Adrian Gubčo 02.04.2026 21:18

Slováci budujú Budapešť. Maďarská metropola pripravuje obrovskú výstavbu, na víťaznom projekte sa podieľa aj bratislavská kancelária

Obľúbený historický mýtus znie, že Slováci v 19. storočí vybudovali Budapešť. Ide samozrejme o nezmysel, opierajúci sa o vysokú prítomnosť slovenských robotníkov na stavbách v uhorskej metropole. Architekti a investori však boli v drvivej väčšine príslušníci iných národností. Dnes sa situácia mení – v jednej z najvýznamnejších aktuálnych architektonických súťaží na prestavbu areálu Rákosrendező sa medzi víťazmi objavila aj slovenská kancelária.

Zdroj: BFVK Budapest Capital Asset Management Centre

Budapešť prechádza v poslednom období prudkým rozvojom. Obrovské hlavné mesto Maďarska láka investície aj medzinárodných návštevníkov, čo sa odráža na intenzívnej výstavbe vo viacerých lokalitách. Na druhej strane, mesto čelí aj zhoršenej dostupnosti bývania a masívnej suburbanizácii, čo vytvára záťaž na infraštruktúru a smeruje proti snahám o zvýšenie udržateľnosti. Budapešť sa preto podobne ako Bratislava snaží zefektívniť využitie lokalít v meste.

Práve za týmto účelom radnica pred niekoľkými rokmi získala veľké pozemky o rozlohe 85 ha (z celkovej rozlohy 244 ha a 148 ha transformačného územia)  v lokalite Rákosrendező severovýchodne od centra mesta, neďaleko populárneho Városligetu. Ide o územie niekdajšej železničnej stanice, ktoré však z veľkej časti prišlo o využitie. Vznikol tak dopravný brownfield, ako stvorený na masívnu transformáciu.

Samospráva si zaumienila, že tu vybuduje špičkovú mestskú štvrť, prepájajúcu odtrhnuté lokality. Rada by tu videla husto zastavané prostredie s vysokou kvalitou života, 8-10-tisíc bytmi, uplatnením princípov 15-minútového mesta, parkami o veľkosti aspoň 25 hektárov alebo vytvorením veľkého prestupného uzla okolo stanice Rákosrendező. Denne ju má využívať 60-tisíc ľudí, čo je podobný počet, ako pri bratislavskej Hlavnej stanici.

V tomto duchu vyhlásila Budapešť medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž. V prvom kole mimoriadne rozsiahla porota posúdila kvalitu a referencie prihlásených tímov, pričom do druhého kola poslala 14 z nich. Tieto multidisciplinárne tímy, zložené z dvoch až siedmich kancelárií, následne odovzdali konkrétne návrhy na premenu železničnej zóny.

Za najlepší bol označený koncept od kolektívu kancelárií Coldefy ET Associes Architectes Urbanistes, Cityförster, Brehm Hansen Niehüser Nolting Richter Seidel Sobota Partnerschaft mbB Architekten, Sporaarchitects Kft., Treibhaus Landschaftsarchitektur Hamburg a Marko & Placemakers. Práve posledná menovaná kancelária sídli v Bratislave a podieľa sa na množstve projektov na Slovensku aj v Česku.

Výsledky súťaže oznámil primátor Budapešti Gergely Karácsony. „Budúcnosť Budapešti sa buduje – máme víťazný územný plán pre Rákosrendező,“ píše na sociálnej sieti. „Víťazný územný plán, vytvorený v spolupráci s francúzskymi, holandskými, nemeckými, slovenskými a maďarskými architektonickými firmami, definuje konečnú štruktúru, výstavbu, architektonický charakter, zelenú sieť a inžinierske siete štvrte, ako aj harmonogram pre toto všetko.“

Podľa primátora ide o najväčší projekt tohto druhu a s daným prístupom k tvorbe od pádu komunizmu. Ako tvrdí, ide o víťazstvo mesta, ktoré takto chráni svoje najvýznamnejšie rozvojové oblasti. „Projekt Rákosrendező nie je ničím iným ako partnerstvom a profesionalitou namiesto hľadania zisku a zastupovaním verejného záujmu v transparentnom a regulovanom procese namiesto záujmov niekoľkých jednotlivcov,“ zhodnotil Karácsony.

