RED 07.07.2022 13:00

Kedy sa rozbehne výstavba križovatky D1 s D4?

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Diaľničný obchvat D4 je v prevádzke už osem mesiacov. Od novembra 2021, keď otvorili jeho posledný chýbajúci úsek Vajnory – Ivanka pri Dunaji, si môžu vodiči vychutnávať cestu z Rače až k rakúskej štátnej hranici po súvislej 27-kilometrovej diaľnici, zahŕňajúcej 57 mostov, osem križovatiek a tri ekodukty. Stále mu však chýba povestná „čerešnička na torte“ – križovatka D1/D4, rozhodujúci komponent celého projektu.

Dopravní experti už dlhšie krútia hlavami, označujúc terajší stav za katastrofu. Nové diaľničné úseky v okolí Bratislavy, ktoré si vyžiadali skoro 2 miliardy eur, čím sa zaradili medzi najväčšie stavebné zákazky v histórii samostatnej SR, ostávajú v dôsledku chýbajúcej križovatky, ktorá má prepojiť obchvat D4 s diaľnicou D1, nevyťažené. Podľa nich sa momentálny stav míňa cieľom celej výstavby – obísť Bratislavu a odľahčiť preťažený Prístavný most (v minulosti dimenzovaný na oveľa nižšie parametre premávky) od medzinárodného nákladného tranzitu smerujúceho z D1 do ďalších štátov.

 

Kľúčová otázka: kedy sa začne výstavba?

Opatrný odhad bývalého šéfa NDS Juraj Tlapu z augusta 2021 znel, že po križovatke sa bude jazdiť o päť rokov, čo by po odrátaní predpokladaných troch rokov výstavby mohlo znamenať jej štart niekedy v roku 2023. Ako vyzerá prognóza dnes – takmer po roku?

So žiadosťou o poskytnutie podrobnejšej informácie k aktuálnemu stavu príprav výstavby križovatky D1/D4 sme sa obrátili na Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR). „Na stavbu križovatky D1/D4 prebieha v gescii Národnej diaľničnej spoločnosti verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Termín výstavby závisí od priebehu a výsledku verejného obstarávania,“ odpovedal pre YIM.BA stručne riaditeľ Odboru komunikácie MDV SR Ivan Rudolf. V podobnom duchu sa nieslo aj vyjadrenie hovorkyne NDS Evy Žgravčákovej: „V téme križovatky D1/D4 platí naše nedávne stanovisko, vyhodnocujeme súťažné ponuky. Zatiaľ nie je možné poskytnúť bližšie informácie, preto vás poprosíme o trpezlivosť. O výsledku súťaže budeme transparentne informovať.“

Inštitúcie sa vyjadrili neurčito aj napriek pôvodným uisteniam, že výsledky verejného obstarávania budú známe do konca apríla tohto roku. Ešte v januári minister dopravy Andrej Doležal vyjadril predpoklad, že výstavba sa začne na jar. Aktuálny šéf Vladimír Jacko zas pre portál Hospodárske noviny povedal, že práce sa rozbehnú už čoskoro. Zároveň doplnil, že odhad o piatich rokoch realizácie sa znížil na tri vďaka novej legislatíve – tzv. Lex D1/D4, ktorý má urýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

Presný termín výstavby tak ostáva aj naďalej nejasný. Verejné obstarávanie sa naťahuje, ako to je na Slovensku v podstate už tradíciou. Verejnosť je nútená využívať doterajšie možnosti tranzitu aj napriek takmer dobudovanému projektu s enormnou cenou a diskutabilným dosahom na rozvoj zázemia Bratislavy. V každom prípade ide o obrovské fiasko. Výraznejšie je každým dňom, počas ktorého sa nestavia.

 

 

Dokončenie celého projektu je v nedohľadne

Príčin možno identifikovať hneď niekoľko: od nekvalitnej koordinácie medzi Združením Obchvat Nula a Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) cez intervencie lokálnych aktivistov až po zmeny v projektovej dokumentácii. Kardinálny omyl však dopravní analytici vidia v tom, že namiesto toho, aby sa PPP projekt hneď od začiatku koncipoval ako jednotné dielo, rozdelila sa jeho realizácia medzi koncesionára (diaľnica D4) a štát (križovatka D1/D4). Za týchto okolnosti nemôže nikto garantovať, že ho obaja aktéri dokončia súčasne.

