Omnoho bohatšie samosprávy a dramaticky lepšia kvalita života. SK8 a ZMOS naznačili, ako si predstavujú reformu verejnej správy
Slovenské samosprávy patria spravidla k najlepšie hospodáriacim častiam verejného sektora a zabezpečujú zhruba 80% verejných služieb. Napriek tomu trpia obrovským nedostatkom zdrojov a modernizačným dlhom, čiastočne aj v dôsledku častého okliešťovania financií zo strany štátu. Už dlho sa hovorí o reforme verejnej správy, ktorá by zlepšila možnosti samospráv pre koordinovanie vlastného rozvoja.
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
Súčasný model kompetencií aj financovania samospráv je neudržateľný. Už dlhšie na to upozorňujú predstavitelia obcí, miest aj krajov, ktorí pripomínajú, že hoci práve samosprávy zabezpečujú veľkú časť verejných služieb a poskytujú pomoc pri väčšine životných situácií, legislatívne podmienky to vôbec nezohľadňujú. Namiesto toho sa nezriedka stávajú zdrojom peňazí pre zle hospodáriaci štát.
Už dlho sa preto hovorí o potrebe reformy verejnej správy. Dlho jej bránila rozdrobenosť a vzájomné nezhody medzi rozličnými aktérmi. Teraz však reprezentatívne samosprávne Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) predstavili spoločný pozičný dokument k reforme. Ponúknuť chcú konkrétny rámec pre nastavenie parametrov reformy tak, aby boli realizovateľné v praxi a reflektovali potreby územia.
Dokument bol predstavený v rámci konferencie v priestoroch Divadla Aréna. SK8 a ZMOS dokument nazvali „Územná samospráva ako stabilný a silný partner štátu“. Podľa Bratislavského samosprávneho kraja ide o historický moment. Samosprávne organizácie sa zhodli na spoločných princípoch a krokoch nevyhnutných pre modernizáciu a efektívnejšie fungovanie služieb pre občanov.
Ďalším krokom je oslovenie predstaviteľov štátu na rokovanie s cieľom nájsť prieniky a začať prípravu samotnej reformy. „Reforma verejnej správy nemôže ostať len diskusnou a akademickou témou,“ hovorí predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič. „Ak chceme silné regióny a kvalitnejší život pre našich obyvateľov, musíme vytvoriť systém, ktorý je predvídateľný a postavený na reálnom partnerstve medzi vládou, štátom a samosprávou.“
Podľa Viskupiča sú potrebné jasné pravidlá, zrozumiteľné kompetencie a predovšetkým stabilné financovanie. „Dnešným dňom vysielame signál vláde, že samosprávne kraje, mestá a obce majú spoločnú víziu a sú pripravené prevziať zodpovednosť,“ zhodnotil Viskupič.
Materiál je výsledkom intenzívneho dvojročného odborného dialógu a predstavuje ucelenú víziu, ako transformovať verejnú správu na moderný, štíhly a funkčný systém, postavený na potrebách obyvateľov v území. Počas konferencie opakovane padlo tvrdenie, že cieľom je vybudovanie silného, no štíhleho štátu, ktorý bude decentralizovaný.
Autori rátajú s tým, že výkon sektorových politík, ako je vzdelávanie, sociálne služby, kultúra či regionálny rozvoj, sa presunie priamo na samosprávy. Ráta sa s ústavným zakotvením postavenia samospráv, odstránením duplicít so štátnou správou a zavedením regionálneho integrovaného modelu riadenia. Veľmi dôležitou časťou je predvídateľné viaczdrojové financovanie a povinná medziobecná spolupráca.
Táto medziobecná spolupráca má nahradiť – minimálne nateraz – niektorými odborníkmi navrhované zlučovanie obcí. Takýmto spôsobom si môžu obce zachovať samosprávu, no pokiaľ nebudú schopné vykonávať niektoré kompetencie, budú sa musieť nutne spájať s inými. Tento model už úspešne funguje vo viacerých prípadoch po celom Slovensku.
Predstavitelia samospráv si od prípadnej reformy sľubujú zlepšenie možností pre poskytovanie verejných služieb. „Návrh je ponukou na vecnú diskusiu o budúcnosti verejnej správy. Zároveň platí, že reforma musí zahŕňať aj fungovanie štátu, len ako celok môže dávať zmysel,“ skonštatoval predseda ZMOS a primátor mesta Partizánske Jozef Božik. „Naším cieľom nie je presúvať problémy, ale zlepšiť služby pre ľudí a vytvoriť stabilnejšie fungovanie verejnej správy.“
Ako uzatvárajú jednotliví aktéri, samosprávy v súčasnom nastavení narazili na svoje kapacitné a finančné limity, preto je reforma nutná. Deklarujú, že materiál predstavuje odborný základ pre otvorenie celospoločenskej diskusie a od štátu, najmä od vládnej moci, očakávajú otvorenie vecného dialógu, ktorého cieľom bude schválenie reformy. Ako sa ale vláda k tejto problematike postaví, zostáva otázne.
Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
V posledných rokoch zaznelo viacero návrhov, ako reformovať verejnú správu. Niektorí odborníci aj politici poukazujú na dánsky model, kde došlo k drastickej redukcii počtu samospráv (v súčasnosti ich je približne 98), autori aktuálneho dokumentu vychádzajú skôr z francúzskeho. Ten je založený na množstve obcí, no lepšom nastavení kompetencií.
Rečníci počas konferencie zároveň pripomenuli, že absolútnym základom je zmena financovania. Veľavravné je porovnanie Česka a Slovenska. Kým na Slovensku pracujú samosprávy s asi 2,4 miliardami eur, za riekou Moravou je to až 15 miliárd. Tento radikálny nepomer sa prakticky prejavuje v zlyhávaní financovania základných služieb aj fakte, že prakticky akýkoľvek rozvoj je realizovateľný len s európskymi zdrojmi. Tie pritom mali predstavovať nadstavbu za účelom kohézie a nenahrádzať vlastnú absenciu zdrojov.
Materiál sa venoval predovšetkým menším mestám a obciam, rovnako ako samosprávnym krajom. Únia miest Slovenska má vlastné dokumenty. Adresovaná nebola ani problematika bratislavských mestských častí (Košice aktuálne hľadajú nový model fungovania miestnej samosprávy), teda otázka, či sa majú zachovať v súčasnej podobe. Podľa všetkého sa nenavrhuje ani zriadenie novej kategórie obcí – napríklad prímestských obcí – čo by mohlo prispieť k integrovanému rastu v zázemí veľkých miest.
Napriek tomu ide o pokrok. Ak by sa podarilo naplniť jednotlivé ciele materiálu i reformy, výsledkom by mohol byť prudký rast HDP na obyvateľa a veľmi citeľné zlepšenie ekonomickej kondície krajiny aj zvýšenie kvality života vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Práve z tohto dôvodu predstavitelia samospráv dúfajú, že nájdu ochotu u vládnych predstaviteľov zapracovať jednotlivé tézy do legislatívy.
Počas konferencie zaznelo, že implementácia reformy bude trvať roky. Rečníci sa taktiež zhodli, že to nebude jednoduchá úloha a schválená podoba reformy môže vyzerať inak ako to, čo sa navrhuje v materiáli. Napriek tomu ide o veľmi potrebný krok k tomu, aby sa mohli slovenské mestá a obce – vrátane Bratislavy – konečne posúvať svojou úrovňou smerom k vyspelej Európe.
(YIM.BA, BSK)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.























