Simona Schreinerová 12.01.2026 15:31

Odpor na každom kroku. V Petržalke budí výstavba rozruch, s kritikou sa stretlo množstvo projektov

V Petržalke je už do istej miery tradíciou, že nové investičné zámery vyvolávajú búrlivé diskusie medzi obyvateľmi, samosprávou a aktivistami. Pripravované projekty prinášajú zmenu urbanistickej podoby jednotlivých lokalít, čo vedie k sporom o zeleň, parkovanie, verejné priestory a dodržiavanie zákonných postupov. Terčom kritiky sú však nielen kontroverzné či problematické plány. 

Zdroj: Gehl Architects, R.E.M.D.

Petržalka je z hľadiska populácie najľudnatejšou bratislavskou mestskou časťou, keďže jeho súčasťou je najväčšie sídlisko na Slovensku. Vznikalo postupne v 70-tych až 80-tych rokoch 20. storočia, potom, ako bola odstránená drvivá väčšina starej Petržalky. Po revolúcii sa už v jeho výstavbe v zmysle pôvodných úvah nepokračovalo a štvrť prechádzala akýmsi samovývojom. 

Dnes sa však zvyšuje záujem o stavebný rozvoj aj transformáciu viacerých tradičných lokalít. Súkromní investori a nezriedka aj samospráva sú konfrontovaní s odporom a kritikou časti miestnych. Bojuje sa nielen proti polyfunkčným či bytovým domom alebo novým štvrtiam, ale dokonca aj proti plánom na revitalizáciu rekreačných lokalít. Príkladom je nesúhlas s presunom vedenia veľmi vysokého napätia na Veľkým Draždiakom kvôli obave z následného zvýšeného záujmu investorov. 

Petržalka je tak známa ako obzvlášť problematické miesto pre výstavbu. Aj preto ešte nemá dobudované svoje centrum v tzv. Centrálnom rozvojovom koridore. Výhrady sa však týkajú aj mnohých iných projektov. 

Zdroj: zdronu.sk

Nové Domino

Jeden z najznámejších bratislavských skeletov sa nachádza v petržalskej miestnej časti Lúky na Jasovskej ulici. Pôvodný projekt s názvom Domino získal stavebné povolenie v roku 2011, nikdy sa však nedokončil. Za výstavbou stál developer Subcentro, prepojený so spoločnosťou VI Group.

Spustenie projektu vyvolalo v lokalite silný odpor. Miestni obyvatelia poukazovali predovšetkým na umiestnenie plánovaných domov, ktoré mali stáť v tesnej blízkosti už existujúcich bytoviek. Pochybnosti verejnosti zároveň posilňovali prepojenia investora na vtedajšie vedenie samosprávy. Napätie vyvrcholilo po odhalení, že samotná realizácia sa odchýlila od podmienok uvedených v schválených povoleniach. Na základe týchto nezrovnalostí bola výstavba v roku 2014 zastavená.

Na skelete pôvodného projektu má po rokoch vyrásť development Nové Domino. Projekt bol viackrát prepracovaný, no mesto mu pôvodne odmietlo udeliť nové stanovisko. Až v roku 2021, po výrazných úpravách, získal súhlasné záväzné stanovisko mesta. Oproti pôvodnej verzii sa zmenili odstupy, výška aj počet bytov. V roku 2023 Petržalka dodatočne stavbu povolila, no pre podané odvolania sa proces predlžuje.

Koncom minulého roka začali búracie práce s cieľom odstrániť časti skeletu. Vyplynulo to z rozhodnutia, podľa ktorého mal byť každý z piatich (A až E) skeletov čiastočne asanovaný. Nové Domino bude tvoriť päť objektov A až E, pričom objekt E je navrhnutý ako administratívna budova. V objekte D sa upustilo od apartmánov pre seniorov a nahradila ich štandardná bytová funkcia.

V piatich päťpodlažných domoch má vzniknúť spolu 64 bytov namiesto pôvodne plánovaných 90. Projekt ďalej počíta s 20 kanceláriami a piatimi obchodnými priestormi, pričom občianska vybavenosť bude umiestnená na prízemí každého objektu. Parkovanie sa znížilo zo 134 na 99 miest a úpravami prešla aj architektúra, fasády a riešenie parteru v nadväznosti na nové dopravné usporiadanie.

Zdroj: Subcentro / VI Group

Southbank a Nové Lido

Nové Lido od JTRE a Southbank od Penta Real Estate boli v ostatných mesiacoch skloňované najmä v súvislosti so Zmenami a doplnkami Územného plánu 10. Mestským zastupiteľstvom boli schválené ešte minulý rok, pričom tomu predchádzala pomerne búrlivá diskusia. Projekty totiž prinesú razantnú zmenu súčasného územia, ktoré je v podstate nevyužívané. Avšak výstavba by tu bola možná aj bez zmeny Územného plánu, aj keď s inými parametrami. 

Developer JTRE chce premeniť veľké územie ohraničené na severe Dunajskou hrádzou, na východe pozemkami spoločnosti Penta Real Estate a nájazdmi na Most Apollo, na juhu Einsteinovou ulicou a na západe estakádou vedúcou k Starému mostu.

