Adrian Gubčo 04.12.2023 18:07

Bratislavské samosprávy: Na dobré vzťahy hlavného mesta a štátu treba dvoch (anketa)

Pred niekoľkými týždňami nastúpila nová vláda, ktorá bude v najbližších rokoch ovplyvňovať rozvoj Slovenska aj Bratislavy. Jej vízie rámcovo načrtáva Programové vyhlásenie vlády (PVV), ktoré sa dotýka viacerých oblastí verejných politík – vrátane tých, ktoré sa dotýkajú samospráv. Hlavné mesto má v tomto ohľade špecifické postavenie.

Každá nová vláda prichádza so špecifickými cieľmi a programom, ktoré prezentuje vo svojom PVV. V súlade so svojimi politickými sľubmi venuje svoju pozornosť ekonomike, sociálnej oblasti alebo iným témam, ktoré považuje ona či jej voliči za dôležité. V každom prípade patrí k mimoriadne zásadným otázkam aj úloha samospráv.

Bratislavská má v tomto smere význačné postavenie. Ako hlavné a najväčšie mesto krajiny musí Bratislava plniť špeciálne funkcie, spojené s hostením ministerstiev a úradov, reprezentatívnosťou voči iným krajinám, vytváraním predpokladov pre vysokú kvalitu života jej početnej populácie aj prevencie negatívnych následkov na životné prostredie, daných vyššou prítomnosťou ľudí a ich spotreby.

To isté sa týka aj zahraničných metropol, preto im vlády a štáty venujú špeciálnu pozornosť. Potreby Bratislavy a jej mestských častí, ktorých riešenie je v kompetencii vlády, sú mnohoraké. Prinesie aktuálny kabinet ich riešenie a pomôže zvýšiť úroveň hlavného mesta Slovenska? Na hodnotenie PVV sme sa pýtali predstaviteľov bratislavských samospráv. Plnohodnotné odpovede nám poslali len dve.

Otázky:

Ako hodnotíte PVV z pohľadu riešenia potrieb Bratislavy a jej mestských častí?
Aké zmeny zo strany štátu by v najväčšej miere pomohli rozvoju Bratislavy a mestských častí?
Akým spôsobom možno zlepšiť vzťah medzi štátom a Bratislavou?

Odpovedajú:

Peter Bubla, Oddelenie komunikácie a marketingu Hlavného mesta SR Bratislavy
Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava – Rača
Mária Halašková, hovorkyňa mestskej časti Bratislava – Petržalka, sa ospravedlnila s tým, že mestská časť nemá kapacity preštudovať celý dokument a hodnotiť jeho implikácie pre mesto alebo mestskú časť

Bratislava pôsobí navonok ako prudko sa rozvíjajúce mesto. V skutočnosti však čelí obrovskému investičnému dlhu. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Ako hodnotíte PVV z pohľadu riešenia potrieb Bratislavy a jej mestských častí?

Peter Bubla: V programovom vyhlásení sú zastúpené oblasti, ktoré sú vykonávané samosprávami. Nie sú však natoľko podrobné, aby z nich bolo možné hodnotiť aj efekty následnej realizácie. Špecificky Bratislave (a prípadne aj Košiciam ako mestám s osobitným zákonným štatútom) však osobitné ustanovenia, ktoré by mohli predznamenať rozvoj týchto miest, venované nie sú.

Michal Drotován: Špecifické potreby a požiadavky Hl. mesta SR Bratislavy reálne neriešila zatiaľ žiadna vláda po roku 1989, táto nie je výnimkou. Takže hodnotím to realisticky a striedmo – nie je tam nejaká zásadná zmena oproti predošlým garnitúram, vrátane vlád, kde bol súčasný premiér.

Nemocnica na Rázsochách je jednou z najočakávanejších investícií v krajine. Súčasná vláda sa zaviazala, že rozhodne o jej osude - čo ale nemusí znamenať jej výstavbu. Zdroj: Mochly-Eldar Architects

Aké zmeny zo strany štátu by v najväčšej miere pomohli rozvoju Bratislavy a mestských častí?