Predpokladaný technický postup stavebných prác na križovatke D1/D4, konštrukčne rozvrhnutý do piatich krokov, je pritom už dávno známy: najprv zdvihnutie D1 za plnej prevádzky, následne využitie koncesionárom postavených pripájacích vetiev ako obchádzkových trás, potom prinavrátenie dopravy na zdvihnuté teleso D1, ďalej budovanie súvisiacich úrovňových aj mimoúrovňových pripájačov a nakoniec výstavba najdôležitejšieho pripájača D1 (od Trnavy) popod zdvihnutú D1.

Až potom sa bude môcť prúd medzinárodnej a kamiónovej dopravy prichádzajúcej z D1 rozdeliť buď doľava (na obchvat smerom do Rakúska a Maďarska), alebo neskôr aj doprava (na D2 v smere do Brna). Na to, aby bola druhá voľba možná, je však okrem spomínanej križovatky potrebný aj tunel popod Karpaty na ďalšom zvažovanom úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica, kde by sa mala napojiť na diaľnicu D2 v smere do Brna. O tuneli sa ale medzičasom prestalo hovoriť. Nateraz ostane asi ešte nadlho hudbou budúcnosti.

 

AKTUALIZÁCIA: Ako najnovšie informuje agentúra SITA, Národná diaľničná spoločnosť (NDS) ukončila v piatok 8. 7. vyhodnocovanie ponúk a zverejnila meno jej zotoviteľa. „Úspešným uchádzačom je poľská firma Budimex. Momentálne plynie lehota na možné podanie námietok, preto v tejto chvíli nemôžeme poskytovať žiadne bližšie informácie,“ uviedol na sociálnej sieti minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

 

Výšku cenových ponúk ďalších uchádzačov diaľničiari neprezradili

Podľa informácie, ktorá zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, sa mali o zákazku uchádzať štyri stavebné firmy, ktoré predkladali svoje ponuky už od 13. 12. 2021. „Na základe stanovených kritérií ponuka Budimex S.A. dosiahla 1. poradie v hodnotení podľa stanovených kritérií,“ oznámili diaľničiari výsledok vyhodnotenia ponúk vo Vestníku verejného obstarávania (VVO). Na druhom mieste skončilo v tendri Združenie D1 Bratislava – Triblavina so spoločnosťami Strabag, s.r.o. a Porr, s.r.o. a na tretej pozícii sa umiestnila spoločnosť Váhostav – SK, a.s. Počet uchádzačov ani totožnosť štvrtého z nich NDS nezverejnila, podľa nepotvrdených indícií agentúry SITA však mohlo ísť o spoločnosť Doprastav, a.s., ktorá mala navrhnúť pôvodne najnižšiu cenu, no z tendra ju pravdepodobne vylúčili.

Kritériami na vyhodnotenie ponúk boli navrhovaná cena a lehota výstavby. Predpokladaná cena stavebných prác, ktoré sa Budimex zaviazal v priebehu tri a pol roka zrealizovať, mala byť podľa VVO vyše 127 miliónov eur bez DPH. Výšku cenových ponúk ďalších uchádzačov NDS neprezradila. Ostáva preto len dúfať, že kontroverzné a v minulosti dosť spochybňované kritérium najnižšej ceny nebolo pri výbere zhotoviteľa prepojenia D1 a D4 jediným určujúcim ukazovateľom a križovatka, ktorá sa stane súčasťou rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina, bude postavená nielen rýchlo, ale aj v adekvátnej kvalite.

 

Určenie víťaza ešte neznamená, že sa výstavba začne a včas dokončí

Zisťovali sme, ako celú situáciu vníma Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý priebeh verejného obstarávania síce sleduje, ale v danom prípade doň nezasahuje. „Osobne som presvedčený, že štátne inštitúcie aj samosprávy sa stali rukojemníkmi verejných obstarávaní. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – prímestská autobusová doprava nielen v BSK, ale na celom Slovensku, električková trať do Petržalky a najnovšie aj križovatka D1xD4,“ povedal pre YIM.BA riaditeľ odboru komunikácie a propagácie BSK Michal Feik.

Vo všeobecnosti považuje za veľmi dobrý nápad, keď víťaza neurčuje len cena, ale aj rýchlosť výstavby, ako je to v prípade križovatky D1/D4. Podľa neho sa však multikriteriálne verejné obstarávanie – na rozdiel od „klasických“ súťaží, kde je jediným kritériom cena – vyhodnocuje oveľa zložitejšie. Problém spočíva v tom, že s ním pri dopravných stavbách nemáme veľké skúsenosti. „A nakoniec, keď NDS určí víťaza, ešte to neznamená, že sa výstavba aj začne a včas dokončí. Situácia na trhu so stavebnými materiálmi, narušené dodávateľsko-odberateľské vzťahy a najmä inflácia to môžu celé skomplikovať,“ uzavrel Michal Feik.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.