Adrian Gubčo 14.12.2023 17:09

Odznova, ale predsa: Mesto chce planetárium, záujem potvrdilo v memorande

V priebehu tohto leta Hlavné mesto do istej miery šokujúco rozhodlo o odmietnutí dlhoočakávaného a pripravovaného planetária na nábreží Dunaja. Objavili sa pritom aj argumenty o nepotrebnosti takéhoto zariadenia. Reakcia nemalej časti verejnosti, vrátane odborníkov, však bola mimoriadne negatívna, na základe čoho sa Bratislava teraz zaviazala k podpore jeho vybudovania inde.

Ilustračný záber - Centrum nauki Kopernik vo Varšave. Zdroj: Centrum nauki Kopernik

Bratislava je síce metropolou krajiny, kde sa koncentruje významný vedecký a ľudský potenciál, napriek tomu sa tu nenachádza ani hvezdáreň, ani planetárium. Kým pri hvezdárni je to s ohľadom na svetelný smog vcelku pochopiteľné, v prípade planetária už menej. Slovenské hlavné mesto by malo byť dokonca posledným v Európskej únii, kde sa takéto zariadenie nenachádza.

Malo však ísť len o otázku času. Už niekoľko rokov sa očakávalo, že bratislavské planetárium predsa len vznikne, pričom by malo atraktívnu polohu – priamo na nábreží Dunaja, na námestí v rámci novej výstavby v pokračovaní River Parku. Malo ísť o moderné zariadenie na vysokej technickej úrovni, ktoré by umožňovalo nielen premietanie hviezdnej oblohy na stope vnútornej sály, ale aj organizáciu množstva vzdelávacích programov.

Výstavba planetária bola súčasťou dohody so spoločnosťou WOAL, ktorá sa zaviazala k jeho vybudovaniu výmenou za odovzdanie objektov bývalého PKO. Išlo o mimoriadne exponovanú mnohoročnú kauzu, pričom vznik planetária, mediatéky a obnova nábrežia mali byť protislužbami za to, že mesto umožní zánik kedysi veľmi využívaných kultúrno-spoločenských a športových priestorov bez hrozby ďalších súdnych konaní.

WOAL (tvorený developermi J&T Real Estate a Cresco Real Estate) spracoval projektovú dokumentáciu a spoločne s jednotlivými časťami priľahlého developmentu. Spoločne s nimi postupoval aj v povoľovacom konaní. Keďže sa však toto naťahovalo, planetárium čakalo – aby sa napokon nedočkalo vôbec. Hlavné mesto, reagujúc na zlú finančnú situáciu, uprednostnilo pomoc s projektovou dokumentáciou a financovaním projektov rozvoja verejného priestoru pred objektom, ktorého význam očividne nedoceňovalo.

Krok vedenia Bratislavy sa stretol s odporom, pričom najhlasnejšie sa ozvala organizácia Slovenské planetáriá. Tá upozorňovala na možné prínosy stavby alebo jej pokročilú prípravu. Na zmenu postoja mesta to nestačilo.

Napriek tomu si združenie získalo nemalú podporu verejnosti. Magistrát si toho bol očividne vedomý tiež, preto vyhlásil, že myšlienku vzniku planetária úplne neodmieta. Peniaze, ktoré získal z novej dohody s developerom, sa zaviazal čiastočne investovať aj do vyhľadávacej štúdie nového planetária v inej lokalite.

Teraz mesto spravilo ďalší krok, ktorý má Bratislavu priblížiť ku vzniku tohto vzdelávacieho zariadenia - Hlavné mesto podpísalo so združeniami Slovenské planetáriá a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) memorandum o planetáriu v Bratislave. Vznik tohto dokumentu je podľa Magistrátu výsledkom spolupráce vedenia mesta s podporovateľmi planetária a podpis memoranda je zároveň potvrdením záujmu vybudovať v hlavnom meste planetárium, ktoré bude zodpovedať potrebám obyvateľov a návštevníkov Bratislavy a širšieho regiónu.