Peter Bubla: Z nášho pohľadu by najväčšou zmenou bola úprimná vôľa a snaha o konštruktívny dialóg. A to nie len voči Bratislave, ale aj všeobecne voči mestám a samospráve. Nie je žiadnym tajomstvom, že miera celkovej spokojnosti obyvateľov, ich schopnosti pozitívne reagovať aj na dynamiku zmien, ktoré prináša život, koreluje s tým, ako sú financované samosprávy. Či majú zdroje len na základné úlohy, alebo sa môže rozvíjať aj dostupnosť a kvalita služieb a potrieb, ktoré život obyvateľov robia bezpečnejším, komfortnejším, príjemnejším, zdravším, kultúrnejším. Financovanie Bratislavy by malo zodpovedať tomu, že má špecifické úlohy a poskytuje služby hlavného mesta krajiny.

Michal Drotován: Kľúčovou zmenou, ktorá by pomohla nielen Bratislave, ale aj Košiciam, aj v rámci klimatických zmien, je priorita v oblasti verejnej dopravy a MHD. Táto zmena by mala zahŕňať aj to, že veľkú časť nákladov na verejnú dopravy v Bratislave (ale aj v Košiciach) bude financovať štát napr. z daní vybraných za benzín a naftu. Je veľkým paradoxom, že štát nielenže neprispieva na prevádzku MHD, ale naopak pri nákupe vozidiel, pri ich tankovaní atď. si ešte berie daň. Všetkým samosprávam by veľmi pomohla, ak by nemuseli štátu odvádzať z investičných projektov (nové škôlky a pod.) DPH.

Táto zmena spolufinancovania MHD príp. zrušenie DPH na investičné projekty by znamenala, že Bratislava (ale aj Košice) by mala viac zdrojov na iné projekty.

Bratislava bude patriť medzi najrýchlejšie starnúce hlavné mestá na svete – tento fakt žiaľ štát, ale ani regionálne politiky dostatočne nereflektujú. Rovnako tak by som uvítal, ak by štát viac podporoval vedu a výskum a teda umožnil napr. vznik vedeckých centier a kampusov v Bratislave a v okolí. Pretože ak sa nám nepodarí udržať mladých ľudí v Bratislave, tak nás čaká ešte radikálnejší demografický prepad.

Vznik špičkového a kapacitného kongresového centra by malo byť v poradí prioritných investícií na popredných priečkach. Zdroj: Immocap

Akým spôsobom možno zlepšiť vzťah medzi štátom a Bratislavou?

Peter Bubla: Ako v každom vzťahu, aj tu je potrebná vôľa na oboch stranách. Samosprávy sú prirodzene „odsúdené" sa usilovať o konštruktívne vzťahy s vládou, bez ohľadu na jej zloženie. Vzájomné porozumenie a vôľa si načúvať, dobromyseľnosť v procesoch aj v realizácii opatrení je základom akéhokoľvek vzťahu.

Veríme, že táto vláda má záujem o fungujúcu samosprávu, keďže má početné zastúpenie starostov a primátorov vo svojich politických štruktúrach. Preto chceme veriť, že pozitívny prístup k samosprávam bude univerzálny princíp, nie len selektívny podľa straníckej príslušnosti či počte hlasov, ktoré v daných obciach vládne strany získali.

Michal Drotován: Treba si uvedomiť, že prakticky v každom štáte je brané hlavné mesto za akúsi výkladnú skriňu. U nás to tak – už od čias mečiarizmu - nie je. Ak sa nebude pozitívne rozvíjať Bratislava, tak sa nebudú rozvíjať ani iné regióny SR. Nie je to hra s nulovým súčtom – rozvoj Bratislavy prinesie aj rozvoj iných lokalít Slovenska.

Neočakávam od súčasnej vlády zásadnejšie zlepšenie vzťahov medzi štátom a Bratislavou – oni veľmi dobre vedia, kto ich volil a aké sú ich cieľové skupiny voličov. V dnešnom modernom svete často mestá majú výrazne väčšiu ekonomickú silu ako krajiny, takže predpokladám, že koncept štátov bude postupne – ak nie politicky, tak určite ekonomicky – posúvaný do úzadia a bude sa stále zväčšovať význam veľkých miest.

Napriek všetkému pevne verím, že sa nájde aj vecná diskusia medzi štátom a Bratislavou – v konečnom dôsledku veľa ministrov či poslancov v Bratislave žije a teda by mali mať aj osobný záujem, aby ich mesto neupadalo, ale rozvíjalo sa.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.