Martina Gregová 04.09.2022 13:53

Radšej rekonštrukcia ako novostavba: Vzkriesená aula s novým dychom

Rekonštrukcia auly Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe je výborným príkladom toho, ako rekonštruovať a dobudovať diela neskorej moderny. Autorom revitalizácie je český ateliér DRNH. Na rekonštrukcii objektu sa však autorsky podieľal aj profesor Ján Čejka, ktorý bol autorom pôvodného objektu auly, vybudovanej v roku 1965 na základe architektonickej súťaže. Vďaka tejto vydarenej rekonštrukcii sa pôvodná architektúra posunula do súčasnosti.

Autor: Tomáš Malý

V 60. rokoch 20. storočia sa postupne budoval celý areál Českej poľnohospodárskej univerzity (České univerzity zemědělské) v Prahe. Súčasťou areálu sú okrem spomínanej auly aj budovy rektorátu, učební, laboratórií, dielní, ubytovacích a stravovacích zariadení či športový areál. Celý komplex možno označiť za dobovú ukážku urbanistickej tvorby. Budovy, ktoré sú jeho súčasťou, zaraďujeme do štýlu neskorej moderny.

Z hľadiska urbanizmu sa architekti snažili posilniť postavenie budovy auly, ktorá spolu s budovou rektorátu a námestím pred aulou vytvárajú významný akcent celého areálu. Nová prístavba sa preto svojim preskleným parterom orientuje smerom k budove rektorátu. Samotné námestie pred budovou bolo taktiež zrekonštruované, vďaka čomu sa verejný priestor tvarovo aj výškovo upravil a bol doplnený o nové zelené plochy. Na upravenom námestí vznikli priestory pre záhony aj solitéry stromov. Zaujímavým prvkom plochy je aj takzvané mlhovište, ktoré pomocou malých vodných prvkov zaisťuje v letných mesiacoch príjemné osvieženie.  

Budova Auly vznikla v roku 1965 na základe architektonickej súťaže na areál VŠZ, ktorú vyhral Ján Čejka. Ten sa vo svojich deväťdesiatich rokoch autorsky podieľal aj na nedávnej rekonštrukcii objektu auly. Budova podľa slov samotnej univerzity už viac nespĺňala podmienky pre efektívne fungovanie. Problémové začalo byť podľa univerzity technické vybavenie, dispozičné riešenie a tiež aj ekonomika prevádzky. „Pôvodný objekt už nevyhovoval a vzhľadom na to, že má historický význam, vedenie univerzity zvolilo cestu revitalizácie. Prístavbou sa rozšírilo hygienické aj technické zázemie, zvýšila sa kapacita hľadiska aj javiska na celkových 528 osôb,“ uvádza Česká poľnohospodárská univerzita v Prahe. 

V rámci rekonštrukcie bola pôvodná budova doplnená o novú prístavbu, ktorá nadviazala na západné priečelie. Sanáciou prešli aj povrchy, podlahy, interiérové prvky a fasádny plášť. Najvýraznejšími prvkami, ktoré v rámci rekonštrukcie vznikli, bola zelená strecha, biela fasáda v kombinácii so sklenenými plochami či zlatá farba strešnej krytiny. 

Napriek tomu, že sa fasáda auly zo 60. rokov vďaka rekonštrukcii už na prvý pohľad výrazne zmenila, to hlavné z jej charakteru ostalo zachované. Rámový železobetónový skelet sa schoval pod hladkú omietku a pôvodné kontrastné výmurovky zase stvárnila jemná perleťová mozaika. Nová fasáda auly je v prízemí plne transparentná, naopak v úrovní prvého podlažia je bez priznaných okenných otvorov - tie sú predsadené skleneným obkladom s nepravidelným vertikálnym formátovaním. 

Dôležitým prvkom rekonštrukcie je vytvorenie zelenej strechy, ktorá je výrazným pohľadovým bodom - či už z námestia alebo z výškovej budovy rektorátu. Zelená strecha plní aj vodozádržnú funkciu. Dažďová voda je na streche zadržiavaná v novovybudovanom podzemnom priestore a následne opätovne využívaná napríklad na splachovanie toaliet či závlahu vegetačnej strechy a zelených plôch námestia. „Pri rekonštrukcii a dostavbe objektu bol kladený dôraz na environmentálnu šetrnosť a princípy cirkulárnej ekonomiky, použité sú recyklované a recyklovateľné stavebné materiály, dažďové vody zo striech objektu sú retenované v novo vybudovanej podzemnej galérii a spätne sa využívajú ako šedá voda na splachovanie a závlahu,“ hovoria o projekte architekti z ateliéru DRNH.  

Zmenou prešiel aj interiér auly. Okrem sanácie a prípadnej výmeny niektorých povrchov došlo k výmene a doplneniu mobiliáru. Z pohľadu ladenia jednotlivých plôch a mobiliáru autori pracovali s neutrálnou paletou farieb, čím sa im podarilo vkusne prepojiť pôvodnú časť s novovybudovanou prístavbou.

Pôvodná budovy auly, ktorá už mala svoje najlepšie roky za sebou, sa tak po nákladnej rekonštrukcii premenila na nepoznanie. Cieľom nebolo dať len budove nový modernejší vzhľad, ale predovšetkým zvýšiť kapacity a tiež sfunkčniť už nevyhovujúce dispozičné riešenie objektu. To sa podarilo najmä vďaka novej prístavbe. Veľkým plusom návrhu je aj práca s vegetáciou a vytvorenie vodozádržných opatrení. 

Kvalitné rekonštrukcie neskoromodernistických objektov, slúžiacich na vzdelávanie (ale nielen tých), sú na Slovensku stále skôr výnimočnými. Nezriedka sa však ukazuje, že aj tieto stavby vedia po naozaj dobrej obnove, vedenej skúsenými autormi, dobre fungovať a prispôsobiť sa súčasným nárokom. Aula ČZU je ďalším atraktívnym príkladom, ktorý môže ukázať cestu pre mnohé inštitúcie u nás: prepracovaná rekonštrukcia, citlivá k pôvodnej architektúre, no s pridaním novej vrstvy, môže spraviť zo starej budovy takmer novostavbu. V krajine, kde sa pod nánosmi lacného zatepľovania strácajú aj vzácne budovy, by sme si to mali neustále pripomínať. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.