Mesto vysvetľuje, že má záujem o podporu vedy a výskumu, a že v tejto súvislosti rozumie snahám združení, vedcov a nadšencov astronómie dosiahnuť, aby Bratislava mala svoje planetárium. Pripomína však, že takáto inštitúcia má byť umiestnená vo vhodnej lokalite a vo vhodných priestoroch s potenciálom rozrastať sa o nové funkcie v oblasti vedy a vzdelávania, aby jej cieľ a poslanie boli skutočne naplnené.

Výsledkom komunikácie s odborníkmi a nadšencami je podpis spoločného memoranda o spolupráci pri snahe o vybudovanie planetária v hlavom meste. Zámerom je začlenenie planetária ako súčasti väčšieho komplexu vedecko-vzdelávacích, popularizačných či iných vzdelávacích inštitúcií. . Tak mesto, ako aktivisti sa memorandom zaviazali participovať na úkonoch, smerujúcich k vzniku a progpagácii projektu planetária v hlavnom meste. Účelom memoranda je aj spolupráca strán memoranda pri príprave stavby a prípadne aj prevádzky planetária v Bratislave.

Úlohou Slovenských planetárií a SOSA, za účelom naplnenia cieľov tohto memoranda, bude vykonávať aktivity zamerané na propagáciu potreby výstavby planetária v Bratislave a naplnenia jej verejnoprospešného účelu vo vzťahu k verejnosti, odborné poradenstvo pri projektovaní, stavbe a zariaďovaní planetária, návrhu prevádzky a hospodárenia budúceho planetária. Úlohou hlavného mesta bude najmä viesť proces projektovej prípravy, ktorý bude smerovať k naplneniu deklarovaného účelu memoranda.

Strany memoranda súčasne berú na vedomie, že vzhľadom na význam funkcie planetária presahujúcej úroveň a územie hlavného mesta, bude na výstavbu a prevádzku planetária potrebný model financovania z viacerých zdrojov, a to vrátane účasti iných súčastí verejnej správy.

 

Bratislava vymenila planetárium za dokumentáciu k projektom ako Plató Staromestská. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Vedenie mesta to síce tentokrát nepovedalo otvorene, v skutočnosti ale už padol náznak, kde by sa mohlo planetárium nachádzať. Primátor Matúš Vallo považuje za potenciálnu lokalitu bratislavskú ZOO. Ide o miesto, kde sú mestské pozemky, dobrá dostupnosť vedeckých a výskumných inštitúcií a samotná bratislavská zoologická záhrada bojuje s nízkou atraktivitou, minimálne v porovnaní so slávnymi a kvalitnými záhradami v blízkom okolí. Primátor tak vidí vzájomné prieniky, ako oživiť jej program.

Umiestnenie planetária by skutočne mohlo byť omnoho jednoduchšie. M. Vallo spomenul ako inšpiráciu technické múzeum vo Varšave, ktorého súčasťou je planetárium a ktoré podľa neho dokazuje, že je vhodné, aby patrilo pod väčší celok. Ako sa dotkne bratislavskej ZOO, ale nešpecifikoval.

Dá sa diskutovať, či ide o ideálne riešenie a umiestnenie. V každom prípade by malo byť predmetom širšej analýzy v spolupráci s odborníkmi, vrátane vyššie zmienených občianskych združení, architektov či urbanistov. Pokiaľ už Bratislava nebude mať planetárium na nábreží, mala by si dať záležať na tom, aby bolo v ideálnej lokalite a bolo absolútne špičkové po technickej aj architektonickej stránke.

Popritom by ale slovenská metropola mohla začať riešiť aj inú otázku – dať dokopy zoznam budov, funkcií a inštitúcií, ktoré tu chýbajú, a nájsť pre ne vhodné miesta nad rámec generelov. Počas budúceho plánovania rozvoja mesta by to vedelo výrazne uľahčiť jednotlivé procesy z pohľadu samosprávy, štátu aj súkromných investorov.

Potom by sa možno Bratislava mohla vyhnúť podobným kauzám ako pri planetáriu na nábreží. V tomto momente sa totiž ešte stále zdá, že víťazom celej situácie nie je mesto, odborníci, veda ani široká verejnosť, ale jedine súkromný investor. Jeho záujmy by mali byť s tými verejnými lepšie vyvážené.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.