Adrian Gubčo 05.02.2026 16:38

Nádejná budúcnosť slovenskej vedy v atraktívnej podobe. Slovenská akadémia vied predstavila výsledky súťaže na trojicu nových budov

Slovenská akadémia vied (SAV) je najvýznamnejším vedecko-výskumným ústavom v krajine. Napriek tomu ale bojuje s investičným dlhom, slabším záujmom mladších vedcov o prácu v akadémii či nízkym povedomím verejnosti o jej aktivitách. Zmeniť to má postupný rozvoj kampusu SAV v blízkosti Patrónky. Po vypracovaní vízie rozvoja územia je teraz známa aj podoba trojice nových budov, ktoré tu majú vzniknúť.

Zdroj: ohboi, Pelčák a partner architekti, MAPA Architekti

Veľký dôraz na kvalitu

Kampus SAV na Patrónke je už od 50-tych rokov 20. storočia miestom koncentrácie mimoriadneho vedecko-výskumného potenciálu. Jeho vznik bol výsledkom uvoľnenia po období tvrdých represií počas stalinského obdobia a mal byť ukážkou budovania „vedeckého mestečka“ v pokojnom zelenom prostredí, kde sa postupne vybudujú rozličné vedecké ústavy. Jednotlivé objekty realizovali nezriedka najrenomovanejší architekti svojej doby.

V posledných desaťročiach bola situácia menej priaznivá. SAV čelila investičnému dlhu a neposkytovala veľmi atraktívne prostredie pre talentovaných a vysoko mobilných vedcov, ktorí mohli pracovať a rozvíjať sa v omnoho vyspelejších inštitúciách v zahraničí, príp. v inovatívnych firmách doma i za hranicami. Niekoľko nových objektov sa síce realizovalo, ich spoločným znakom však bola nekoncepčnosť aj banálna úroveň architektonického či technického riešenia.

Tento stav potvrdzuje aj vedenie akadémie. „Hlavným dôvodom, prečo sme vôbec pristúpili k riešeniu otázky revitalizácie areálu na Patrónke, je to veľké množstvo provizórnych riešení, ktoré tu už máme. Ústavy máme často v nevyhovujúcich priestoroch,“ hovorí predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Areál podľa neho už nezodpovedá požiadavkám na moderný kampus.

Prvým výrazným prejavom snáh SAV o komplexné zlepšenie situácie bola veľká medzinárodná urbanisticko-architektonická súťaž v rokoch 2023 a 2024, z ktorej vyplynula urbanisticko-krajinársku koncepcia areálu. Jej autori, architekti z kancelárií Studio Egret West a gro architekti, tak nastavili dlhodobý rozvojový plán kampusu SAV, ktorý zamedzí budúcim nekoncepčným zásahom.

SAV si tak uvoľnila ruky pre ďalšie kroky, ktoré prispejú k zvýšeniu jej úrovne. „Revitalizácia areálu SAV na Patrónke nie je len stavebný projekt,“ upozorňuje Venhart. „Je to investícia do kvality vedy, pracovného prostredia a budúcnosti Slovenska ako krajiny založenej na poznaní.“ Akadémia sa v ďalšom stupni zamerala na rozvoj priestorov pre kľúčové pracoviská či oddelenia.

Ide predovšetkým o Centrum experimentálnej medicíny (CEM), oblasť spoločenských vied alebo Predsedníctvo SAV. V tejto súvislosti preto vyhlásila trojicu architektonických súťaží, ktoré mali priniesť podobu pavilónov pre jednotlivé odbory. Kompetícia prebiehala medzi septembrom a decembrom 2025 a celkovo sa do nej prihlásilo 37 tímov, predovšetkým zo Slovenska a Česka – 14 na predsedníctvo, 12 na CEM a 11 na Pavilón spoločenských vied.

Porota, zložená z renomovaných architektov aj zástupcov SAV, ocenila celkovú kvalitu víťazných návrhov. „Víťazné súťažné návrhy rozvíjajú ideu moderného kampusu definovanú urbanistickou štúdiou a súčasne svojou vysokou architektonickou hodnotou nadväzujú na pôvodnú architektúru areálu, ktorej autormi boli najlepší slovenskí architekti,“ poznamenala hlavná architektka Slovenskej akadémie vied Henrieta Moravčíková. V dohľadnej dobe by tak mali vzniknúť tri moderné budovy, ktoré spájajú mimoriadnu technickú úroveň so špičkovou kvalitou architektúry.

