Od sľubov k činom: Špičková veda má dostať lepšie podmienky, SAV vyhlasuje trojicu súťaží
Slovenská akadémia vied (SAV) v minulom roku predstavila verejnosti výsledky mimoriadnej urbanisticko-architektonickej súťaže na nové riešenie svojho kampusu na Patrónke. Chce tak zlepšiť podmienky pre rozvoj vedy aj skvalitniť možnosti sprostredkovania svojej práce verejnosti. Teraz vyhlasuje trojicu nadväzujúcich súťaží – po koncepcii areálu ide riešiť priamo aj jednotlivé objekty.
Zdroj: gro architekti / Slovenská akadémia vied
Slovenská akadémia vied sídli v rozľahlom kampuse pri Dúbravskej ceste na Patrónke. Pracuje tu až 1,7-tisíc ľudí, teda podstatná časť z takmer 2,5-tisíc zamestnancov akadémie. Kampus sa vyznačuje typickým rozvoľneným modernistickým konceptom, čo odkazuje na dobu jeho vzniku – postupne bol budovaný prevažne v socialistickom období. Dnes sú už mnohé budovy zastarané a nevyhovujú požiadavkám na realizáciu najpokročilejších výskumov či snahe o prilákanie nových perspektívnych zamestnancov.
SAV preto dlhšie pracovala na koncepcii pre kvalitnú transformáciu svojho kampusu. Najprv zrealizovala participáciu medzi pracovníkmi, na základe čoho bola schopná pripraviť podmienky pre veľkú urbanisticko-architektonickú súťaž. Tá prebehla v rokoch 2023 až 2024. Víťazom sa stali kancelárie Studio Egret West v spolupráci s Gro architekti.
Architekti navrhli výrazné zlepšenie existujúceho kampusu prostredníctvom vytvorenia prepojeného centrálneho verejného priestoru vo forme veľkého parku, tvarovaného do podoby trojzávitnice DNA (helixu). Z tohto Helix parku by bola vytlačená automobilová doprava. Popri parku by boli umiestnené jednotlivé pracoviská, koncentrované v šestici klastrov podľa ich zamerania. Súčasťou konceptu je aj vytvorenie nových vstupov do areálu.
Podľa SAV tak vznikol základ pre masterplán, podľa ktorého sa bude kampus rozvíjať. Ako SAV prezradila pre YIM.BA na jar, akadémia ďalej pripravila aj projekt urbanisticko-krajinárskeho riešenia budúcej podoby areálu SAV, ktorý sa stal záväzným dokumentom ďalšieho rozvoja. V tom istom čase potvrdila, že sa pripravuje súťažné riešenie prvých objektov – najmä Pavilónu spoločenských vied, Pavilónu prírodných vied a novej budovy Úradu, resp. Predsedníctva SAV.
Teraz sa tieto slová potvrdzujú. SAV totiž v spolupráci s architektonickou kanceláriou 2021, ktorá sa podieľala už na organizácii prvej súťaže, vyhlásila ďalšiu trojicu kompetícií. Predmetom je budova Predsedníctva SAV, Pavilón spoločenských vied a Pavilón Centra experimentálnej medicíny.
Objekt Predsedníctva SAV má byť reprezentatívna a ekologická stavba, ktorá bude centrálnym objektom tzv. klimatického klastra. Napojená bude zároveň na hlavné vstupné námestie, ÚSTARCH a budúci Helix park. Budúci objekt by mal mať asi 4,2-tisíc metrov štvorcových hrubej podlažnej plochy (HPP), pričom architekti musia klásť dôraz ekologickú výstavbu či využitie nízkopotenciálneho tepla alebo chladu zo superpočítača SAV. Objekt musí byť vynikajúco napojený cyklisticky či pešími trasami a minimálne zasahovať do zelene.
Pavilón Centra experimentálnej medicíny (PCEM) vznikne na juhovýchodnej hrane biomedicínskeho klastra, ktorý je zas severozápadne od hlavného vstupu do areálu. Cieľom je vybudovať vysoko kvalitnú, ekologickú a technologicky vyspelú stavbu, ktorá bude prepojená s Pavilónom lekárskych vied (PLV). Budova by mala mať 10,5-tisíc HPP v šiestich nadzemných podlažiach a 3,6-tisíc v dvoch podzemných. Umiestnené tu budú laboratóriá, kancelárie a zverince. Predpokladaný je aj vznik denného centra pre 20 detí, kaviarne či trojice garsóniek pre hostí, rovnako ako priestorov pre neformálne stretávanie.
Napokon Pavilón spoločenských vied (PSV) bude na juhovýchodnom okraji areálu SAV. Pôjde o jeden alebo dva objekty, ktoré majú vytvoriť kvalitné pracovné prostredie pre ústavy spoločenských vied, urbanisticky dotvoriť okruh parku Helix a nadviazať na architektonický odkaz Chemického ústavu. Malo by ísť o maximálne šesťpodlažnú budovu či budovy s 10,5-tisíc metrami štvorcovými HPP s administratívnym charakterom a menšími kanceláriami, doplnenými o co-workové priestory.
Pre všetky tri súťaže platia rovnaké termíny odovzdania návrhov do začiatku decembra (3.12.2025) a predpokladané oznámenie výsledkov ešte pred Vianocami. Zloženie poroty je zhodné, predsedom je Ján Palovič, architekt z Gro architekti. Líšia sa však ceny, pričom najvyššia (až 56.667 eur) je za PCEM. Líšia sa aj následné predpokladané výšky projekčných prác.
