Adrian Gubčo 22.12.2021 12:17

Výsledky súťaže na dostavbu VŠMU sú odhalené

Bratislava píše vynikajúci rok, čo sa týka architektonických súťaží. Po vyhlásení väčšieho počtu kompetícií sa postupne odhaľujú aj výsledky niektorých z nich. Svoju možnú budúcu podobu pozná rozšírenie Vysokej školy múzických umení (VŠMU) na Svoradovej ulici v centre mesta. Inštitúcia čelila nedostatočným priestorovým kapacitám. Nové rozšírenie by malo prekonať tento problém, navyše v architektonicky hodnotnej prístavbe.

Čelný pohľad. Zdroj: Iľja Skoček, Danica Ščepková

VŠMU, na ktorom študuje približne tisíc študentov na troch fakultách (na Hudobnej a tanečnej, Filmovej a televíznej a Divadelnej fakulte), sa rozhodla využiť svoje priestory na Svoradovej ulici. Medzi objektom Divadelnej fakulty a Filmovej a televíznej fakulty sa nachádza v podstate prieluka, vyplnená nehodnotným starším objektom, určeným na asanáciu. Práve do tohto priestoru je najvhodnejšie umiestniť novú budovu, ktorá by slúžila potrebám celej školy, ale predovšetkým oboch susedných fakúlt.

Za týmto účelom oslovila kanceláriu 2021, ktorá sa okrem architektúry verejných priestorov špecializuje aj na organizáciu architektonických súťaží. Vyhlasovateľ súťaže mal pomerne jasné predstavy, čo potrebuje a s akými obmedzeniami pracuje. Porota, tvorená slovenskými architektmi, tak preverovala kvalitu riešenia s ohľadom na prepojenosť a vyváženosť naplnenia zastavovacích podmienok (teda či architekti navrhli vhodnú hmotu, ktorá dobre dotvárala prostredie, spĺňala limity a prepájala jednotlivé fakulty), priestorové a prevádzkové nároky vyhlasovateľa a nároky na mestotvorné a architektonické kvality návrhu.

V prípade návrhov, ktoré sa odklonili od pokynov zadania, si porota vypočula aj zdôvodnenie účastníka. Otázky realizovateľnosti boli preverované s expertami poroty. V každom prípade, charakter návrhov bol do veľkej miery poznačený priestorom aj podrobnosťou nárokov vyhlasovateľa súťaže. Najkvalitnejší návrh tak musel najlepšie zapadnúť do Svoradovej ulice aj do širšieho kontextu lokality, najlepšie pracovať s rímsou, mať dobre odtienené priečelie, správne navrhnutý parter a nájsť vhodnú formu využitia predpolia budovy. Témou bola aj vizuálna reprezentácia školy prostredníctvom nového objektu, pričom sa prihliadalo na originalitu návrhu.

Na základe týchto kritérií sa porota jednohlasne zhodla na poradí návrhov, vrátane víťaza. Tými sa stala dvojica architektov Iľja Skoček a Danica Ščepková. Podľa hodnotenia, architekti najlepšie zladili prevádzkové, technické, architektonické a urbanistické nároky na projekt, pričom priniesli aj originálny pohľad na výzor budovy. Fasáda budovy bude tvorená predsadenými pavlačami so slnolamom, ktoré budú slúžiť ako tienenie aj pobytové plochy. Zároveň dodajú budove charakteristickú identitu – tým, že fasáda cituje odhalenú javiskovú techniku, komunikuje obsah objektu do okolia. Porota odporučila tento návrh na ďalšie rozpracovanie.

Samotní architekti upozorňujú, že plne rešpektujú existujúcu výšku budovy Divadelnej fakulty z roku 2010 aj „utopený“ parter, čím nad ním vznikne akási markíza. Okrem predsadenej časti fasády architekti doplnili aj výrazné schodisko, ktoré reaguje na potrebu zabezpečenia únikovej cesty (porota žiada túto otázku ešte bližšie preveriť). V interiéri sa autori museli vyrovnať s požiadavkami na plnú bezbariérovosť objektu, ako aj zabezpečenie obsluhy plánovanej multifunkčnej sály a skladov. Parkovanie 14 automobilov je riešené v garáži, ktorá je prístupná autovýťahom, obsluhujúcim aj sklady.

