Adrian Gubčo 28.07.2026 15:50

Od spevnených plôch k mestskej lokalite. Konverzia areálu NAD dostáva tvar, prinesie bývanie aj zeleň

Z bratislavského vnútorného mesta sa postupne vytrácajú bývalé výrobné, skladové alebo dopravné zóny, ktoré dnes už nespĺňajú pôvodný účel. Nahrádzané sú polyfunkčnou zástavbou, lepšie zodpovedajúcou súčasným potrebám mesta aj atraktivite územia. Podobná premena sa pripravuje aj v prípade areálu NAD na rozhraní Ružinova a Nového Mesta, ktorý však potrebuje zmenu Územného plánu.

Zdroj: JELA / Mestská časť Bratislava - Ružinov

Porevolučný vývoj Bratislavy priniesol niekoľko zásadných trendov, z ktorých patrí k najvýznamnejším transformácia bývalých industriálnych či skladových zón. Priemysel bol totiž vytlačený a nahrádza sa bývaním a občianskou vybavenosťou. V súčasnosti už je do veľkej miery zadefinovaná budúcnosť lokalít najbližšie k centru. Investori preto prenášajú pozornosť na areály, ktoré sa od neho nachádzajú aj o čosi ďalej.

K takýmto patrí aj bývalý prevádzkový areál NAD – nákladnej autobusovej dopravy. Umiestnený je v Ružinove, v priestore medzi Rožňavskou, Trnavskou cestou a pozemkami v susedstve železničnej trate, smerujúcej do Podunajských Biskupíc. Areál je tvorený skladmi, filmovými ateliérmi, administratívnymi priestormi a parkoviskom autobusov. Veľká väčšina plochy je spevnená, zelene tu je minimum.

Areál vlastnia v súčasnosti dve spoločnosti, blízke spoločnostiam Metrostav Slovakia a HB Reavis. V oboch prípadoch ide o ambicióznych developerov, hoci druhá menovaná firma sa zo slovenského trhu medzičasom stiahla. To jej však nebráni pripravovať rozvoj tejto zóny s mimoriadnym potenciálom.

Pre lokalitu však platí problematická regulácia, podľa ktorej sa tu má nachádzať plocha zariadení MHD a autobusovej hromadnej dopravy, stabilizované územie. To prakticky zamedzuje akémukoľvek mestotvornému rozvoju. Investori preto musia požiadať o zmenu Územného plánu, v čom ich nepriamo podporuje aj Hlavné mesto, nakoľko areál NAD je súčasťou vyhľadávacej štúdie brownfieldov.

Investori dali preto vypracovať Územnoplánovaciu štúdiu zóny Trnavská cesta, ktorá bude podkladom pre zmenu Územného plánu. Prostredníctvom trojice variantov načrtávajú potenciál transformácie areálu na polyfunkčnú štvrť s bývaním, občianskou vybavenosťou a verejnými priestormi, čím bude zároveň lepšie nadväzovať na charakter okolia. Autorom štúdie je kancelária JELA.

Autorky v rámci jednotlivých variantov nenavrhovali len nové funkčné riešenie, líšiace sa vzájomným pomerom jednotlivých funkcií, ale aj rozličné intenzity zástavby. V prvom variante má ísť najmä o zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti pri vyššej intenzite využitia, v druhom a treťom variante sa ráta s rozdelením územia na plochy s bývaním a plochy s polyfunkciou. Autorky zdôrazňujú, že lokalita má charakter širšieho centra a tmu zodpovedá aj uvažovaná hustota.

V čom sa všetky tri varianty zhodujú, je preferencia mestskej blokovej zástavby (i keď sa líšia mierou uzavretosti či pootvorenosti), vytvorenie veľkých, parkovo upravených vnútroblokov a relatívne triezva mierka budov. Uličná štruktúra má nadviazať na okolie a jednotlivé verejné priestory majú byť jasne vymedzené. Súčasťou zóny bude adekvátna občianska vybavenosť a pracovné miesta, najmä v službách v parteri domov. Autorky pripomínajú, že celá lokalita je orientovaná na juh, vďaka čomu bude optimálne preslnená.