Výstavba sa tu plánovala už dlhé roky, pôvodné zámery však už nevyhovovali dnešným nárokom ani požiadavkám po kvalitnom mestskom prostredí. Pôvodná regulácia bola spojená s víziou dvoch dunajských ostrovov, veľkých verejných priestorov a solitérnej zástavby bez prepojenia na ľavý breh, ktorá vzišla zo súťaže z roku 2006 od ateliéru Markrop.  

Po zmene Územného plánu sa umožnila výstavba s blokovou zástavbou a lokálnymi akcentami, logickejšou štruktúrou a väčším dôrazom na zeleň a verejné priestory. Nový koncept vznikol na základe spolupráce kancelárií Jakub Cigler Architekti, Marko & Placemakers, Compass, GFI a Gehl Architects.

Návrh zároveň počíta so zachovaním zelene zrušením jedného z ostrovov, vznikom Lido lagúny, centrálneho lineárneho parku, nábrežného parku (vznikne ešte v tomto roku), nového námestia oproti Námestiu M. R. Štefánika alebo pešieho mosta cez Dunaj. Developer očakáva, že Nové Lido bude v konečnom dôsledku tvorené približne šiestimi etapami, ktoré sa budú realizovať do obdobia medzi rokmi 2040 až 2050. 

Nové Lido. Zdroj: JTRE

Southbank predstavuje rozsiahly urbanistický zámer, založený na princípe mesta krátkych vzdialeností a vyváženom mixe bývania, vybavenosti a administratívy. Nová štvrť má byť priamo napojená na hlavnú dopravnú a technickú infraštruktúru, čím sa prirodzene začlení do centrálnej Bratislavy. Návrh vznikol v spolupráci ateliérov Snøhetta, Studio Egret West a gro architekti, ktoré v súťaži presvedčili víziou bývania v zeleni a kvalitných verejných priestorov.

Projekt ráta s výstavbou ôsmich rezidenčných a piatich administratívnych budov. Západne od Mosta Apollo sa má vybudovať päť terasových bytových domov v riadkovej zástavbe s výškou šesť až deväť podlaží. Dobudovanie celého Southbanku sa očakáva zhruba v roku 2041.

Zmeny vrátane vyššej zastavanosti a posilnenia bývania kritizovali aktivisti, ktorí upozorňovali na zásah do prírody a podľa nich slabé kontribúcie developerov pre mesto. Schválenie Zmien a Doplnkov 10 bolo podľa Magistrátu výsledkom dlhodobého odborného konsenzu. Bratislava síce počíta so zvýšením zastavaných plôch oproti pôvodným plánom, no zároveň sa tým umožní vznik kompaktnej blokovej zástavby, ktorú dlhodobo presadzuje.

Zmenu územného plánu podporilo aj Občianske združenie Bratislavský dunajský park a Asociácia bratislavských vodáckych klubov, podľa ktorých bol proces participácie dostatočný. Proti sa však postavila iniciatíva Znepokojené matky, ktorá varovala pred zánikom tzv. „ostrova chladu“. Nové projekty by mohli podľa nich poškodiť cenné územia s vysokou biodiverzitou, ktoré dnes slúžia ako prírodná ochrana pred prehrievaním mesta.

Southbank. Zdroj: Penta Real Estate

Tri Vŕby a Južná pláž

Projekty Tri Vŕby od RMC Properties Slovakia a Južná pláž developera V.D. Lake pri Veľkom Draždiaku môžu výrazne prispieť k revitalizácii obľúbenej rekreačnej lokality. Napriek tomu vyvolávajú u časti verejnosti obavy. Tri Vŕby sa dokonca nevyhli ani petícii časti obyvateľov, ktorá od samosprávy žiadala zastavenie projektu bez bližšieho odôvodnenia.

Komplikáciám sa nevyhla ani Južná Pláž. Problémom bol prenájom pozemkov pri vodnej ploche vo vlastníctve Petržalky, ktoré má V.D. Lake zrevitalizovať a zostanú verejne prístupné. Na miestnom zastupiteľstve v roku 2024 bol napokon schválený.

Projekt Tri Vŕby bol predstavený v roku 2022 a vznikne na mieste bývalého Ústavu lekárskej kozmetiky. Polyfunkčný komplex bude tvoriť trojica päťpodlažných budov s ustúpenými hornými podlažiami, kombinujúc kancelárie, retail a bývanie. Súčasťou projektu je aj revitalizácia verejných priestorov, vznik pláže, prístupné prevádzky a parkovanie pre návštevníkov budov či Veľkého Draždiaka. Návrh vznikol v spolupráci s renomovanou architektonickou kanceláriou Siebert + Talaš.

Tri vŕby. Zdroj: RMC Properties

Južná pláž spojí bývanie, služby a rozľahlé verejné priestory pri Veľkom Draždiaku. Projekt počíta s nadštandardnými rezidenciami, reštauráciou, pekárňou, fitness centrom a kanceláriami. Vonkajšie priestory budú tvoriť pláž, zeleň, športoviská, bufet, rekreačná infraštruktúra, mólo, detské ihriská a menší amfiteáter. Architektúru navrhli Kuklica Smerek Architekti a Aeroatelier. Minulý rok developer požiadal o vydanie stavebného povolenia.

