Adrian Gubčo 24.04.2026 10:00
Skrytý pilier špičkovej metropoly. BVS odhalila svoje zákulisie, o unikátnu kvalitu vody sa stará už 140 rokov
Keď sa hovorí o mestách s vysokou kvalitou života, mnohí ľudia si spomenú najmä na dostupné bývanie, množstvo parkov, prítomnosť moderných systémov verejnej dopravy alebo úroveň verejných priestorov. Jedným z pilierov, na ktorý sa zabúda, je však dostupnosť vody. Bratislava v tomto smere disponuje veľkým bohatstvom vodných zdrojov mimoriadnej kvality. O jej dodávku sa už 140 rokov stará Bratislavská vodárenská spoločnosť.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Enormne vzácny zdroj v priamom dotyku metropoly
Je mierne chladné aprílové ráno, napriek tomu je pri nenápadnom objekte pri Devínskej ceste v Karlovej Vsi zhromaždených niekoľko ľudí. Zvedavosť je veľká. Všetci reagovali na jedinečnú možnosť navštíviť inak neprístupný ostrov Sihoť – jeden z najväčších zachovaných riečnych ostrovov v Bratislave, kde sa dosiaľ zachovali vzácne lužné porasty. To však nie je jediný dôvod, prečo je unikátny.
Práve odtiaľto pochádza podstatná časť pitnej vody, ktorú každý deň pijú obyvatelia Bratislavy a čiastočne aj jej zázemia. „Ostrov má 2,5-3 kilometre dĺžky a viac ako jeden kilometer na šírku,“ približuje Lenka Halásová, ktorá pracuje v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako sprievodkyňa. „Vznikol vďaka usadzovaniu sa rôznych čiastočiek v Dunaji, čomu napovedá aj jeho názov. Vznikol vďaka Dunaju a vďaka Dunaju máme vodu.“
O výdatnosti zdrojov pitnej vody, ako aj ich čistote, vedeli už v 19. storočí. V roku 1879 začali rokovania o zriadení moderného mestského vodovodu, v roku 1881 došlo k podpísaniu zmluvy medzi spoločnosťou C. Korte & Comp. a mestom o výstavbe a prevádzkovaní. Práve pod Sihoťou odhalili experti štrkové lôžko, ktoré obsahovalo nielen veľké množstvo vody, ale ju aj prirodzene filtrovalo. Sihoť sa tak stala chráneným vodárenským zdrojom.
V tomto čase vznikla Bratislavská vodáreň Rakúskej vodárenskej spoločnosti (predchodca dnešnej BVS), ktorá mala prevádzkovať vodovod nasledujúcich 50 rokov. Výstavba začala v roku 1884, skúšobná prevádzka začala o rok neskôr. Plná prevádzka začala 4. februára 1886. Z tohto obdobia sa dosiaľ na Sihoti zachovali viaceré objekty, pričom niektoré z nich sú naďalej funkčné.
Upozorňuje na to aj Halásová. „Dodnes vidno rozdiely medzi historickými a modernými objektami. Na propagačných materiáloch často prezentujeme prvú elektrickú čerpaciu stanicu z roku 1912, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou,“ opisuje niektoré zo stavieb, ktoré možno na Sihoti nájsť. Ide o jeden zo štvorice obdobných objektov, pričom sú umiestnené na násypoch alebo pilieroch, aby ich neohrozili povodne.
Ďalej na ostrove vidno aj niektoré z pôvodných studní, ktoré pochádzajú už z roku 1886. Studne boli kopané ručne do hĺbky asi ôsmich či deviatich metrov. „Odtiaľto sa voda dopravovala do čerpacej stanice v Karlovej Vsi – dnešného Vodárenského múzea,“ pripomína Halásová. Jedna studňa pôvodne dodávala 3-tisíc m3 vody denne, neskôr dvojnásobok. To stačí pre 50-tisícové mesto. Dnes je studní až 40, hoci niektoré z nich už nefungujú.
Sprievodkyňa považuje za výnimočné, že táto voda sa takmer neupravuje. Kvalitou nijako nezaostáva za kvalitou vody, čerpanej pred 140 rokmi. Ide o niečo, čo je unikátne v celoeurópskom kontexte. Týka sa to aj vody z ostatných zdrojov, teda zo Sedláčkovho ostrova v mestskej časti Devín, Pečnianskeho lesa v Petržalke a Ostrovných lúčok v Rusovciach. Bratislava je v tomto smere na tom lepšie aj ako blízka Viedeň, ktorá musí vodu čerpať z Álp.
Halásová preto kladie účastníkom exkurzie na srdce, aby dbali na ochranu vodných zdrojov. „O kvalitu vody sa musíme starať nielen ako BVS či mesto, ale aj ako občania. Závisí na kvalite vody v Dunaji a prostredia, v ktorom sa nachádzame a kde sa filtruje,“ zdôrazňuje. Sihoť bola podľa nej vždy do určitej miery skrytým miestom, na čo sa myslelo už od vzniku BVS, resp. jej predchodkyne.
Vnútri stanice Baníkova. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
Kritický záujem mesta zahalený tajomstvom
BVS oslavuje tento rok 140 rokov od začiatku dodávania vody, od tých čias je však samozrejme technologicky omnoho ďalej. Príkladom je čerpacia stanica Baníkova v Karlovej Vsi. Objekt sa nachádza prakticky uprostred sídliska (postavený bol ešte pred sídliskom), napriek tomu je v podstate neznámy. Zhruba pred desaťročím prešiel celkovou rekonštrukciou, takže ide o moderné zariadenie, ktoré zásobuje významnú časť Karlovej Vsi, ale aj Dúbravku, Lamač a ďalšie oblasti.
