Adrian Gubčo 15.02.2021 17:05

V Karlovej Vsi sa pripravujú Bytové domy Kuklovská

V Karlovej Vsi by mohol pribudnúť nový rezidenčný projekt. Na Kuklovskej ulici, v lokalite, kde málopodlažná zástavba rodinných domov prechádza do sídliska, sa plánuje vybudovanie Bytových domov Kuklovská. Investor, spoločnosť Stavebné bytové družstvo Kuklovská, získal k zámeru kladné záväzné stanovisko od Hlavného mesta.

Zdroj: Lang Benedek Architects

Predmetný pozemok sa nachádza v severozápadnej časti Karlovej Vsi, na severnom okraji sídliska Dlhé Diely. Kuklovská ulica tu prechádza svahovitým terénom a priamo hraničí s lesnými plochami, siahajúcimi až k Devínskej Kobyle. V nedávnej minulosti sa tu nachádzali záhrady, sady, vinohrady a úzke polia, zástavba začala vznikať až v druhej polovici 20. storočia. Ako záhrada bola plocha využívaná aj doteraz – a výstavba nového projektu predpokladá asanáciu záhradného domčeka.

Namiesto neho by tu mala vzniknúť trojica nových objektov. V juhovýchodnej časti územia je naplánovaný bytový dom A, ktorý bude mať päť nadzemných podlaží, z toho najvyššie bude ustúpené. Hlavný vstup bude na úrovni prvého podzemného podlažia, čím investor využije umiestenie domu v svahovitom teréne, vyššie bude 22 bytov. Bytový dom B bude v západnej časti riešeného územia a bude mať štyri nadzemné podlažia so štvrtým ustupujúcim podlažím. Na prvom podzemnom podlaží bude umiestnená kancelária, na 2.-4. podlaží bude celkovo 7 bytov.

Naplánovaná je ešte menšia kancelárska budova v severnej časti pozemku s jedným nadzemným a jedným podzemným podlažím, pričom kancelária a prezentačný priestor s vysokým stropom budú umiestnené v podzemnom podlaží. Parkovanie je naplánované na teréne, resp. na otvorenom prízemí domov, celkovo by tu malo vzniknúť 51 parkovacích miest.

Za architektúrou stojí dvojica renomovaných kancelárií Kuklica – Smerek Architekti a Lang Benedek Architects, dve čoraz skúsenejšie pracoviská so zaujímavými realizáciami aj úspechmi v architektonických súťažiach. Architekti svoj koncept obhajujú snahou o maximalizáciu využitia výhľadov, presvetlenie a prevetranie bytov a využitie modulov pri vnútornej organizácii aj vonkajšej podobe jednotlivých objektov. Členitosť budov slúži k optickému zmenšeniu ich hmôt.

Výsledkom je dobrá architektonická úroveň projektu, čo sa pravdepodobne odrazí aj na štandarde bytov. Každá z rezidencií by mala mať balkón, loggiu alebo terasu, pričom byty na najvyššom podlaží budú mať pravdepodobne vyššiu svetlú výšku. Medzi budovami by mal vzniknúť priestor pre komunitný gril alebo saunu. Vo výsledku architektúre ani tak veľmi neškodí riešenie parkovania, očakávať aktívny parter v danej lokalite vo väčšom rozsahu, ako je naplánovaný (kancelárie), je pravdepodobne naivné.

Zámer má k dispozícii záväzné stanovisko Magistrátu a posúva sa na územné a stavebné konanie. Mestská časť Karlova Ves má k developmentu štandardne rezervovaný postoj, v tomto prípade však ide o projekt, ktorý so sebou nenesie kontroverzie ani negatíva. Namiesto toho prináša dôležitú funkciu bývania pri dobrej architektonickej úrovni a v priestore, kde nemá stavba v podstate komu prekážať (možno s výnimkou obyvateľov dvoch-troch rodinných domov). Preto nepredpokladám zásadnejšie komplikácie pri povoľovaní - aj s prihliadnutím na fakt, že známy „aktivista“ Marcel Slávik prisľúbil, že už nebude vstupovať s neopodstatnenými pripomienkami do zámerov.

