Adrian Gubčo 22.11.2025 16:40
Netreba mať pochybnosti. Súťaž na rozvoj kampusu SAV postupuje, inštitúcia rozbieha prvé aktivity
Slovenskú architektonickú scénu nepríjemne prekvapilo nedávne zrušenie dvoch významných architektonických súťaží zo strany štátu. Vyvolalo to obavy z podobných krokov aj pri iných súťažiach, organizovaných verejným sektorom. Jednou z najväčších je v súčasnosti hľadanie podoby prvej trojice objektov v rámci kampusu Slovenskej akadémie vied. Akadémia aj organizátori súťaží uisťujú, že obavy nie sú namieste.
Zdroj: Gro architekti, Studio Egret West
Hrozí zrušenie súťaže?
Slovenská akadémia vied je najvýznamnejšou vedeckou ustanovizňou na Slovensku. Rovnako ako iné podobné inštitúcie, aj ona zápasí s problémami v podobe investičného dlhu, nedostatočnej atraktivity pre mladých talentovaných pracovníkov alebo konkurenciou zo zahraničia. Preto už niekoľko rokov vyvíja snahu o zmenu – plánuje komplexne revitalizovať a dobudovať svoj kampus na Patrónke, kde sa nachádza väčšina pracovísk.
V tejto súvislosti zatiaľ podnikla niekoľko zásadných krokov. Najprv zorganizovala participáciu medzi pracovníkmi, na základe čoho pripravila podmienky pre veľkú urbanisticko-architektonickú súťaž. Tá prebehla v rokoch 2023 až 2024. Víťazom sa stali kancelárie Studio Egret West v spolupráci s Gro architekti.
Princíp víťazného návrhu spočíval vo vytvorení prepojeného centrálneho verejného priestoru vo forme veľkého parku, tvarovaného do podoby trojzávitnice DNA (helixu), okolo ktorého by boli umiestnené jednotlivé pracoviská, koncentrované v šestici klastrov podľa ich zamerania. Táto vízia počíta s vytlačením automobilov z vnútorného parku, vytvorením nových vchodov či parkovacích kapacít a lepším napojením na okolité areály.
Veľkým benefitom daného konceptu je aj možnosť etapizácie a postupného rozvoja kampusu. Tento plán začala SAV napĺňať – v ďalšom kroku vyhlásila trojicu paralelných architektonických súťaží na objekty Predsedníctva SAV, Pavilónu spoločenských vied (PSV) a Pavilónu Centra experimentálnej medicíny (PCEM). Na organizácii sa podieľa spoločne s kanceláriou 2021, predsedom poroty je Juraj Palovič z Gro Architekti. Súťaž sa aktuálne blíži k termínu odovzdania návrhov.
Súťaž prebieha v čase, keď boli za sporných okolností predčasne ukončené dve iné súťaže – na sídelnú budovu Slovenského národného múzea a Najvyšší súd SR. Celá architektonická scéna na tieto kroky zareagovala negatívne. Pokiaľ by súťaže zostali neukončené, došlo by k obrovskému znehodnoteniu práce množstva architektov, ktorí do príprav návrhov investovali množstvo času i peňazí. Preto sa vyskytli obavy, či podobný scenár nehrozí aj pri SAV.
Tím, ktorý stojí za organizáciou aktuálnych kompetícií, však upokojuje, že nič také nehrozí. Nasvedčuje tomu aj doterajší postup SAV. „Po výhre v súťaži sme začali pracovať na urbanistickej štúdii, ktorú sme odovzdali,“ uvádza Juraj Palovič. „Nejde o klasický územnoplánovací podklad, ale skôr o interný dokument pre SAV. Jeho cieľom je zreorganizovať subjekty v rámci areálu, ktoré sa majú sťahovať z jednotlivých budov do druhých.“
Išlo o prvý konkrétny krok k reálnej prestavbe kampusu – takto sa totiž vytvorili podmienky pre neskoršie stavebné aktivity. Štúdia umožnila vytvoriť predpoklady pre následnú etapizáciu. Palovič pripomína, že v rámci SAV pôsobí 47 rozličných ústavov, preto nejde o jednoduchú úlohu. „Na základe kolotoča pripomienok vznikol dopyt pre tri budovy, ktoré sú podkladom pre súčasnú architektonickú súťaž,“ vysvetľuje.