Ide o jedno zo šiestich tlakových pásiem (konkrétne prvé), čo je dané geografiou Bratislavy a potrebou vytlačiť vodu do vyšších nadmorských výšok. „Je vysoko energeticky náročné dostať všetku tú masu vody dostať do spotrebiska všetkým obyvateľom,“ hovorí L. Halásová. Mesto má dnes vybudovaný moderný systém, ktorý sa postupne skvalitňuje. Stanica na Baníkovej je napríklad plne automatizovaná.
Halásová dodáva, že to ale nie je len o technológiách. „Na fungovanie vodární nepotrebujete len surovinu, teda vodu, ale aj prevádzku, ktorá sa o jej dodávku postará. Ide o zámočníkov, elektrikárov, majstrov, kvalitárov, na to sú naviazané laboratóriá, dispečing, bezpečnosť, strojníci. Za všetkým stojí práca reálnych výrobných zamestnancov,“ opisuje celý systém fungovania spoločnosti.
Napriek tomu je práca vodární do istej miery zahalená tajomstvom. „Mladé generácie o túto prácu nemajú záujem,“ konštatujú predstavitelia BVS. „Klesá počet študentov, ktorí sa venujú vodným stavbám. Je to pritom vysoko perspektívny odbor, a to aj v kontexte rozvoja digitalizácie a umelej inteligencie.“ Priestor je otvorený aj manuálne zručným ľuďom, pričom nejde vyslovene len o mužské profesie.
BVS v tomto kontexte rozbehla program Modrá škola, ktorá má žiakom základných škôl sprostredkovať fungovanie vodární či sietí a prebudiť u nich vzťah k pitnej vode. Jeho súčasťou sú exkurzie, výučbové programy či online vzdelávanie. Spoločnosť verí, že to prispeje aj k zvýšeniu záujmu o prácu pre vodárne v budúcnosti. Podľa BVS ide o stabilné zamestnanie s budúcnosťou.
Interiér vodojemu pri Národnej rade SR. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA
História a budúcnosť na jednom mieste
Exkurzia končí na netypickom mieste – v susedstve Bratislavského hradu a budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Umiestnený je tu netradičný objekt, ktorý svojou architektúrou pripomína nemecké hrazdené domy. V skutočnosti ide o súčasť najstaršieho bratislavského vodojemu, postaveného už v roku 1886. Domček je v skutočnosti čerpacou stanicou s pár služobnými bytmi a chránený je ako NKP.
Napriek svojmu veku je vodojem naďalej aktívny a je súčasťou prvého tlakového pásma, kam je dodávaná voda zo Sihote. Tvorený je dvoma komorami, predelenými tehlovým múrom. V oboch komorách je asi 1.500 m3 pitnej vody. Kedysi sa tu nachádzal aj ďalší, menší vodojem, ktorý bol o čosi vyššie vo svahu. Dnes je na jeho mieste rezidencia nemeckého veľvyslanca.
V interiéri čerpacej stanice je doteraz zachované jedno z pôvodných čerpadiel, ostatné sú modernejšie a obsluha v podstate automatická. Aj táto historická budova je tak dôkazom, že BVS je nielen spoločnosťou s dlhou tradíciou, ale aj postupne sa modernizujúcou firmou, ktorá dohliada na jeden z kľúčových záujmov mesta, teda dodávku kvalitnej pitnej vody. Tá je nevyhnutná pre ďalší rozvoj metropoly, zvlášť v kontexte klimatickej krízy.
Aj podľa Lenky Halásovej je vody v rámci bratislavských zdrojov pomerne dosť – vystačila by pre mesto o dvojnásobnej veľkosti. Opakovane ale pripomína význam jej ochrany. Jedným dychom dodáva, že v súčasnosti sa pridáva aj ochrana vodných zdrojov, ktoré dopadnú na zem v podobe zrážok. Mesto má zatiaľ len jednu akumulačnú nádrž na zadržanú dažďovú vodu (v Rači) a postupne sa rozširujú vodozádržné opatrenia v rámci súkromných a verejných projektov.
Ide o dôležitú súčasť stratégie boja proti klimatickým zmenám, pričom BVS má v tomto smere kľúčovú úlohu. Ochranou vodných zdrojov zároveň prispieva k zachovaniu životného prostredia či lokálnej biodiverzity. Modernizáciou svojich technológií môže napomôcť k lepšiemu narábaniu s vodou, príp. prispieť k tomu, aby sa nevyužívali iné, menej výdatné zdroje. Naostatok zamestnáva až štvorciferný počet ľudí v rámci širokej škály profesií.
Ide tak o kľúčovú spoločnosť, o ktorej vie verejnosť málo – a to je chyba. Bratislavská vodárenská spoločnosť je kritická pre bezproblémový chod mesta, vysokú životnú úroveň a hospodársku aktivitu. Do budúcna sa na tomto význame nič nezmení. Pitná voda zostane naveky kľúčovou surovinou. Slovenská metropola má šťastie nielen na jej dostatok, ale aj vyspelú technológiu a množstvo profesionálov, ktorí ručia za jej kvalitu.
Článok vznikol v spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
