Adrian Gubčo 20.05.2025 18:35

Sieť ako Brno. Bratislava bude stáť na električkách, nové trate by mohli byť v celom meste

Doprava je vnímaná ako jeden z najvýznamnejších problémov Bratislavy. Platí to už celé desaťročia, a celé desaťročia sa aj tvoria plány a projekty, ako ho vyriešiť. V súčasnosti sa považuje za ideál kombinácia električiek a vlakov, čo predpokladá masívny rozvoj koľajovej siete. Urbanisti, združení okolo publikácie Rozumne rastúce mesto, teraz predstavili víziu, ako by bratislavská električková aj železničná sieť mohli vyzerať.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Električkové trate ako základ

Problematika rozvoja dopravnej infraštruktúry je prakticky v každom väčšom meste v podstate nekonečnou diskusiou, spojenou s rozličnými koncepciami a prístupmi. Predovšetkým v európskych mestách sa v súčasnosti preferuje výrazný prechod na ekologickú verejnú dopravu, doplnenú o cyklistickú či pešiu dopravu na kratšie vzdialenosti. Bratislava sa snaží na tieto tendencie nadviazať.

Dopravná sieť slovenskej metropoly je založená na tzv. radiálno-okružnom systéme, ktorý v princípe predpokladá, že bude vybudovaná séria radiál, ktoré budú vzájomne prepojene tangentami, resp. okruhmi. Dosiaľ nebol uspokojivo dobudovaný žiaden z týchto okruhov, čo je do veľkej miery dané zložitou geografiou mesta, najmä karpatským masívom vstupujúcim takmer až do centra.

Bratislava tak má sériu radiál, ktoré kombinujú cestnú a spravidla aj električkovú dopravu. Ide o Dúbravsko-karloveskú, Račiansku, Vajnorskú, Ružinovskú a po novom aj Petržalskú radiálu. Len cesty sú momentálne vedené smerom na Záhorskú Bystricu, Lamač, Vrakuňu a Podunajské Biskupice. Kľúčové okruhy sú vedené cez Mlynskú dolinu, Einsteinovu a Bajkalskú (vnútromestský okruh), opäť cez Mlynskú dolinu, Einsteinovu, Galvaniho a Bojnickú (vonkajší mestský okruh) a cez diaľnicu D4.

O budúcnosti tohto modelu sa vedú aktívne diskusie. Panuje zhoda na potrebe skvalitnenia verejnej dopravy aj intenzívnejšom využití železníc, debaty sa týkajú najmä vedenia cestných stavieb a električkových tratí. Odlišné pohľad väčšinou prezentujú architekti, urbanisti a dopravní inžinieri.

Do úvah o budúcnosti dopravy v Bratislave teraz prispela skupina odborníkov, združená okolo novej publikácie Rozumne rastúce mesto a predovšetkým okolo architektonickej kancelárie Compass. Pracovisko, vedené známymi architektmi Jurajom Benetinom a Matejom Grébertom, sa okrem individuálnych domov venuje aj tvorbe celých mestských štvrtí. Ak sa všetky zrealizujú, len v tomto ateliéri sa nakreslia zóny pre bezmála 100-tisíc obyvateľov. Urbanisti sa tak začali zamýšľať nad širšími rámcami rozvoja Bratislavy.

Pri tejto téme nemohli obísť ani dopravu. „Efektívne plánovanie dopravy je kľúčové pre rozumný rozvoj mesta,“ konštatujú. „Automobilová doprava zaberá viac miesta a prepraví menej ľudí. V najbližších rokoch preto bude potrebné vytvárať priestor pre alternatívne typy dopravy.“ Odmietajú staršie úvahy o vzniku metra a obracajú sa predovšetkým na električky a vlaky.

Električková sieť je podľa nich mimoriadne dôležitá, pričom pripomínajú jej možnosti prepojenia so železnicou prostredníctvom terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOPov). V čom je ale publikácia obzvlášť zaujímavá, sú perspektívy ďalšieho rozvoja električkovej siete.

Kniha Rozumne rastúce mesto. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Do nových štvrtí na koľajniciach

Ako architekti pripomínajú, dnes má bratislavská električková sieť zhruba 42 kilometrov a premáva po nej päť liniek. Mesto niektoré z radiál modernizuje, čím zvyšuje ich kvalitu aj úroveň okolitých verejných priestorov. V Územnom pláne má navyše zanesených niekoľko ďalších, predovšetkým trať z Dúbravky do Borov a vetvu na Pribinovej a Košickej.

Kľúčové dosiaľ nezanesené trate sú podľa autorov knihy trate do Vrakune, resp. Podunajských Biskupíc, pokračovanie Ružinovskej radiály smerom k TIOPu a na letisko, predĺženie k železničnej stanici Vajnory, pokračovanie trate z Borov do Záhorskej Bystrice, kde kreslia veľkú rozvojovú zónu, a Devínskej Novej Vsi. Otvorene prezentujú aj slučku v rámci Celomestského centra Petržalka, teda v tzv. Novom Lide.