Helix park je jednou z najväčších hodnôt nového riešenia kampusu SAV. Zdroj: gro architekti / Slovenská akadémia vied
SAV sa netají pri súťažiach veľkými ambíciami. „Má ísť o špičkovú architektúru, ktorá zapadne do areálu a vyrieši priestorové potreby pre viacero pracovísk SAV,“ informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
„Pre nás je nesmierne dôležité, aby sa z tohto priestoru stalo komfortné a moderné miesto pre prácu, ktoré priťahuje talentovaných vedcov a vedkyne a zároveň je lokalitou oddychu a spoznávania vedy aj pre verejnosť. Areál SAV by mal byť ukážkovým príkladom vedeckého kampusu budúcnosti a vyhlásením architektonickej súťaže sme dnes o krok bližšie k splneniu tohto cieľa,“ uviedol predseda SAV Martin Venhart.
Tináková pripomenula, že na výstavbe areálu SAV na Patrónke pracovali v 50. rokoch a ďalších desaťročiach slovenskí architekti ako Karol Paluš, Martin Kusý či Stanislav Talaš. „Dnes v areáli nájdeme hodnotnú architektúru, ako napríklad budovu Chemického ústavu od spomenutého Karola Paluša, veľkoryso koncipované zelené priestranstvá aj umelecké diela od popredných slovenských autorov. Staršie urbanistické koncepcie však neboli realizované v plnej miere,“ vysvetlila.
Nové zásahy tak majú priniesť rovnako kvalitnú, ak nie ešte kvalitnejšiu architektonickú vrstvu. To všetko sa spojí s pretvoreným verejným priestorom, ktorý bude prístupný aj návštevníkom z okolia.
Koncepcia rozvoja SAV počíta s dvoma fázami s cieľovými rokmi 2030 a 2050: vo fáze 1 bude vytvorený park Helix v rozsahu dvojitej slučky, doprava v areáli a na Dúbravskej ceste bude čiastočne reorganizovaná. Aj stavby, ktoré sú predmetom súťaží, patria do fázy 1. Náklady na jednotlivé objekty budú nemalé – pre PCEM to bude 32,75 miliónov eur, Predsedníctvo SAV 8,88 miliónov eur a PSV 21,5 milióna eur (z toho 18,5 milióna na prvú časť).
Vo fáze 2 bude park doplnený o tretiu – západnú slučku, bude dokončená úprava dopravy a parkovania, budú postavené doplňujúce objekty, bude vybudované pešie a cyklistické spojenie so Železnou studničkou a Campusom ESET (okolie Pavilónu CEM) a tiež napojenie od ZOO Bratislava (Pavilónu spoločenských vied). Plánované napojenie areálu a jeho verejných priestorov do širšej siete cyklistickej a pešej infraštruktúry mesta je podľa zadania jednou z kľúčových kvalít urbanistického riešenia.
Cieľovou víziou je areál SAV ako ukážkový príklad vedeckého kampusu budúcnosti, ktorý stavia na svojej historickej identite a otvára potenciál pre budúcu spoluprácu s externými aktérmi. Súčasne reaguje na aktuálnu klimatickú krízu a víziu udržateľného mesta.
Architekti postupne stvárnia jednotlivé klastre vedeckých pracovísk, ktorých bude celkovo šesť. Zdroj: gro architekti / Slovenská akadémia vied
SAV tak napreduje v príprave svojej ambicióznej vízie. Ide na to ale tým najlepším spôsobom – organizáciou súťaži a snahou o tvorbu naozaj kvalitných riešení, ktoré budú nielen na dobrej funkčnej úrovni, ale budú aj inšpiratívne. Aj na Slovensku (a predovšetkým na SAV) sa robí špičkový výskum, odborníci sú však nezriedka nútení pracovať v nevyhovujúcich podmienkach. Okrem toho, verejnosť nevie o ich aktivitách takmer nič.
To sa môže zmeniť. Ak sa skutočne podarí postupne transformovať kampus SAV na atraktívny areál, kde sa budú pohybovať nielen vedci, ale aj záujemcovia o vedu, inovácie, ale hoci aj o trávenie času v zelenom a modernom prostredí, bude veľký posun. Bohužiaľ, v tejto krajine je úloha vedy zaznávaná, v dôsledku čoho sú vo verejnom priestore prítomné hlasy, ktoré jej význam spochybňujú. To sa musí zmeniť.
Jedným z nástrojov je aj zmena prezentácie práce v rámci akadémie. Kvalitná architektúra vie byť výraznou pomocou, samozrejme ruka v ruke s vynikajúcim vybavením jednotlivých ústavov. Takýmto spôsobom bude mať aj SAV lepšiu pozíciu pri snahe o udržanie mladých talentovaných ľudí, ktorí uvažujú nad pôsobením vo výskume.
Plány SAV zároveň dobre nadväzujú na postupne rozvíjané aktivity v tejto časti Bratislavy. Ak sa podarí vybudovať aj novú centrálu ESETu v podobe veľkého administratívno-výskumného areálu a Bratislavský samosprávny kraj zrealizuje prestavbu priestoru bývalej továrne na patróny, vznikne unikátna koncentrácia vzdelávacích, inovačných a verejných priestorov.
Slovenská metropola v tomto smere zaostáva nielen za Viedňou, ale aj za menším Brnom. Ak nemá prísť o konkurencieschopnosť a byť miestom, kde sa dbá na kvalitu ľudského kapitálu, potrebuje masívne investície do svojej atraktivity. Premena Patrónky je v tomto smere absolútne kľúčová nielen pre hlavné mesto, ale aj Slovensko ako také.
(YIM.BA, TASR, Archinfo)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.


























Komentáre