Najnáročnejším projektom bude Centrum experimentálnej medicíny. Zdroj: Pelčák a partner architekti

Víťazili českí aj slovenskí architekti

Asi najvýznamnejšou zo všetkých budov bude Pavilón CEM, ktorý stvárni česká kancelária Pelčák a partner architekti. Ide o vysoko skúsené pracovisko, ktoré sa už podieľalo na podobných realizáciách v Brne a inde v Česku. To za veľkú výhodu označil aj Petr Pelčák, ktorý zdôraznil, že ide o technologicky extrémne náročné zadanie. „Typológia laboratórnych budov prešla na začiatku tisícročia veľkou premenou,“ uviedol. „Dochádza tu k presunu veľkého množstva plynov a veľkou zmenou prešiel grantový systém podpory vedy.“

To sa odráža na náročných dispozičných podmienkach a nutnosti flexibility pri tvorbe laboratórií podľa veľkosti grantového tímu. Ďalšou špecifickou požiadavkou bolo umiestnenie zverinca, čo si vyžaduje špecializovanú infraštruktúru. „Takáto budova je ako stroj. Keď ich ale navštívime, zistíme, že dobre fungujú, ale nie sú prívetivé pre ľudskú prácu,“ pripomenul Pelčák. Pavilón CEM to má prekonávať.

Súčasťou budovy s tromi podzemnými a piatimi nadzemnými podlažiami tak bude veľké vnútorné átrium v kancelárskej časti a samostatná laboratórna časť. Zverince budú v podzemí a budú mať samostatné technologické podlažie. Vďaka osadeniu do svahu však bude zabezpečený priamy prístup pre zásobovanie. Architekt zdôraznil, že v okolí budovy vznikne kvalitný verejný priestor, ktorý bude slúžiť celému biomedicínskemu klastru.

Porota vo svojom hodnotení vyzdvihla racionálnu prevádzku, vysokú kvalitu laboratórnych a pracovných priestorov, ako aj technologickú pripravenosť a variabilitu využitia. Pôjde o finančne najnáročnejšiu časť v rámci rozvoja kampusu, očakávaná investícia môže byť 40 miliónov eur – ide však len o predbežné číslo.

Pomerne veľkým objektom bude aj Pavilón spoločenských vied. Víťazom súťaže sa stala čoraz úspešnejšia slovenská kancelária MAPA Architekti. Autori upozornili, že architektúru pavilónu determinoval urbanizmus areálu, teda akási mriežka v spojení s pripravovaným centrálnym parkom (helixom), ako aj potreba umiestnenia množstva kancelárií, ktoré by mali prístup k fasáde. Preto navrhli šesťpodlažný objekt, tvorený štyrmi celkami s charakteristickým zalamovaním.

Vďaka tomuto riešeniu vznikol priestor pre kancelárie aj atraktívny spôsob reagovania na prítomnosť parku. V živom parteri vzniknú príťažlivé lobby, ako aj kaviareň či spoločenské priestory. Súčasťou komplexu bude trojica átrií. V tom videla prednosť aj porota. „Pavilón sústredí spoločenskovedné ústavy dnes rozptýlené po Bratislave v nevyhovujúcich podmienkach. Návrh vyniká kvalitným riešením parteru, prirodzeným presvetlením a vytváraním menších komunitných pracovísk,“ popisuje.

Napokon budova Predsedníctva SAV bude umiestnená neďaleko vstupu do kampusu, preto sa očakávalo jej atraktívne stvárnenie. Porotu najviac presvedčil návrh od mladej českej kancelárie Oh boi. Architekti sa usilovali nadviazať na modernistický urbanizmus kampusu, kým priamo v budove išlo predovšetkým o vysokú flexibilitu prevádzky. Preto zvolili netradičný koncept štvorice jadier po obvode objektu, čím otvorili priestor jednotlivých podlaží.

Objekt bude mať aktívny parter a deväť nadzemných podlaží. Bude tak pomerne výrazný – to však bol cieľ. „Nová budova predsedníctva má byť výrazným orientačným bodom vstupu do areálu a symbolom jednotnej a otvorenej akadémie. Porota ocenila jasnú urbanistickú pozíciu, flexibilitu vnútorného usporiadania a podporu tímovej spolupráce,“ konštatuje SAV. Presťahovaním do tohto objektu by malo Predsedníctvo SAV uvoľniť budovu na Štefánikovej ulici v centre Bratislavy.

