Adrian Gubčo 17.07.2020 11:02

Prvé časti rýchlostnej cesty R7 a diaľnice D4 sa otvárajú

Po dlhých rokoch plánovania a štyroch rokoch výstavby sa v nedeľu, 19. júla 2020, otvoria pre verejnosť prvé úseky rýchlostnej cesty R7 medzi Ketelcom a Holicami a D4 medzi Ketelcom a Rovinkou. Štát si od týchto ciest sľubuje výrazné zlepšenie dopravnej situácie v okolí Bratislavy, ktorej juhovýchodné predmestia sú mimoriadne zaťažené v dôsledku intenzívneho rozvoja v posledných desaťročiach.

Rýchlostná cesta R7, križovatka Dunajská Lužná. Zdroj: Združenie Obchvat Nula

Do prevádzky bude odovzdaných celkovo 29,7 kilometrov nových ciest, z toho 25,2 kilometrov na R7 a 4,5 kilometrov na D4. Súčasťou projektu je aj 22 mostov a tri diaľničné križovatky v Rovinke, Dunajskej Lužnej a v Šamoríne. O niečo dlhšie budú vo výstavbe viaceré ekodukty a odpočívadlá, tieto sú už ale tiež pred dokončením. Celkovo bude do užívania odovzdaná približne polovica projektu, ktorý bude vo výsledku zahŕňať 59 kilometrov ciest.

Hlavný zhotoviteľ D4R7 Construction dokončí stavbu s určitým omeškaním, čiastočne súvisiacim aj s dlhším procesom odovzdávania stavby do užívania. Napriek tomu pripomína, že ide o dôležitý krok. “Odovzdanie rýchlostnej cesty R7 prinesie rýchlejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie dochádzanie domov nielen pre ľudí žijúcich na Žitnom ostrove, ale aj pre tranzitnú dopravu. Veľmi sa z tohto míľnika dôležitého pre ľudí v regióne i všetkých vodičov tešíme,” povedal generálny manažér D4R7 Michael Heerdt.

Od odovzdania úseku si zhotoviteľ sľubuje presun tranzitu z ulíc priamo v obciach na novú rýchlostnú cestu. Komplikáciou je však zatiaľ chýbajúci úsek medzi križovatkou Ketelec a križovatkou Prievoz, tvoriaci priamy vstup do Bratislavy. Ľudia, využívajúci R7, tak budú musieť prejsť na D4 až po križovatku Rovinka, kde budú môcť pokračovať po pôvodnej ceste. V tejto fáze tak bude efekt projektu limitovaný.

Kým bude otvorený aj tento úsek, zhotoviteľ dokončuje ešte menšie a súvisiace stavby – 30. júna bola napríklad do užívania daná zrekonštruovaná Vinohradnícka ulica, ktorá bola obnovená v plnom profile v dĺžke 6 kilometrov a mostom prekonáva D4, dokončený bol aj jeden z kruhových objazdov na Slovnaftskej ulici, teda v blízkosti budúceho vstupu do mesta.

V tomto roku by mohol byť ešte otvorený úsek D4 medzi Rovinkou a križovatkou Podunajské Biskupice, teoreticky úsek po križovatku Ivanka - Západ. Sprístupnenie ostatných častí bratislavského obchvatu je naplánované až na budúci rok, vrátane poslednej zostávajúcej časti R7 či kľúčového úseku D4 medzi Jarovcami a križovatkou Ketelec, v rámci ktorej bude premostený Dunaj. Most sa zatiaľ oficiálne nazýva Dunajské súmostie, keďže pozostáva z viacerých mostných objektov, v tejto chvíli je už spojená kľúčová časť priamo nad riekou. Vo výstavbe je aj cyklotrasa, ktorá jednotlivé brehy prepojí.

Ako posledný bude dokončený úsek D4 medzi križovatkou Ivanka – Západ a križovatkou Čierna Voda, resp. Rača, kedže súčasťou výstavby tejto časti obchvatu je komplikovaná križovatka s diaľnicou D1 (Ivanka – sever), ktorá nebola dobre pripravená a nespustila sa zároveň s výstavbou D4. Dokončenie tohto úseku sa predpokladá pravdepodobne v roku 2022.

