Adrian Gubčo 02.10.2023 10:38

Prehra Bratislavy? Ak chce metropola iné výsledky volieb, musí sa zmeniť sama

Výsledky parlamentných volieb pravdepodobne prinesú veľkú zmenu v spôsobe riadenia krajiny. Z pohľadu Bratislavy ale o taký veľký otras nepôjde – očakávaná nová vláda bude takmer naisto ignorovať potreby mesta, tak ako všetky predošlé. Ak si bratislavská verejnosť a politická špička želá niečo iné, musí tlačiť na zmenu metropoly aj krajiny.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Výsledky parlamentných volieb majú svojich víťazov aj porazených, Bratislava je však takmer naisto v druhej skupine. Nie je to zas až také šokujúce. O slovenskej metropole, hoci je najväčším, najvýznamnejším, najproduktívnejším a najreprezentatívnejším mestom na Slovensku, to platí v súvislosti s prakticky každými parlamentnými voľbami. V podstate všetky vlády zanedbávali potreby hlavného mesta a pre zlepšenie jeho postavenia aj kvality života spravili málo.

Dôvody pre optimizmus neexistujú ani teraz. Očakávaná kľúčová vládna strana sa vo svojom programe Bratislave nijako špecificky nevenuje, s mestom súvisia nanajvýš nekonkrétne sľuby o podpore nájomného bývania a pokračovaní v rozvoji nemocnice Rázsochy. Médiami skloňovaní koaliční partneri sú na tom podobne (hoci sa objavujú sľuby o dobudovaní diaľnice D4, sanácii brownfieldov či výstavbe P+R parkovísk).

Takéto vízie sa však objavovali aj v minulosti bez konkrétnych výsledkov. Hlavné mesto tak bude v podobnej situácii ako dnes – odkázané bude na svoj nízky rozpočet, obmedzené kompetencie a nanajvýš nekoncepčne realizované investičné projekty zo strany štátu. Pri schopnom vedení mesta a mestských častí sa môže v niektorých veciach zlepšovať. Jeho posun na úroveň najvyspelejších veľkomiest v Európe je nereálny.

Aby sa to zmenilo, bude potrebné kompletné prenastavenie vzťahu štátu a Bratislavy. To sa však nestane z jednoduchého dôvodu – zo strany slovenskej politickej elity a bohužiaľ ani väčšiny spoločnosti nie je žiaden záujem, aby sa to stalo. Akákoľvek predstava toho, že štát bude „zvýhodňovať“ Bratislavu (hoci by v skutočnosti stačilo len férové nastavenie kompetencií a financovania v pomere k hospodárskemu výkonu mesta a jeho štátotvorným povinnostiam), je v očiach väčšiny voličov nepredstaviteľná.

Slovensko totiž trpí snáď aj v európskom kontexte neuveriteľnou animozitou vidieka, resp. zvyšku krajiny voči hlavnému mestu. Kým v niektorých európskych spoločnostiach je metropola štátu považovaná za jeho pýchu, o ktorú sa treba starať a zveľaďovať ju (čo samozrejme nie je bez výhrad, je to ale spoločenský konsenzus), na Slovensku je to inak. Ešte celkom nedávno sa objavovali celkom seriózne úvahy, že by sa hlavné mesto presunulo inde.

Nie je reálne predpokladať, že v takto nastavenom prostredí môže Bratislava očakávať zaslúženú pozornosť. Situáciu ešte zhoršuje celkom reálna hrozba ekonomického kolapsu krajiny v dôsledku zhoršujúceho sa štátneho dlhu. Investovať do „bohatého“ mesta je politicky absolútne nepriechodné.

Ak chcú teda bratislavské elity zlepšiť postavenie a výhľad svojho mesta, musia na to ísť inak: cez silu a kvalitu populácie. Faktom je, že volebné preferencie obyvateľov Bratislavy sa štandardne odlišujú od zvyšku krajiny. Metropola je ale sama osebe malá, aby dokázala mať väčšiu váhu. Žije tu len desatina občanov Slovenska, a ani tá nie je jednoliata. Ak má hlavné mesto – a nielen to – meniť výsledky volieb, musí byť omnoho väčšie.

Bratislava potrebuje dosiahnuť počet obyvateľov aspoň jeden milión. Dôvodov je množstvo – okrem politickej váhy odomyká vyššia populácia možnosti pre podnikateľov, investorov, pre rozvoj kultúry a medzinárodných spojení a neposlednom rade môže prispieť aj k vyššej kvalite života. Väčšie mestá sú vo všeobecnosti tolerantnejšie, čo vytvára bezpečný prístav pre život mnohých ľudí, vrátane talentovaných.

Práve kvalita ľudského kapitálu je to, čo dnes poháňa mestá aj štáty. Bez dostatku príležitostí aj prijateľného prostredia bude Slovensko krajinou, z ktorej talent odchádza. To naznačuje aj recept pre celú krajinu: republika sa potrebuje dynamicky urbanizovať. Okrem miliónovej Bratislavy potrebuje polmiliónové Košice a zdvojnásobenie populácie Žiliny, Nitry či súmestia Banskej Bystrice a Zvolena. To všetko musí byť zároveň spojené s kvalitnými prepojeniami medzi týmito mestami verejnou dopravou (vlakmi) a investíciami do zdravotníctva, školstva a univerzít.

Isteže, nie je to jednoduchá úloha a jej realizácia nebude trvať krátko – minimálne dve generácie. Odvážne samosprávy navyše budú mať limitovaný objem prostriedkov, nie však žiadne. Bratislava aj ďalšie mestá musia vytvoriť proinvestorskú náladu, podporovať mladých podnikateľov, rozvíjať dostupné bývanie, otvárať brownfieldy pre prestavbu a budovať udržateľné dopravné systémy, najmä električkové trate a cyklotrasy.

Ak by sa to ale podarilo, zo Slovenska by sa stalo omnoho lepšie miesto pre život. Mladí ľudia by už možno nemali toľko dôvodov pre odchod, namiesto toho by žili tu a podieľali sa na tvorbe hodnôt, vrátane ekonomických. Tie by následne generovali financie pre chod sociálneho systému, od ktorého závisia ekonomicky neaktívni ľudia, predovšetkým seniori. Vďaka kompaktne zastavaným mestám by navyše boli omnoho efektívnejšie využívané verejné financie, ktoré by sa dali použiť inde.

Masívny rozvoj Bratislavy, spojený s jej populačným rastom, by mal byť absolútnou prioritou jej vedenia. V opačnom prípade sa bude pravidelne opakovať príbeh uplynulého víkendu a vlastne aj posledných desaťročí na Slovensku: bratislavskí voliči budú prehrávať. Zlepšenie budúcnosti krajiny leží v jej mestách a metropole zvlášť. Treba k tomu tak začať pristupovať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.