kvôli pandemickej situácii. „Napriek platnému územnému plánu, ktorý predurčuje tento pozemok na málopodlažnú bytovú výstavbu, nie je nám zatiaľ umožnené pokračovať v investičnom zámere,“ zhŕňa developer.

Ešte nejakú dobu tak potrvá, kým zámer získa príslušné povolenia. Projekt za tú dobu zásadnými zmenami neprešiel, no jeho koncept má byť podľa developera nastavený tak, aby lokalitu zasiahol čo najmenej. Vznikne tu „...spolu 152 bytových jednotiek, orientovaných na formu rodinného bývania, t.j. cieľom je vytvoriť väčšie byty, tým pádom menej obyvateľov, aby sa odľahčili aj nároky na dopravné kapacity a dať väčší dôraz na verejné priestory,“ popisuje investor a pripomína, že tu vzniknú verejne dostupné priestrasnstvá. „Na čo dávame dôraz, je práve kvalitný verejný priestor s cieľom komunitného života pre obyvateľov nie len plánovanej výstavby, ale aj blízkeho okolia...“ potvrdzuje Jakub Slanina.

Architektúra projektu sa zatiaľ nijako zásadne nemenila a návrh spracúva kancelária HFD Architects. Developer neposkytol ani žiadne nové vizualizácie, keďže s ohľadom na stav povoľovania preňho pravdepodobne nedávalo zmysel vypracovávať nové – predaj sa tak skoro nespustí, čo konštatuje aj J. Slanina. „V aktuálnej fáze prípravy projektu ešte nevieme určite presný termín spustenia predaja bytov práve z vyššie uvedených administratívnych konaní,“ hovorí. Dnes sa tak nedá predvídať ani termín výstavby.

 

Zdroj: Karolia a.s.

 

Karolia je tak ďalším meškajúcim developmentom, ktorý bol predstavený už dávno, napriek tomu nie je stále blízko výstavby. Obdobným prípadom je Rezidencia Staré Grunty, ktorá už dlhšie čaká na povolenia, alebo Janotka, ktorá je prerobeným starším zámerom, no stále nemá zelenú pre ďalšie pokračovanie. Táto situácia môže súvisieť s tým, čo nastalo aj po zverejnení mojich dvoch posledných článkov na tému výstavba v Karlovej Vsi – zdvihla sa vlna odporu, z ktorej sa zdá, že pre mnohých obyvateľov by bolo najlepšie, keby sa tu už nikdy nestavalo.

To je však samozrejmý nezmysel. Karlova Ves, tak ako celá Bratislava, potrebuje výstavbu, aby ostávala kvalitným a príťažlivým miestom pre život. S postupujúcimi rokmi sa môže zhoršovať technický stav domov a bytov, no ceny budú zároveň rásť – a možno aj viac, ako inde v meste, kde si potenciálny kupujúci bude môcť vyberať medzi ponukami. Mestská časť zároveň nezíska žiadne príjmy z výstavby, keďže developeri sú nútení platiť poplatok za rozvoj, z ktorých mestské časti vyberajú dve tretiny. Niektoré mestské časti, napríklad Záhorská Bystrica alebo Rača, z toho úspešne financujú nové verejnoprospešné zámery. Karlova Ves však nie.

Argumentuje sa pritom zlými skúsenosťami z minulosti, hoci tieto „zlé skúsenosti“ do veľkej miery súvisia aj s nezvládnutou reguláciou parkovania a s nedostatkami v územnom plánovaní. To umožnilo výstavbu projektov, ktoré nebrali ohľad na mierku, alebo vznik ulíc, beznádejne obparkovaných autami. Presunutie áut do spoločných garáží a uvoľnenie ulíc, spojené s rozšírením verejného priestoru, by však pohľad na charakter niektorých častí Karlovej Vsi, ale vo všeobecnosti aj našich sídlisk či mestských štvrtí, mohlo zásadne zmeniť (skúste si to sami vďaka tejto stránke).

Parkovanie na uliciach je najvýznamnejším vizuálnym smogom slovenských miest a Bratislavy predovšetkým – a to aj s prihliadnutím na enormný rozsah vonkajšej reklamy. Sú lokality, kde je výstavba parkovacích domov mimoriadne náročná, až nemožná. Sídliská s veľkými voľnými a nevyužívanými plochami, zvyškovými trávnikmi a či nezriedka nedotiahnutými urbanistickými koncepciami, však k takýmto nepatria. Pri vhodnom riešení môže parkovací dom pomôcť nielen vyriešiť problém s parkovaním, ale aj príjemne zveľadiť okolie. Dokazuje to aj nedávna architektonická súťaž z najvyspelejšieho slovenského mesta, teda Trnavy.

Karlovej Vsi v tomto ale nemožno celkom krivdiť, v roku 2017 sa tu skutočne vyskytla iniciatíva vybudovať parkovací dom s 186 miestami na Veternicovej ulici, ktorého súčasťou by bol aj parčík na streche objektu. Nie je ale žiadnym prekvapením, že sa voči tomuto zámeru vyskytla petícia. Hoci vedenie mestskej časti odmietlo tvrdenia petičníkov, faktom je, že parkovací dom nevznikol. Nový parkovací dom sa plánuje na Pustej, v rozpočte však pre tento účel neboli vymedzené žiadne prostriedky. Nadstavať by sa mohlo parkovisko na ulici Ľ. Fullu.

Ak sa podarí prekonať odpor verejnosti a vyčistiť zopár ulíc od parkovania, potom sa hneď ukáže, že vnímané problémy nielen Karlovej Vsi ležia v niečom inom, ako v developmente ako takom. Zvaľovať vinu za zlý stav mestskej časti na investorov je jednoduchá a lákavá skratka. Ako to však so zjednodušeniami býva, sú nesprávne a prinášajú viac škody ako úžitku. V tomto prípade budú najviac poškodenými obyvatelia Karlovej Vsi.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.