Celková koncepcia prvej etapy rozvoja kampusu SAV. Zdroj: Gro architekti

Podarí sa tieto projekty zrealizovať?

SAV uvádza, že s víťazmi jednotlivých súťaží vstúpi SAV do priameho rokovacieho konania s cieľom rozpracovať návrhy do štúdií uskutočniteľnosti a následne projektovej dokumentácie. Výstavbu nových budov predbežne očakáva v rokoch 2028-2030. Popritom ale nezabúda dodať, že situácia nie je úplne priamočiara.

Predseda Venhart pripomína, že SAV už dnes realizuje niektoré zásahy – rekonštruuje napríklad spoločenské centrum, kde je aula a jedáleň. Po obnove tam bude konferenčné centrum a z bufetu sa stanú zasadačky. Pripravuje sa aj rekonštrukcia budovy ÚSTARCH SAV (najvyššia budova pri vstupe) v réžii Architektov BKPŠ, kde budú prezentačné priestory SAV na prízemí a centrálna knižnica SAV na druhom podlaží, herbáru alebo budúceho ústredného archívu.

Akadémia má totiž k dispozícii potrebné financie na tieto úlohy. V roku 2025 získala dva milióny eur na kongresové centrum, v rokoch 2026 a 2027 by mala získať po štyroch miliónoch eur, čo vystačí na financovanie projektovej dokumentácie aj inžiniering, aby sa teoreticky bolo už v roku 2028 stavať. Tri nové budovy, resp. pavilóny by mali dokopy stáť asi 70 miliónov eur, hoci to môže byť viac (najmä v prípade CEMu).

Financovanie na tieto projekty zatiaľ nie je potvrdené, nakoľko pôjde o politické rozhodnutie na úrovni vlády, najmä ministra školstva. Venhart je však optimista, keďže verí, že napríklad budovaniu objektu Predsedníctva SAV napomôže predsedníctvo SR v rade EÚ. Ministerstvo zahraničných vecí by potom mohlo prebrať súčasné objekty SAV na Štefánikovej. Uvoľnené budú aj iné priestory v meste.

Súčasťou najbližšieho rozvoja má byť aj postupné otváranie kampusu verejnosti. Už v priebehu budúceho roka by napríklad mohlo byť zrealizované nástupné námestie pre vstupe do kampusu od Dúbravskej cesty a otvoria sa aj viaceré prezentačné priestory v rámci niektorých objektov. Do roku 2030 by mali byť dokončené prvé dva z troch helixov, tvoriacich budúci centrálny park. Tento rok je vo všeobecnosti kľúčovým míľnikom, keďže ukončuje prvú etapu rozvoja kampusu SAV.

Existujú tak pozitívne signály, že výsledky jednotlivých súťaží neskončia len ako pekné vízie do šuflíka. Práve naopak, akadémia si nastavila realistický scenár rozvoja, ktorý začína postupne napĺňať. Realizácia nových objektov nebude jednoduchá, doteraz ale SAV postupovala v podstate vzorovým spôsobom – organizuje participácie medzi zamestnancami, súťaže s dobre nastavenými pravidlami či porotou, spolupracuje s architektmi a realizuje prvé koncepčné zásahy.

Možno sa tak predsa len v určitom čase naplní vízia akadémie. Tou je „plnohodnotný vedecký kampus, ktorý poskytne dôstojné podmienky pre vedcov, priláka mladé talenty a posilní medzinárodnú konkurencieschopnosť slovenskej vedy“. Členovia predsedníctva odľahčene dodali, že veria, že vznikne aj nová atrakcia pre verejnosť (a zvlášť deti), ktorá si bude môcť prehliadnuť prácu vedcov a odíde z kampusu obohatená.

Presne takto totiž fungujú mnohé popredné areály inde vo svete vrátane toho najslávnejšieho – CERNu na pomedzí Švajčiarska a Francúzska. Vytvorenie akéhosi malého CERNu na bratislavskej Patrónke dnes znie ako sci-fi. V skutočnosti sa ale môže celá Mlynská dolina od Červeného mosta až po Botanickú záhradu premeniť na akési vedecké údolie, ktorá bude nielen motorom ekonomiky, ale aj cieľom pre vedcov, študentov, expertov a bežných návštevníkov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.