Tri Vŕby aj Južná pláž prinesú nielen bývanie, ktorého sa časť miestnych obáva, ale aj kultivované verejné priestory v okolí štrkoviska, ktoré budú plne prístupné všetkým návštevníkom. Nepodložené tvrdenia o spoplatnení prístupu k vodnej ploche sa nepotvrdili. Práve naopak - mestská časť je po novom vlastníkom pozemkov pod Veľkým Draždiakom, takže niečo podobné ani nie je možné. 

 Južná pláž. Zdroj: V.D. Lake

Panónska

Projekt Panónska nie je celkom nový. Ide o starší projekt, ktorý bol známy ako Emporia Towers a zahŕňal dvojicu administratívnych veží. Po novom však ide o bývanie, pričom projekt je už istý čas vo výstavbe. Rastie na Panónskej ceste v susedstve areálu Železničnej stanice Petržalka.

Firma Lotus design s.r.o., blízka developerovi R.E.M.D., s.r.o. (známemu aj ako Martin Development), tu nakreslila projekt oficiálne nazývaný Prevádzkové objekty A + B. Investor požiadal o zmenu stavby pred dokončením, spojenú s úpravou funkcie. Namiesto kancelárií by tu malo vzniknúť 168 bytov a rovnaký počet apartmánov, pričom podlažnosť sa má zvýšiť z pôvodných 14 podlaží na 15 pri zachovaní rovnakej výšky.

V roku 2023 však mestská časť informovala, že prípadní kupujúci budú mať problém s kolaudáciou svojich nehnuteľností. Podľa Petržalky (a Magistrátu) bola totiž zmena funkcie v rozpore s Územným plánom aj správnym konaním.

Okresný úrad účastníkom stavebného konania de facto odňal možnosť podávať námietky, pripomienky a odvolania, keďže jeho rozhodnutie bolo považované za konečné. Mestská časť upozornila, že v júli 2022 Úsek stavebnej agendy neoprávnene zmenil zamietavé stanovisko petržalského stavebného úradu na povolenie zmeny stavby pred dokončením.

Na podnet miestnej samosprávy prokuratúra žiadala zrušiť rozhodnutie ako nezákonné. Okresný úrad protestu nevyhovel a postúpil ho Ministerstvu dopravy SR, kde Petržalka podala ďalší podnet na preskúmanie s cieľom projekt pozdržať alebo zastaviť.

Keďže developer spustil predaj bytov a apartmánov, je zrejmé, že výstavba sa nezastaví. Priznal to aj starosta Petržalky Ján Hrčka. Napriek jeho podaniu na nezákonné konanie Okresného úradu a prebiehajúcemu súdu developer spustil predaj. „V tomto kontexte si preto dovolím zopakovať naše upozornenie na možné problémy s kolaudáciou Prevádzkových objektov A + B,“ pripomenul Hrčka.

Hrčka kritizuje marketing investora aj možnosť platiť za rezidencie kryptomenou, najväčší problém však vidí v úradoch, ktoré podľa neho rozhodujú aj proti súhlasom samospráv a v rozpore s územnými plánmi. Plánuje proti takýmto praktikám bojovať, aj keď ide podľa neho o vopred prehratý boj. Za pozitívum považuje, že budúci obyvatelia aspoň nebudú môcť tvrdiť, že nevedeli o chýbajúcej protihlukovej stene či stovkách vagónov denne.

Panónska. Zdroj: R.E.M.D.

Výstavba v Petržalke má potenciál výrazne premeniť mestské prostredie. Zároveň však vyvoláva napätie medzi investormi, samosprávou a verejnosťou. Kým časť projektov môže priniesť kvalitné bývanie a verejné priestory, iné sa stretávajú s pochybnosťami o dodržiavaní legislatívy alebo obavy zo zániku zelene či zhoršenia dopravnej situácie. 

Prečo je práve Petržalka miestom s mimoriadne častým odporom k výstavbe, je diskutabilné. Príčinou môže byť azda fakt, že podstatná časť zástavby sídliska bola vytvorená v jednom období a jednotnom štýle, čo v mnohých obyvateľov vyvolalo pocit, že je už výstavba „dokončená". Ako ale pripomína aj známy urbanista Peter Gero, mesto nie je nikdy dokončené. Týka sa to aj Petržalky, ktorá sa musí naďalej rozvíjať a meniť, ak má zostať kvalitným miestom pre život. 

Táto mestská časť má ešte veľké rezervy, ale aj obrovský potenciál. Môže byť unikátna tesným spojením mesta s prírodou, zeleným charakterom aj komplexnou vybavenosťou, výborným spojením s centrom aj dostupnosťou prímestskej krajiny. Ak ale má byť naozaj dobrou štvrťou, musí pokračovať v rozvoji. Nie všetky projekty sú naozaj vhodné alebo kvalitné, výstavba ako taká však problémom nie je. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.