Ondrej Marko z kancelárie 2021 pripomína, že vývoj kampusu SAV bol v minulosti pomerne rastlý. Pôvodná historická koncepcia sa veľmi dlho nedodržiavala. „SAV si uvedomovala, že nové budovy boli „náletové“. Objekty sa stavali podľa toho, kde bolo voľné miesto alebo aký grant sa vypísal. Týmto spôsobom už fungovať nechcú,“ popisuje. Marko zdôrazňuje, že akadémia sa chce otvoriť verejnosti, preto je zmena – a to aj vďaka úspešným súťažiam – nevyhnutná.
Zásadnou správou je, že takýmto smerom uvažuje aj aktuálne predsedníctvo SAV. Súťaž na kampus totiž prebehla ešte za minulého vedenia. „Cítime podporu predsedníctva aj predsedu,“ potvrdzuje Palovič. „Pri SNM alebo Najvyššom súde SR došlo k zmene vlády aj inštitúcií. Tu nás to nečaká,“ dodáva Marko. Nové predsedníctvo (kde nefigurujú žiadni politickí nominanti) „posvätilo“ aj aktuálne súťaže, na ktoré vyčlenilo dostatok prostriedkov.
Tie budú nepochybne ukončené korektným spôsobom ešte tento rok – financovanie SAV totiž inštitúciu zaväzuje, že túto aktivitu musí dokončiť v priebehu tohto roka. Prostriedky sú totiž pridelené na rok dopredu. Pripravujú sa však rozpočty na dlhšie obdobie, čo otvorí priestor pre projekciu a zodpovednú prípravu víťazných projektov.
V prvej fáze rozvoja kampusu sa prebuduje vstup a doplnia budovy PCEM, PSV a predsedníctva SAV. Zdroj: Gro architekti
SAV záleží na vysokej kvalite
V budúcnosti, ktorá má byť pomerne dohľadná, tak má vzniknúť centrálny park a v jeho susedstve jednotlivé klastre. Vytlačené budú automobily a vznikne príťažlivý verejný priestor s mimoriadne zeleným charakterom. Nové klastre môžu byť verejnosti otvorené taktiež, závisieť to ale bude od ich zamerania – niektoré výskumné aktivity (napríklad biomedicína) otvorenie neumožňujú.
Najikonickejšou stavbou má byť budova predsedníctva SAV v blízkosti vstupu do areálu (vrátane vstupu), čo architektov podnietilo k voľnejším regulatívom. Pri ostatných objektoch sú striktnejšie. Palovič upozorňuje, že do kampusu by sa mohli presťahovať niektoré pracoviská SAV, ktoré sú dnes inde v meste. Následný odpredaj týchto budov prinesie prostriedky pre realizáciu zmien v kampuse.
Napokon, sťahovať sa má aj predsedníctvo. „Je sympatické, že predsedníctvo chce ísť príkladom aj ostatným ústavom,“ myslí s O. Marko. „Nechce kázať ostatným, aby sa „poupratovali“, kým ono zostane v historickej budove na Štefánikovej. Chcú byť v centre areálu, čo vysiela signál ostatným ústavom a zamestnancom. Pre dobro inštitúcie tam pôjdu tiež radi.“
Palovič pripomína, že dôraz na vysokú úroveň vidí aj v tom, že SAV odmietla aj existujúci starší projekt na pavilón spoločenských vied, ktorý sa údajne nikomu nepozdával. Aj to bolo jedným z podnetov na vytvorenie urbanistickej štúdie a zamedzenie vzniku náhodne umiestnených budov. Tých je napokon v areáli pomerne dosť.
Určitá drobná stavebná aktivita prebieha v areáli už v súčasnosti – realizujú sa zásahy, presuny či úpravy, ktoré majú do budúcna vytvoriť priestor pre vznik ucelených klastrov. Tieto už musia byť v súlade s urbanistickou štúdiou. „SAV navyše chýba niekoľko zdieľaných prvkov. Nie je tam konferenčné centrum, nie sú tam zasadačky, spoločná kaviareň, jedáleň nie je na dobrej úrovni. Táto vybavenosť nie je v súčasnosti hodná tejto inštitúcie,“ dopĺňa Palovič.
Preto sa začalo s úpravami. „Dnes už preto realizujeme rekonštrukciu exteriéru spoločenského centra, teda budovy s aulou a jedálňou. Pripravujeme aj projekt na zmenu interiéru, aby to mohlo byť kongresové centrum. Z bufetu sa stanú zasadačky, vznikne nový vstup a objekt zatepľujeme a robíme novú fasádu,“ sumarizuje Palovič. Gro architekti tak už začali aj s konkrétnymi zlepšeniami.
