Simona Schreinerová 13.04.2026 14:14

Veľký deň pre bratislavský industriál. Metropola je blízko k dvom novým pamiatkam, rozhodne rezort kultúry

Bratislava je blízko k zisku dvoch nových národných kultúrnych pamiatok. Dvojica výrazných objektov v areáli bývalého Istrochemu získala status, ktorý otvára novú kapitolu v diskusii o budúcnosti tohto industriálneho dedičstva. Popri ochrane architektúry však zostáva otázkou rozsiahla environmentálna záťaž, ktorá podmieňuje ďalší rozvoj územia.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Stará tepláreň a Vistra v Istrocheme v Novom Meste boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Informovalo o tom združenie Čierne diery, ktoré podalo v spolupráci s Klubom ochrany technických pamiatok prvý podnet už v roku 2018.

Tento status však ešte nie je definitívny. „Proti rozhodnutiu sa podľa očakávaní odvolali obaja majitelia: Mikona aj Istrochem Reality českého premiéra Andreja Babiša," uvádzajú Čierne diery na sociálnej sieti. „O ich námietkach rozhodne ministerstvo kultúry. Chceme veriť, že len potvrdí rozhodnutie pamiatkového úradu, rovnako ako pred pár mesiacmi v prípade Obchodného domu Prior a hotela Kyjev.“

Dejiny podniku Istrochem, známeho aj pod názvami Dimitrovka či Dynamit-Nobel, siahajú do 19. storočia. Na východnom okraji Bratislavy postupne vznikol rozsiahly chemicko-priemyselný areál zameraný na produkciu výbušnín a rôznych chemických látok.

Po vzniku Československa bola zbrojárska výroba z Bratislavy presunutá do Pardubíc. Namiesto toho bol v roku 1924 zriadený moderný cukrovar s elektrárňou. Práve z tohto obdobia pochádzajú objekty, známe ako Vistra a Stará tepláreň (dnes označovaná aj ako Tepláreň III). Pracovalo tu 800 a v sezóne až 1.700 zamestnancov. 

Prevádzka cukrovaru bola ukončená už v roku 1928 pre silnú konkurenciu v Sládkovičove a Seredi. Počas druhej svetovej vojny prešiel areál transformáciou. Pôvodný sklad cukru bol prestavaný na závod na výrobu viskóznych vlákien – Vistru. Z niekdajšej strojovne a sušiarne repných rezkov zároveň vznikla nová elektráreň – Tepláreň III. Autor návrhu stavieb nie je známy, hoci sa špekuluje o tom, že by to mohol byť Dušan Jurkovič.

Podľa Registra architektúry bola Tepláreň III poslednou zo štyroch podnikových elektrární závodu Dynamit Nobel. Prvé dve fungovali do dvadsiatych rokov 20. storočia a slúžili výhradne potrebám závodu. Ďalšia bola postavená v roku 1917 a dodnes slúži ako mestská tepláreň (Tepláreň II).

Po vojne a po znárodnení továrne vznikol nový Závod mieru podľa návrhov baťovského architekta Vladimíra Karfíka. Krátko po nástupe komunistického režimu, v roku 1951, boli jednotlivé výrobné objekty zlúčené do Chemických závodov Juraja Dimitrova.

Prevádzka v tomto objekte bola ukončená v roku 1978. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa Dimitrovka transformovala na Istrochem a zvyšok chemickej výroby bol začlenený pod spoločnosť Duslo Šaľa. Po zaradení pod Západoslovenskú energetiku bola elektráreň označená ako Tepláreň III. Tesne pred rokom 2000 mala dva komíny a zásobovaciu rampu na uhlie.

V prvých desaťročiach 21. storočia však objekty chátrali. Až celkom nedávno si v opustených priestoroch bývalej teplárne zriadil sídlo predajca automobilov Subaru Mikona Bratislava. Spoločnosť hovorila o výraznejšej rekonštrukcii, ktorá by zachovávala pôvodné hodnoty objektu. Napriek tomu sa voči aktuálnemu rozhodnutiu búri. 

Ministerstvo kultúry SR je v podobných situáciách odvolacím orgánom. Pokiaľ potvrdí rozhodnutie pamiatkarov, odvolanie už nebude možné. Kedy to však bude, sa nedá presne odhadnúť. V prípade vyššie zmieneného Prioru a hotela Kyjev sa rezort rozhodoval približne dva roky. Zároveň ale platí, že už teraz oba objekty požívajú ochranu, ako keby NKP boli. 

Transformáciu Istrochemu brzdí extrémne znečistenie podložia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V súčasnosti sa začína čoraz intenzívnejšie hovoriť o celkovej transformácii Istrochemu na polyfunkčnú mestskú lokalitu. Problémom však zostáva obrovské znečistenie. Počas celej existencie závodu dochádzalo k výraznému zaťažovaniu životného prostredia. Nízka úroveň environmentálnych štandardov sa podpísala pod postupné zhoršovanie kvality podložia, pričom negatívne dôsledky zasiahli aj ďalšie časti mesta.

Problém predstavovali najmä skládky odpadu vo Vrakuni a Žabom majeri, ako aj vypúšťanie škodlivých látok do bývalého Mlynského ramena. Devastácia sa zachovala aj napriek faktu, že v súčasnosti je väčšina areálu utlmená a jeho pôvodná výrobná činnosť výrazne obmedzená. Ako upozornilo mesto, ide o lokalitu s vysokou prioritou, kde storočie chemickej výroby zanechalo rozsiahle znečistenie pôdy a podzemných vôd toxickými látkami, pesticídmi a ťažkými kovmi.

Sanácia Istrochemu je téma, ktorá určitú dobu už rezonuje. Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu navrhlo, aby štát prevzal zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže v areáli Istrochemu. Sanácia je nevyhnutná pre akékoľvek ďalšie využitie územia, no jej cena sa odhaduje na 350 až 700 miliónov eur.

Tento krok však čelí ostrej kritike. Štát by totiž z verejných zdrojov vyčistil a zhodnotil pozemky, na ktorých následnom rozvoji alebo predaji môže profitovať súkromný investor. Krajská prokuratúra v Bratislave v tejto súvislosti podala tri protesty prokurátora proti rozhodnutiam Okresného úradu Bratislava o zastavení konania o určení povinnej osoby za environmentálne záťaže nachádzajúce sa v areáli spoločnosti Istrochem v Bratislave. Zatiaľ tak nie je známe, kto má lokalitu naozaj vyčistiť. 

V každom prípade, vyhlásenie atraktívnych industriálnych objektov za národné kultúrne pamiatky predstavuje dôležitý krok k ochrane priemyselného dedičstva Bratislavy. Otvára zároveň potenciál pre vznik atraktívneho prostredia so zachovaným geniom loci. Skutočná transformácia územia však bude závisieť od vyriešenia ekologickej záťaže.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.