VŠMU by tak mohla v najbližších rokoch získať dôstojnú budovu, ktorá zlepší jej kapacitné možností a skvalitní možnosti štúdia na škole. Novostavba sa priamo napojí na oba susedné objekty a prepojí ich funkčne aj architektonicky. Do budúcna otvára možnosť ďalšieho rozvoja v priestore nad vstupom do Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Odhadovať termíny výstavby je dnes ešte predčasné, je však isté, že projekt pomôže nielen škole, ale aj slovenskej kultúre a v neposlednom rade okolitej lokalite, ktorá bude kompaktnejšou, aktívnejšou aj príťažlivejšou.

 

Zdroj: Iľja Skoček, Danica Ščepková

 

VŠMU sa pridáva k VŠVU, ktoré taktiež pred niekoľkými rokmi vysúťažila novú podobu svojho rozšírenia. Kedy (a či) dôjde k jeho realizácii, nie je zatiaľ známe. V oboch prípadoch to snáď bude čím skôr. Obe školy by si zaslúžili rozšírenie o nové budovy alebo časti budov. Jedným z problémov vzdelávania na Slovensku je aj absencia moderných a atraktívnych priestorov pre výučbu, v dôsledku čoho nedokážu slovenské školy konkurovať omnoho lepšie vybavenejším školám v zahraničí. Týka sa to aj VŠMU či VŠVU, ktorých absolventi sú aktívni nielen doma, ale aj v iných krajinách.

Súťaž na dostavbu školy by mala byť inšpiráciou pre iné univerzity, ale aj zriaďovateľov základných či stredných škôl – výber medzi väčším počtom návrhov by nemal byť výnimočnou udalosťou. Malo by ísť o štandardnú súčasť obstarávania nového projektu. Len tak sa dá zvýšiť pravdepodobnosť, že investor získa kvalitnejší návrh, ktorý lepšie zohľadňuje jeho funkčné, technické a priestorové nároky s prihliadnutím na rozpočtové možnosti. Je to omnoho lepšie, ako obstarať projekt priamym zadaním, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať lacnejším, počas prevádzky sa však odhalia veľké skryté náklady. Zároveň sa takto buduje aj identita inštitúcie, mesta i krajiny.

VŠMU aj VŠVU, keď dokončia svoje budovy, tak budú pôsobiť ako moderné školy, kým Bratislava a Slovensko by mohli vyzerať ako mesto, resp. štát, ktorému záleží na kvalite vzdelávania. Nie je nič objavné na konštatovaní, že práve krajiny, ktoré venujú vzdelávaniu náležitú pozornosť, patria k najvyspelejším na svete. Napriek tomu sa nezdá, že by to doteraz na Slovensku všetci pochopili – a nanešťastie, nerozumejú tomu ani ľudia priamo na školách a univerzitách. Na rozdiel od vyššie zmienených zariadení, pôsobia napríklad Univerzita Komenského alebo Slovenská technická univerzita ako tiene niekdajších ambícií, ktoré teraz potrebujú len rýchlo preinvestovať eurofondy. Prispieva k tomu celkovo nízka úroveň rekonštrukcií či nových projektov v réžii oboch škôl.

Dobrou správou je, že v súčasnosti by už doterajšie postupy nemali byť natoľko akceptované. Architektonická súťaž sa skutočne stáva čoraz častejším riešením, po ktorom siahajú mnohé verejné orgány či inštitúcie (nehovoriac o developeroch, to je ale iná téma). Tento rok by mohol byť pre Bratislavu rekordný – len v metropole sa vyhlásilo osem súťaží, overených Slovenskou komorou architektov, na celom Slovensku až 30. Tí vyhlasovatelia, ktorí sú so súťažami najďalej, už pristupujú k realizácii projektov, napríklad v Leopoldove, Trnave, ale v dohľadnej dobe aj v Bratislave. Začínajú tak pribúdať kvalitné diela, ktoré pozdvihnú mestá i úroveň architektúry.

V prvom rade to ale bude o bežnom užívateľovi, v tomto prípade študentovi alebo zamestnancovi VŠMU. Štúdium alebo práca v krajšom, civilizovanejšom, bezpečnejšom, funkčnejšom a priateľskejšom prostredí sa dobre odrazí na výsledkoch aj pocitovom nastavení dotyčných ľudí. Architektúra tak splní jednu zo svojich primárnych, ak nie absolútne primárnu úlohu: poskytnúť užívateľovi priestor pre napĺňanie životných potrieb v spojení so zlepšením kvality jeho života. Prechod od čírej funkčnosti k jej prepojeniu s krásou je dôležitý civilizačný pokrok.

 

Viac informácií o súťaži na webe Archinfo. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.