Popri týchto zásahoch prebiehajú iné. Napokon, ako konštatuje Ondrej Marko, práce pre architektov je v tak veľkom areáli omnoho viac ako len na troch súťažiach, pričom sa nedá súťažiť úplne všetko. SAV ale podľa neho hľadá kvalitných projektantov a autorov.
Dôkazom je pripravovaná rekonštrukcia budovy ÚSTARCH SAV (najvyššia budova pri vstupe) v réžii Architektov BKPŠ, kde budú prezentačné priestory SAV na prízemí a centrálna knižnica SAV na druhom podlaží. Projektuje sa aj objekt herbáru od Petra Hudača alebo rekonštrukcia objektu, kde bude ústredný archív, od Vizio architektov. Pripravuje sa aj výstavba Ústavu vied o zemi so skladmi, laboratóriami aj administratívnymi priestormi. Z verejných priestorov pracujú Gro architekti so Studio Egret West na vstupnom námestí priamo za hlavným vstupom.
Gro architekti aj kancelária 2021 vidia v týchto menších zámeroch výborný priestor pre to, aby sa SAV „vycvičila“ pri príprave nových projektov, čo následne poslúži pri tvorbe väčších. Rovnako sa naučí rozoznávať kvalitnú súčasnú architektúru, keďže taká tu v posledných rokoch vznikala len v minimálnom objeme.
Už dnes vzniká kongresové centrum rekonštrukciou staršieho objektu pri vstupe do kampusu. Zdroj: Gro architekti
Svetový kampus už o niekoľko rokov?
SAV má vypracovaný časový harmonogram, ktorý stanovuje kľúčové míľniky do určitého obdobia. Zlomovým rokom má byť 2030, keď majú byť podľa Paloviča viditeľné výraznejšie výsledky celej doterajšej aktivity. Jednou z ambícií je mať napríklad dokončenú dvojitú slučku Helix parku (z troch) a reorganizovať dopravu v areáli a na Dúbravskej ceste.
Aj stavby, ktoré sú predmetom súťaží, patria do fázy 1. Odhadované náklady na jednotlivé objekty sú v prípade PCEM 32,75 miliónov eur, Predsedníctvo SAV 8,88 miliónov eur a PSV 21,5 milióna eur (z toho 18,5 milióna na prvú časť). Podľa urbanistickej štúdie od Gro architektov bude dobudované aj nástupné námestie, ktorého súčasťou budú atraktívne zelené úpravy, materská škola, priestor pre podujatia, pavilón alebo pekne upravený vstup.
Organizátori súťaže sa neobávajú, že by neboli prostriedky na dokončenie súťaží a následné projekčné práce. V prípade realizačných prác to už bude náročnejšia otázka, v tomto smere má ale úlohu zohrať odpredaj starších objektov a šetrenie vďaka efektívnejšiemu využitiu priestorov po koncentrácii ústavov na jednom mieste. Finančne najnáročnejší projekt – PCEM – predstavuje zároveň aj rozvoj jedného z najviac životaschopných ústavov v rámci celej SAV.
Nemožno tak vylúčiť, že už na konci tohto desaťročia budú viditeľné prvé výrazné výsledky a kampus SAV bude mať naozaj omnoho vyššiu úroveň. Celkové ukončenie celej transformácie sa však očakáva až v roku 2050. Fáza dva prinesie dobudovanie západnej slučky Helix parku, bude dokončená úprava dopravy a parkovania, postavené doplňujúce objekty, vybudované pešie a cyklistické spojenie so Železnou studničkou a Campusom ESET (okolie Pavilónu CEM) a tiež napojenie od ZOO Bratislava (Pavilónu spoločenských vied).
V celej SAV panuje optimizmus. Podľa Juraja Paloviča a Ondreja Marka je celý proces tlačený členom predsedníctva SAV a uznávaným vedcom Františkom Simančíkom, ktorého označujú za interný hnací motor inštitúcie. Dnes je v neoficiálnej pozícii koordinátora rozvoja areálu, pričom má v tomto smere podporu predsedníctva. Akadémia pochopila, že musí svoju úlohu komunikovať dovnútra aj navonok a vybrala si k tomu aj kvalitnú architektúru.
Metropola je tak na ceste k omnoho kvalitnejšiemu vedeckému areálu, lepšie fungujúcej inštitúcii, príťažlivému verejnému priestoru a lepšej prezentácii významu vedy, techniky a výskumu. Rozvoj SAV je v tom najvyššom verejnom záujme. Konkrétne architektonické zásahy, ktoré sa tu naprojektujú a zrealizujú, nebudú len banálnym projektom bez väčšieho prínosu, ale niečím, čo posunie SAV, Bratislavu i Slovensko.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
