Klimatická kríza je vnímaná ako jedna z najzávažnejších výziev súčasnosti aj budúcnosti. Prezidentská zelená pečať je iniciatíva, ktorá chce motivovať úrady, organizácie, inštitúcie či súkromný sektor, aby prevzali štandardy zelenej inštitúcie. Samotná Kancelária prezidenta Slovenskej republiky pritom ide príkladom.
Slovensko môže z európskych fondov investovať do obnovy verejných budov významné finančné prostriedky. Kľúčové je tieto prostriedky nielen minúť, ale využiť ich na kvalitné a udržateľné rekonštrukcie. K tomu má prispieť jedinečný projekt Prezidentská zelená pečať. Cieľom je, aby obnova verejných budov na Slovensku smerovala k udržateľnosti z hľadiska technických, estetických, ale aj prevádzkových a sociálnych kritérií.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky sa má stať prvou verejnou inštitúciou na Slovensku a zároveň prvým prezidentským úradom na svete, ktorý dosiahne klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2030. Dosiahnuť to má zavádzaním kľúčových opatrení pre eliminovanie, zníženie alebo čiastočné kompenzovanie vlastnej uhlíkovej stopy.
Vďaka prístupu, založenému na dátach a meraniach, boli nastavené priority a prijaté potrebné opatrenia. Táto iniciatíva prirodzene podporuje dosiahnutie národných a európskych klimatických cieľov, je kompatibilná s Parížskou klimatickou dohodou, Európskou zelenou dohodou, osobitne s Renovačnou vlnou obnovy, či merateľným príspevkom do balíka opatrení „Fit for 55“.
Kancelária prezidenta však motivuje k udržateľnosti aj ďalšie inštitúcie. „Spojili sa najväčší odborníci na udržateľnosť, cirkularitu a architektúru so zástupcami miest a obcí a Kancelárie prezidenta SR a vytvorili na základe medzinárodných štandardov hodnotiaci systém, ktorý je pre vlastníkov verejných budov prístupný zadarmo," uviedol Pavol Kukura, predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).
„Prvé medzinárodné certifikáty udržateľnosti boli na Slovensku udelené v roku 2012. Dnes už máme certifikované administratívne, bytové, logistické aj priemyselné budovy s najvyšším hodnotením ako sú LEED Platinum, BREEAM Outstanding alebo WELL Platinum. Nemáme však ani jednu certifikovanú budovu zo sektora verejných budov," upozorňuje Kukura. Dôvodov je podľa neho niekoľko, od finančnej náročnosti až po slabú motiváciu vlastníkov budov.
Prezidentka Zuzana Čaputová odovzdala začiatkom novembra prvú Prezidentskú zelenú pečať Strednej priemyselnej škole stavebnej Emila Belluša v Trenčíne. Stredná priemyselná škola má po hĺbkovej obnove minimálnu spotrebu energie. Je vzorovým príkladom osvieteného prístupu k obnove verejnej budovy s podporou z európskych fondov. Verejné budovy by podľa prezidentky mali ísť príkladom a práve k tomu ich chce povzbudzovať aj Prezidentskou zelenou pečaťou.
„Druhou budovou, kde prebieha hodnotenie parametrov a je reálna šanca na získanie Prezidentskej zelenej pečate, je Divadlo Aréna v Bratislave," skonštatoval P. Kukura, podľa ktorého sa ešte u ďalších uchádzačov neuskutočnilo úvodné hodnotenie, takže nie je možné uviesť pravdepodobnosť získania certifikátu. „Divadlo Aréna by malo byť skolaudované koncom roka 2023 a veríme, že bude druhou budovou, ktorá dostane ocenenie," dodal.
Divadlo Aréna na Tyršovom nábreží v Petržalke je jedným z najstarších divadiel v Bratislave. Jeho súčasná budova už od konca 19. storočia dotvára panorámu pravého brehu Dunaja. Vlastník objektu, Bratislavský samosprávny kraj (BSK), rozbehol dlhoočakávanú modernizáciu za približne 10 miliónov eur.
Práce pokračujú v neprerušenom tempe, vďaka čomu sa už na jar tohto roka začala odhaľovať finálna podoba divadla. Ako konštatovalo samotné BSK, podstatná časť prác bola už v tom čase hotová a pracovalo sa prevažne vo vnútorných priestoroch.
Hodnotiaci systém pre Prezidentskú zelenú pečať vypracovala expertná skupina, zložená z odborníkov zo Slovenskej rady pre zelené budovy, Slovenskej komory architektov, Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, Budov pre budúcnosť a Manifestu 2020.
Nachádzajú sa v nej špecialisti na energetickú efektívnosť budov, udržateľné stavebné materiály, recykláciu a cirkularitu, narábanie s vodou, odborníci na zeleň a biodiverzitu, vnútorné prostredie budov, prevádzku budov a estetiku a architektonickú kvalitu. V expertnej skupine sú aj zástupcovia Únie miest Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska, aby sa informácie o projekte šírili do obcí a miest. Skupina realizuje hodnotenie budov, ktoré sa uchádzajú o zelenú pečať.
„Metóda hodnotenia budov pomocou Prezidentskej zelenej pečate je založená na princípoch medzinárodných hodnotiacich systémov pre udržateľnosť budov LEED a BREEAM, ktoré boli upravené pre potreby verejných budov a bolo pridané aj hodnotenie estetických parametrov budovy a posúdenie architektonickej kvality,“ vysvetlil Marek Kremeň, podpredseda predstavenstva SKGBC.
Kategórie a parametre pokrývajú všetky dôležité oblasti udržateľnosti pri výstavbe, rekonštrukcii a prevádzke budov. Systém hodnotenia je všeobecne použiteľný pre všetky typy budov. Rovnako je využiteľný pre akúkoľvek krajinu v rámci Európskej únie, kde by bolo potrebné podporiť udržateľnú obnovu verejných budov.
Odborníci hodnotia budovy na základe siedmich stavebných kritérií, ktoré sú zamerané na stavebnotechnické alebo technologické požiadavky. Ide napríklad o spotrebu energie, použitie udržateľných stavebných materiálov, hospodárenie s dažďovou vodou či architektúru. Hodnotia sa aj tri nestavebné kategórie, ktoré sú zamerané na prevádzku budovy a jej dopad na komunitu. Týka sa to napríklad triedenia odpadov, digitalizáciu procesov, podporu inej ako automobilovej dopravy, bezbariérovosť a inklúziu alebo edukáciu o zelených témach.
Ak budova splní hodnotiace kritériá projektu v desiatich kategóriách, prezidentka Slovenskej republiky osobne odovzdá Prezidentskú zelenú pečať vlastníkovi budovy. Dekrét, umiestnený na priečelí, informuje každého návštevníka, že je v mimoriadnom objekte, ktorý splnil najvyššie požiadavky pre udržateľnosť. V prípade trenčianskej školy platí, že jedinečnosť a univerzálnosť projektu ho predurčuje na to, aby sa uchádzal aj o Cenu Nového európskeho Bauhausu 2024.
Kým na súkromných developerov sú v povoľovacích procesoch aj od klientov kladené nároky, týkajúce sa udržateľnosti objektov a zelených opatrení, verejné budovy v tomto smere zatiaľ výrazne zaostávajú. Kancelária prezidenta Slovenskej republiky sa snaží byť pozitívnym príkladom aj motivátorom. Táto snaha sa snáď odzrkadlí v investovaní významných finančných prostriedkov (nielen) z európskych fondov do obnovy verejných budov.
(SKGBC, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac