Adrian Gubčo 01.06.2025 17:30

Konečne rozumný krok? Vracajú sa diskusie o municipalizácii, nemožno zabudnúť ani na Bratislavu

Slovensko je malá krajina, napriek tomu sa tu nachádza bezmála tritisíc samospráv. V európskom kontexte ide takmer o unikát, navyše bez akýchkoľvek zreteľných prínosov. Preto sa opäť otvára diskusia o municipalizácii, teda o reorganizácii verejnej správy, ktorej súčasťou by bola redukcia počtu samospráv. Ak by na ňu naozaj došlo, Bratislavu nemožno obísť.

Úrad vlády SR - ilustračný záber. Zdroj: Úrad vlády SR

Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza 2.927 obcí, čo zahŕňa aj 17 mestských častí v Bratislave a 22 mestských častí v Košiciach. Vďaka tomuto obrovskému číslu pripadá na 100-tisíc obyvateľov asi 54 samospráv, čo je druhé najvyššie číslo v Európe. Pred nami je už len Česko, kde to je 59, na treťom mieste je Francúzsko s 52 samosprávami. Nie je prekvapením, že odborníci volajú po zmene.

Ako si všíma Denník SME, teraz sa k nim prekvapivo pridáva aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), rovnako ako Vláda SR. Minulotýždňové rokovanie ZMOSu s premiérom Robertom Ficom prinieslo premiérovú požiadavku na zníženie počtu najmenších obcí. Cieľom je efektivizácia riadenia a poskytovania služieb občanom.

Nejde však o jediný benefit. Ešte v roku 2024 sa k téme vyjadril analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, ktorý upozornil aj na potenciálne finančné benefity. „Výdavky samospráv sa dnes pohybujú na úrovni šesť percent hrubého domáceho produktu, čo je objem, kde by sme určite vedeli optimalizáciou nájsť a ušetriť desiatky až stovky miliónov eur,“ naznačila správa SLSP. „Pri potrebe poctivej konsolidácie verejných financií ide o nezanedbateľný objem."

Mimoriadne významný je aj potenciálny dopad na efektivitu čerpania eurofondov. Zmieňované je v tomto ohľade najmä Poľsko, kde je počet samospráv na 100-tisíc obyvateľov len 6,5. Náš severný sused pritom vykazuje mimoriadne úspechy v čerpaní európskych zdrojov. Vďaka tomu sa z neho stáva bohatá krajina, ktorá sa v HDP na obyvateľa začína približovať k Japonsku.

Podľa SME pripravujú samosprávy vlastný materiál o modernizácii verejnej správy, ktorého súčasťou je aj zánik okresných úradov. Popritom ale ZMOS upozorňuje, že municipalizácia bude trvať dlhšiu dobu, kým konsolidovať treba čím skôr. „Znižovanie počtu samospráv sa uskutočnilo aj v iných štátoch Európy, ale trvalo roky, desaťročia. Efekty, ktoré by sme potrebovali mať o sedem mesiacov, pravdepodobne do siedmich mesiacov nedokážeme naplniť,“ hodnotí predseda ZMOS Jozef Božik.

Popri Poľsku je podnetnou inšpiráciou Dánsko, ktoré je veľkostne i populačne Slovensku podobné. Po roku 1970 sa počet samospráv znížil z tisícky na približne tristo, čo posvätil tamojší parlament. Na základe neskoršieho vyhodnotenia klesol napokon ich počet na 98 a drží sa stabilne už od roku 2007.

V prípade Slovenska už určitá predstava existuje. Stoja za ňou geografi z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí v roku 2005 navrhli redukciu počtu samospráv na približne 160. Vychádzali pritom z koncepcie tzv. mikroregiónov. „Expertný tím sa tejto téme venoval aj naďalej, a v roku 2016 prezentovali (aj poslancom) upravený návrh, ktorý hovoril dokonca o 99 mikroregiónoch," dopĺňa Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Experti uzatvárajú, že ak sa naozaj vláda spoločne so samosprávami rozhodnú k tomuto procesu pristúpiť, nezaobíde sa to bez vysvetľovania a upozorňovania, že nejde o reprízu systému strediskových obcí z obdobia bývalého režimu. Taktiež je potrebné pripomenúť, že mnoho slovenských obcí s ohľadom na demografický vývoj zanikne tak či tak.

Starosta Ružinova Martin Chren rušenie mestských častí odmieta. Zdroj: Startitup / YIM.BA

Najnovšia diskusia opomína otázku redukcie počtu samospráv v Bratislave či v Košiciach, hoci v nedávnej minulosti bola táto téma sporadicky otváraná. Naposledy to bolo v čase, keď bol ministrom financií Eduard Heger, teda v roku 2020. Predstavitelia bratislavských mestských častí, ale aj primátor mesta Matúš Vallo, sa proti tomuto návrhu postavili.

Podľa starostov či starostiek by sa skôr mala otvoriť diskusia o efektívnom rozdelení kompetencií medzi štátom, krajmi a miestnymi samosprávami. Primátor vtedy povedal, že úlohu mestských častí považuje za nezastupiteľnú. Negatívne sa k veci stavia aj Martin Chren, starosta Ružinova a vplyvný podpredseda Komory miest v rámci ZMOSu. Potvrdil to priamo v rozhovore pre YIM.BA.

Ak však platí, že štát je v ekonomických problémoch, čo ho núti hľadať aj takéto riešenia, o Bratislave to platí dvojnásobne. Dopad globálnych trendov a politických zásahov štátu do fungovania samospráv sa prejavil na masívnom prepade finančných prostriedkov mesta. Redukcia samospráv by naopak priniesla nemalú úsporu výdajov – Inštitút finančnej politiky už v roku 2018 vypočítal, že nové administratívne členenie by v rozpočte samospráv mohlo ušetriť 7,6 až 37,2 milióna eur ročne. Dnes by to bolo ešte viac.

S ohľadom na vzťah Martina Chrena a ZMOSu je nepravdepodobné, že by ZMOS pripravil taký návrh, ktorý by výraznejšie okliešťoval mestské časti. Na druhej strane sa tým zásadne otupí efektivita celej prípadnej municipalizácie. Jej prínosy pre obyvateľov Bratislavy a Košíc zas budú menej citeľné.

V najbližších mesiacoch sa ukáže, či išlo z pohľadu Vlády SR len o náhodný výstrel do prázdna bez reálneho záujmu o riešenie situácie, alebo naozaj o prioritu. Medzi expertmi panuje pomerne veľká zhoda, že Slovensko si už súčasný model fungovania samosprávy nemôže dovoliť. Ak má byť štát výkonnejší, efektívnejší a lepšie vedený, bude musieť pristúpiť k zmenám. Týkať sa ale nesmú len malých obcí, ale aj najväčších miest.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.