Záhradné mestá nevymreli. Architekti premysleli slávny koncept, unikátna štvrť sa preniesla do súčasnosti
Záhradné mestá vznikli ako odpoveď na potrebu zdravšieho a harmonickejšieho mestského prostredia. Spájať majú výhody vidieckeho života so službami a infraštruktúrou mesta, čím ponúkajú na prvý pohľad ideálne bývanie. Podľa vzorovej predstavy ich charakterizuje nízka hustota zástavby, zeleň, komunitný život a dôraz na verejný priestor. Práve na tieto hodnoty nadväzuje projekt obnovy verejných priestorov Bon Air A v bruselskom Anderlechte.
Autor: Serge Brison
Koncept záhradného mesta vznikol koncom 19. storočia ako reakcia na narastajúce sociálne a hygienické problémy industriálnych miest. Myšlienku prvýkrát predstavil britský urbanista Ebenezer Howard v knihe „To-Morrow: A Peaceful Path to Real Reform“ z roku 1898, neskôr prepracovanej pod názvom „Garden Cities of To-Morrow“.
Howardova vízia spájala výhody vidieckeho a mestského života – zdravé prostredie, zeleň a vzdušnosť dediny so službami, zamestnanosťou a sociálnou štruktúrou mesta. Záhradné mestá mali byť plánované s dôrazom na komunitu, prístup k prírode a sebestačnosť, pričom dominovala nízkopodlažná zástavba, zelené pásy a verejné priestory podporujúce sociálne väzby.
Urbanistický model záhradného mesta sa rýchlo rozšíril po Európe, najmä po prvej svetovej vojne, keď čelili mnohé štáty nedostatku kvalitného bývania. Aj v Belgicku sa tento koncept uplatnil najmä v medzivojnovom období, keď vznikli viaceré takéto štvrte v Bruseli a jeho okolí. Záhradné mestá v Belgicku charakterizuje jednotná architektúra, použitie prírodných materiálov, ale najmä dôsledné plánovanie verejného priestoru – široké ulice, zeleň, oddychové zóny a priestor pre komunitný život.
Bon Air, nachádzajúci sa v bruselskej štvrti Anderlecht, je jedným z najvýraznejších príkladov tohto typu urbanistického myslenia. Vybudovaný bol medzi rokmi 1922 až 1925 ako súčasť širšej vlny výstavby sociálneho bývania podľa Howardových princípov. Realizáciu projektu zabezpečil mestský bytový fond Foyer Anderlechtois, ktorý sa zameriaval na výstavbu cenovo dostupných, no kvalitných obytných zón pre pracujúcich.
Bon Air sa nachádza juhozápadne od historického centra Bruselu, v blízkosti parku Scheutbos. vyniká svojím vidieckym charakterom, zasadeným do mestského kontextu. Charakteristickými prvkami zástavby sú dvoj- až trojpodlažné domy s tehlovými fasádami, šikmými strechami a záhradami, ktoré v kombinácii so zelenými verejnými priestranstvami vytvárajú harmonické obytné prostredie.
Urbanizmus štvrte je organizovaný na princípe otvoreného bloku – domy obkolesujú vnútrobloky plné zelene a slúžia ako prirodzené prechody medzi súkromným a verejným priestorom. Hlavné ulice a chodníky sú obklopené alejou stromov, pričom dopravná infraštruktúra bola navrhnutá tak, aby obmedzovala tranzitnú dopravu a uprednostňovala chodcov. Obytné domy sú navrhnuté v homogénnom štýle, s drobnými rozdielmi v detailoch, čo vytvára architektonickú jednotu bez monotónnosti.
Po takmer sto rokoch však štvrť čelila potrebe obnovy – nielen čo sa týka infraštruktúry, ale aj prispôsobenia súčasným požiadavkám na kvalitu bývania a verejné priestory. V tomto kontexte bol spustený projekt Bon Air A, ktorý nadväzuje na historickú identitu miesta, no zároveň ju citlivo aktualizuje. Za architektonickú obnovu a doplnenie verejných priestorov bolo zodpovedné francúzske štúdio L’atelier DEV architecture.