Tieto úseky alebo zámery však nie sú neznáme. O jednotlivých projektoch sa diskutuje už dlhšie a z rovín debát sa už dostali aj ku konkrétnym štúdiám. Ich realizácia (alebo aspoň niektorých z nich) je možná azda v horizonte dekády. Kľúčová je najmä radiála do Vrakune, ktorá pretne aj prudko sa rozvíjajúce Mlynské Nivy, kde bude prechádzať po rovnomennom bulvári. V prvej etape by mohla viesť po Prístavný most, kde sa očakáva vznik prestupného bodu s parkovacími kapacitami.

Popritom sú tu prezentované aj vízie nových tratí. Za pozornosť stojí veľký rozvoj električkovej dopravy v priestore medzi Račou a Vajnorami (dôležitý najmä kvôli uvažovanej nemocnici aj novej štvrti), okružná trať, prepájajúca výhľadovo až štyri radiály (Račiansku, Vajnorskú, Ružinovskú a Biskupickú), vznik radiálno-okružnej siete v Petržalke (kde by obslúžila nové štvrte západne od súčasného sídliska) alebo línie, smerujúce do Lamača cez Pražskú, Lamačskú cestu, Hodonínsku aj cez Mlynskú dolinu. Zanesené tu ale nie sú trate na Štefánikovej alebo Karadžičovej. 

Dnes sú takéto plány skôr intelektuálnym cvičením ako reálnym projektom. K viacerým pravdepodobne nebola pripravená analýza, či by vôbec mali zmysel. Ako ale vidno, existujú už konkretizujúce sa úvahy, ako rozvíjať bratislavskú električkovú sieť. Tá je oproti neďalekému Brnu len o čosi viac ako polovičná. Moravská metropola má totiž pri necelých 400-tisíc obyvateľoch 72,5 kilometra električkových tratí.

Ak by ale došlo k výstavbe zmienených úsekov, jednotlivé mestá by sa prakticky vyrovnali. Pri úvahách o ich rozvoji treba rátať s predpokladanou stavebnou expanziou Bratislavy. Ak sa postavia hoci len projekty, prezentované v danej knihe, slovenské hlavné mesto bude kompaktnejšie, ľudnatejšie a bude potrebovať dopravnú obsluhu tam, kde dnes nie je prakticky nič.

Nové projekty na okrajoch mesta, napríklad Nové Vajnory, budú potrebovať kvalitnú obsluhu verejnou dopravou. Zdroj: JTRE

Čo na to treba

Architekti zdôrazňujú, že rozhodujúcou úlohou pri koncipovaní budúcnosti dopravy v Bratislave bude nový Územný plán. Hlavné mesto v súčasnosti realizuje úvodné kroky ku vzniku základného dokumentu, definujúceho možnosti a obmedzenia rozvoja Bratislavy v súlade s verejným záujmom. Dopravná koncepcia je základnou súčasťou takéhoto dokumentu a jej nastavenie veľa napovie o prioritách aj budúcnosti mesta.

Druhou otázkou sú financie, keďže dopravné projekty patria k najdrahším a najnáročnejším. Compass sa v tomto smere obracia aj na súkromný sektor, pričom zmieňuje spoluprácu mesta a developerov na trati po Pribinovej a Košickej či predĺžení radiály z Dúbravky do Borov. Čo už architekti nezmieňujú, je fakt, že súkromní investori len sotva zafinancujú celé projekty, keďže ide nielen o drahé zásahy, ale sú predovšetkým v kompetencii mesta.

Čo azda v knihe pri tejto kapitole chýba, je potreba efektívnej komunikácie a koordinácie. Napokon, práve na tom do istej miery zlyhal vznik nového TIOPu v Boroch, ktorého úloha do budúcna je pritom mimoriadna. Tu sa však nepodarilo nájsť súlad medzi Hlavným mestom a ŽSR. TIOP Bory doteraz nestojí, ani sa dokonca nezačal priamo stavať.

Kapitola sa čiastkovo venuje aj rozvoju cestnej a železničnej infraštruktúry. V prvom prípade sú zmieňované zámery na dokončenie jednotlivých okruhov (čo by znamenalo výstavbu trojice cestných tunelov), v druhom podzemnej železnice, smerujúcej na Filiálku a ďalej do Petržalky. Spomínaná je aj trať vysokorýchlostného vlaku s možnou stanicou na úrovni Stupavy.

Platí však, že budúcnosť bude postavená predovšetkým na električkách. Ešte stále sa objavujú túžby po metre, toto ale nemá v Bratislave opodstatnenie. Jeho výhody sú príliš malé na to, aby sa realizácia nepochybne mnohomiliardového riešenia oplatila. Električka je nielen lacnejšia, ale aj pohodlnejšia, porovnateľne rýchla (v závislosti od porovnávaných systémov metra), má vhodnejšiu kapacitu a v Bratislave má stále nenaplnený potenciál.

Dnes sa dá povedať, že v hlavnom meste vieme, čo treba robiť. Ako to ale naozaj urobiť, je náročnejšia otázka.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.