V lokalite v zmysle návrhu vznikne miesto, poskytujúce bývanie vrátane dostupného (až 20% bytov má byť dotovaných), kompletná občianska vybavenosť, zeleň aj kvalitná dopravná infraštruktúra. Stanica sa stane jadrom územia, ako aj novým lokálnym mestským centrom. Podľa predstaviteľov mesta víťazný návrh zohľadňuje existujúci charakter prostredia aj infraštruktúru, preto najhustejšiu zástavbu umiestňuje na miesta, ktoré sú najlepšie vybavené verejnou dopravou. Má ísť o prvú časť Budapešti, ktorá nebude založená na automobilovej doprave.

Mesto zhŕňa, že s víťazmi bude teraz rokovať o zmluve, počas ktorého sa stanovia podrobné projektové úlohy a rámcová dokumentácia. Po ich dokončení sa v druhej polovici tohto roka môže začať s vypracovaním podrobného územného plánu. Ten má navyše integrovať aj niektoré z najlepších nápadov z ostatných návrhov.

Výstavba v Rákosrendező by sa mohla začať v roku 2029. Za mesto ju manažuje špecializovaná inštitúcia Budapest Capital Asset Management Centre, teda niečo ako mestský developer.

Zdroj: BFVK Budapest Capital Asset Management Centre

Ide o fenomenálny úspech nielen pre Budapešť, ale aj pre Marko & Placemakers. V rámci navrhovania vychádzal slovenský architekt Igor Marko z prístupu, založeného na tvorbe, resp. obnove prirodzenej krajiny. Hlavným ekologickým koridorom bude obnovené koryto miestneho potoka Rákos, náletové, post-industriálne prostredie bude pretvorené na parky a železnica sa stane základom identity územia.

Celá štvrť, resp. šestica jej budúcich susedstiev, bude prepojená zelenou sieťou a doplnená bude o kultúrnu os, ktorá oživí už existujúce štruktúry. Štvrť má v konečnom dôsledku myslieť na človeka ako prvého, pričom preferovaní budú chodci, cyklisti a každodenný mestský život. Marko očakáva, že tu dôjde k úzkemu prepojeniu prírody, infraštruktúry a komunity.

Budapešť vníma tento návrh ako víťazstvo aj kvôli škandalóznemu vývoju okolo tohto územia v minulosti. Maďarská vláda podpísala v januári minulého roka kúpnu zmluvu s dubajskou spoločnosťou Eagle Hills Group na 100-hektárový areál, kde investori plánovali vybudovať zástavbu dubajského štýlu s luxusnými bytmi a kanceláriami. Celé sa to malo udiať bez náležitej verejnej kontroly.

Mesto však malo na pozemky predkupné právo, čo aj využilo. Celá vec bola predmetom súdneho sporu, Budapešť však z neho vyšla ako víťaz. Prekazila tak plány maďarskej vlády. Medzi liberálne orientovaným vedením metropoly a konzervatívnou vládnou elitou vládne napätie, čo v mnohom pripomína situáciu z Bratislavy.

Podobný vývoj sa napokon črtá aj v prípade bratislavského Zimného prístavu, kde Hlavné mesto s Verejnými prístavmi tiež vyhlásili veľkú medzinárodnú súťaž. Podľa informácií YIM.BA by sa jej mali zúčastniť niektoré z najvýznamnejších európskych ateliérov. Vláda však naznačila, že chce územie odovzdať dosiaľ nedefinovaným investorom zo Spojených arabských emirátov, aby tu realizovali vlastný development.

S ohľadom na význam a potenciál Zimného prístavu by bol nepochybne viac žiadúci budapeštiansky vzor. Rastúci počet príkladov ukazuje, že Slováci vedia navrhovať kvalitné mestské štvrte a udržateľné mestské prostredie, resp. vytvárať podmienky, aby také vzniklo. Zimný prístav je jednou z najväčších príležitostí v dejinách Bratislavy pre vznik špičkovej štvrte. Ísť opačným smerom ako maďarská metropola by bolo neodpustiteľnou chybou.

(YIM.BA, 444.hu, Mesto Budapešť)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.