Ich návrh, označovaný ako „Contemporary Garden City“, rešpektuje pôvodnú štruktúru štvrte, ale zároveň vnáša do prostredia nové významové vrstvy, funkcie a súčasnú estetiku. Kľúčovým aspektom ich prístupu bolo prehodnotenie významu spoločného priestoru v 21. storočí a jeho pretvorenie na miesto stretnutí, oddychu a spontánnych interakcií medzi obyvateľmi.
Autor: Serge Brison
Architekti sa zamerali na obnovu a premyslené doplnenie verejného priestoru v rámci historickej štruktúry štvrte. Ich intervencia zahŕňa vytvorenie peších trás, zdieľaných ulíc, komunitných záhrad a ihrísk, ktoré podporujú aktívne využívanie územia. Zásahy sa pohybujú od subtílnych úprav existujúcich priestorov až po zavedenie nových elementov, ktoré harmonicky dopĺňajú pôvodné urbanistické riešenie. Všetky prvky boli navrhnuté v súlade s princípmi udržateľnosti, s použitím prírodných materiálov a riešeniami podporujúcimi ekologickú rovnováhu.
Osobitnú pozornosť venovali autori revitalizácii vnútroblokov, ktoré boli pretransformované na priestory podporujúce komunitné aktivity. Tieto zelené plochy sú prístupné z viacerých smerov, čím sa podporuje ich prirodzené používanie a zvyšuje ich bezpečnosť. Zároveň boli prepojené s verejnými priestormi pred domami a medzi nimi, čím sa vytvorila súvislá pešia sieť v rámci celej štvrte. Dôležitou súčasťou návrhu boli aj drobné architektonické prvky ako lavičky, drevené pergoly či kompostovacie stanice, ktoré zvyšujú funkčnosť a využiteľnosť priestoru počas celého roka.
Jedným z hlavných princípov návrhu bol rešpekt k historickej typológii záhradného mesta, ktorá je v Bon Air stále čitateľná. Architekti sa vyhli invazívnym gestám a namiesto toho pracovali s mierkou, proporciami a materiálovou paletou, ktorá prirodzene nadväzuje na pôvodný charakter zástavby. Vizuálne sú nové zásahy diskrétne, no funkčne výrazne zlepšujú kvalitu verejného priestoru a komfort bývania. Tento prístup umožnil, aby sa Bon Air A stal ukážkovým príkladom toho, ako možno revitalizovať historické urbanistické štruktúry bez ich narušenia.
Projekt bol dokončený v roku 2023 a stal sa predmetom pozitívneho ohlasu v odborných kruhoch aj medzi miestnymi obyvateľmi. Jeho úspech spočíva v schopnosti zladiť architektonickú históriu s požiadavkami súčasnosti – zachovať atmosféru pôvodného zámeru, no zároveň vytvoriť prostredie, ktoré je inkluzívne, ekologické a flexibilné. Bon Air A tak predstavuje nielen model rekonštrukcie záhradného mesta, ale aj aktuálnu odpoveď na otázky trvalo udržateľného urbanizmu. V čase, keď mestá hľadajú rovnováhu medzi hustotou výstavby, kvalitou života a ekologickou stopou, je tento projekt príkladom citlivého a premysleného zásahu.
Revitalizáciou Bon Air A sa ukázalo, že záhradné mestá ako urbanistický model nestratili svoju aktuálnosť. Naopak – ich hodnoty, ako komunitný duch, blízkosť prírody a kvalitné verejné priestory, sa dnes opäť dostávajú do centra pozornosti. Projekt L’atelier DEV dokazuje, že s rešpektom k histórii a citom pre kontext možno tieto hodnoty nielen zachovať, ale aj ďalej rozvíjať. Bon Air A tak predstavuje nielen architektonickú intervenciu, ale aj strategickú víziu pre budúci rozvoj mestských štvrtí v duchu trvalej udržateľnosti.
(Archdaily, Bon Air, Visit Brusel)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.

