Výstavba diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, teda tzv. Nultého obchvatu, je považovaná nielen za najväčší infraštruktúrny projekt v dejinách nezávislého Slovenska, ale aj jeden z najväčších projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) v Európe. Koncesionárom projektu je spoločnosť Zero Bypass s.r.o., ktorá zabezpečuje financovanie, výstavbu a prevádzku obchvatu Bratislavy počas obdobia 30 rokov. Celkové náklady na projekt sa pohybujú približne na úrovni 1,7 miliardy eur, stavebné náklady z toho tvoria asi 860 miliónov eur.

 

Zdroj: Združenie Obchvat Nula

 

Otvorenie prvej ucelenejšej časti bratislavského obchvatu nebude znamenať len zmenu fungovania dopravy v bratislavskom metropolitnom regióne, ale výrazne ovplyvní aj jeho ďalší rozvoj. Kritická dopravná situácia na hlavnom smere od Dunajskej Lužnej až po Dunajskú Stredu už bola vážnym faktorom, ktorý potenciálni migranti zvažovali pri kúpe nehnuteľností v oblasti. Dnes tento faktor (dočasne?) zaniká, čo sa už odráža na rastúcej atraktivite bývania v zázemí.

Vo viacerých obciach juhovýchodne od Bratislavy možno vidieť rozširujúcu sa ponuku bývania, a to nielen v individuálnej bytovej výstavbe, teda v rodinných domoch, ale postupne aj v rezidenčných komplexoch, ktoré sú skôr vhodné do mestského prostredia. Zo všetkých obcí a miest sa v poslednom období zdá, že len Miloslavov pristúpil k tomuto procesu koncepčne a vyhlásil súťaž pre riešenie budúceho rozvoja obce. V ostatných prípadoch je možno vidieť skôr divoký vývoj a výstavbu, ktorá bude opäť závislá len od automobilovej dopravy.

Práve takýto typ rozvoja zapríčinil, že sa cesty v okolí Bratislavy neúmerne zaťažili a enormné množstvo prichádzajúcich automobilov zhoršilo situáciu aj v samotnom meste. Možné riešenie malo dve podoby – buď zlepšenie úrovne verejnej dopravy v meste aj zázemí, alebo výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Štát sa rozhodol pre druhú možnosť, ktorej efekt bude s ohľadom na predpoklad dopravnej indukcie – teda zvýšenie dopytu po IAD v dôsledku zlepšenia ponuky v podobe lepšej infraštruktúry – možno dočasný.

Výstavba prvej časti D4 zároveň znamená, že v určitom časovom horizonte bude potrebné dotvorenie celého obchvatu. Súvisiaci úsek diaľnice D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou (resp. Mariankou) bude zahŕňať tunel pod Malými Karpatami – s (pravdepodobnou) dĺžkou 11,76 kilometrov najdlhší tunel na Slovensku – s odhadovanou cenou do 1,1 miliardy eur. Projekt na posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Výstavba je predbežne predpokladaná v rokoch 2023-2030, čo nepovažujem za tak pravdepodobné, keďže projekt bude treba opäť financovať ako PPP. Jeho efektivita bude otázna, preto bude musieť padnúť vážne politické rozhodnutie, ak sa má tento úsek D4 stavať. Argumentom môže byť dopravná záťaž, na ktorej zrejme nebude mať taký podiel tranzit, ako skôr mobilita v rámci záhorských a malokarpatských predmestí. Slovensko by tak opäť doplatilo na to, že si neustrážilo výstavbu v okolí hlavného mesta.

Ak sa však začne prísnejšie posudzovať hodnota za peniaze, nepochybne sa v Bratislave aj v jej okolí nájde množstvo oveľa vhodnejších a prínosnejších projektov, ktoré prinesú trvalé zlepšenie. Ak by boli zároveň spojené s takými zmenami v plánovaní, ktoré by obmedzili radikálny rast predmestských obcí a miest a naopak, posilnili efektivitu využívania pôdy v Bratislave, výsledkom by mohol byť posun mobility v metropolitnom regióne do 21. storočia. Pre súčasnú aj budúcu kvalitu života je to zásadné.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.