V ideálnom prípade by tak mohla realizácia Bytových domov Kuklovská prebehnúť v rokoch 2022-2024.

 

Zdroj: Lang Benedek Architects

 

Bytové domy Kuklovská sú jeden z radu relatívne malých a komorných projektov, ktoré sa v Karlovej Vsi pripravujú. Kombinácia blízkosti zelene a relatívnej dostupnosti centra mesta, aj vďaka existencii zmodernizovanej električkovej trate, láka investorov, ktorí tu plánujú zámery rezidenčných projektov v relatívne dobrom štandarde. Svoju schému napríklad pripravuje Reming na Matejkovej, Otyk Invest a ATOPS Development na Starých Gruntoch alebo Karolia na Ulici Hany Meličkovej. Úroveň týchto projektov lavíruje, všetky sa však snažia ťažiť na dobrom výhľade a zdôrazňujú blízkosť zelených či lesných plôch.

Existujúce konkurenčné výhody Karlovej Vsi sa týkajú aj iných častí mesta, čo nezriedka vyústilo v masívnu zástavbu bez jasného konceptu. V tomto je konzervatívny prístup k výstavbe aspoň v niečom dobrý, mal by však ísť ruka v ruke s prípravou koncepčných materiálov a územných plánov zón, ktoré by nastavili jasné a férové pravidlá pre výstavbu a následne uľahčili investičný proces. To sa však nedeje, a Karlova Ves má k dispozícii len dvojicu ÚPZ pre menšie územia (Majerníková – severná časť a Líščie údolie).

Mestská časť sa v rámci svojho PHSR (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja) sťažuje na prehustenosť priestoru na Dlhých Dieloch, nedostatočný verejný priestor a ako príležitosť pripomína, že priestranstvá možno obnovovať z poplatku za rozvoj. Toto všetko je však dôsledok nesprávneho manažmentu verejného priestoru a územného rozvoja. Verejný priestor v Karlovej Vsi a zvlášť na Dlhých Dieloch je oveľa viac devastovaný neregulovaným parkovaním a zlepšenie jeho stavu je nereálne, lebo pri absencii výstavby nemá Karlova Ves z čoho poplatok vyberať.

Karlova Ves sa tak postupne dostáva do pasce nerozvoja, kde sa na prvý pohľad darí brániť najhorším developerským prehreškom, cenou za to je však stagnácia kvality života v mestskej časti. Zásadné investície tu realizuje predovšetkým Hlavné mesto (modernizácia električkovej trate, výstavba lodenice bola tiež možná len po zásahu mesta, park na Karloveskej či súťaž na rekonštrukciu Jurigovho námestia), kým projekty mestskej časti sa hýbu najmä vďaka grantom z fondov EÚ alebo Nórskych fondov. To je však na bratislavskú mestskú časť málo.

Karlova Ves by možno mala prehodnotiť svoj budúci rozvoj. Teoreticky by mohlo ísť o najvyspelejšiu mestskú časť Bratislavy; nachádza sa tu Mlynská dolina, kde sa koncentruje veľká časť vedecko-výskumného potenciálu krajiny. Mestská časť má kvalitné životné prostredie vďaka polohe medzi karpatskými lesmi a Dunajom. V neposlednom rade, má k dispozícii modernú električkovú trať, čo chýba aj niektorým prudko sa transformujúcim častiam Bratislavy. To všetko sú predpoklady pre výrazne dynamickejší urbanistický vývoj.

Ak chce tieto výhody naplno zužitkovať, mestská časť bude musieť začať uvažovať nad novým prístupom k budúcnosti. A jeho súčasťou bude musieť byť – či sa to starousadlíkom páči alebo nie – aj nová výstavba, ktorá prispeje k premene lokalít, ktoré dnes nefungujú. Záujem investorov by sa nepochybne našiel.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.