Čo sa týka odchýlok medzi variantmi, Variant 1 ráta s prítomnosťou centrálneho líniového parku, vyúsťujúceho do námestia pri Trnavskej ceste. Vnútrobloky sú členené na menšie, intímnejšie priestory. Podlažnosť by sa pohybovala od ôsmich do dvanástich podlaží, popri Trnavskej ceste najmä medzi ôsmimi a deviatimi podlažiami. Najvyššie by boli ustúpené. Vzniknúť by tu mohlo 1.182 bytov pre 2.341 obyvateľov.

Vo Variante 2 sa pracuje s rozsiahlejším centrálnym parkom a ďalšími polouzavretými priestormi. Podlažnosť je navrhovaná medzi šiestimi a štrnástimi podlažiami, pričom autorky naznačujú, že pre územie v dotyku s Rožňavskou ulicou je s ohľadom na charakter okolitej zástavby navrhovaný index podlažných plôch nízky. Ráta sa tu so 475 bytmi pre 941 obyvateľov pre prvú zo zón, s ďalšími 852 bytmi pre 1.688 obyvateľov v druhej.

Variant 3 do veľkej miery pripomína Variant 2, prístup z Trnavskej cesty smerom na Rožňavskú je však zabezpečený najmä mestskými pasážami a nie priamo novými ulicami či ulicou. Podlažnosť sa navrhuje medzi šesť až štrnásť podlaží pri Rožňavskej ceste a medzi siedmimi až ôsmimi pri Trnavskej ceste. V tomto prípade už je prezentovaný názor, že navrhovaný vyšší IPP oproti Variantu 2 je primeraný. Nachádzať by sa tu mohlo 551 bytov pre 1.091 obyvateľov v prvej zóne a ďalších 827 bytov pre 1.637 obyvateľov.

Všetky varianty sa zhodujú v realizácii segregovaných obojsmerných cyklotrás po obvode celej zóny a náležitom počte cyklistických stojísk. Odlišujú sa v počte parkovacích miest pre autá – vo Var. 1 by ich bolo 1.953, vo Var. 2 by to bolo 1.786 a vo Var. 3 1.866. Obsluha verejnou dopravou by bola riešená existujúcimi linkami.

Samosprávu teraz čaká prerokovanie jednotlivých variantov. Na jeho základe bude spracovaný výsledný variant do podoby invariantného čistopisu. Po jeho schválení na úrovni mestskej časti sa stane podkladom pre zmenu Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy. Tento proces bude pravdepodobne trvať ešte niekoľko rokov.

Súčasná podoba areálu. Zdroj: Google Maps

Urbanizácia tejto časti Bratislavy je v každom prípade dobrou správou, hoci sa nepochybne nájdu kritici, najmä z radov nájomcov existujúcich priestorov v areáli NAD. Ide o prirodzené miesto pre rozšírenie mestskej polyfunkčnej zástavby s pomerne dobrým napojením na centrum mesta. Dnes ide o zanedbanú spevnenú plochu, ktorá sa v každom prípade premení na mestské prostredie s množstvom zelene.

Dnes je ešte predčasné uvažovať o architektonickom riešení jednotlivých objektov. Ide len o podklad, ktorý poskytuje určitú základnú predstavu o urbanizme zóny. Výsledok bude napokon aj tak iný, keďže predmetom úprav je najmä funkčná regulácia. Podoba a tvar blokov tak môžu vyzerať napokon odlišne, ak dodržia dohodnuté bilancie.

V ideálnom prípade tu naozaj vznikne atraktívna bloková zástavba s dobrou mierkou, aktívnym parterom, vnútroblokovou zeleňou, alejami stromov a vysokou architektonickou variabilitou. Obaja developeri, ktorí zmenu regulácie pripravujú, už ukázali, že vedia pripraviť atraktívne zámery aj realizácie. V tomto prípade sa očakáva to isté.

Daná časť Bratislavy sa tak transformuje na priame rozšírenie širšieho centra mesta. Pôjde o pokračovanie procesu, ktorý nejakú dobu prebieha – mení sa okolie Trnavskej cesty, Tomášikovej ulice a rozvíjať sa budú aj Pasienky. Je len logické, že sa investori pozerajú aj na túto plochu, ktorú materiál definuje ako zvyškovú po výstavbe sídliska Ružinov. V tomto hodnotení možno súhlasiť.

Výstavba sa nezačne skôr ako v 30-tych rokoch tohto storočia. Dnes neprívetivé časti Rožňavskej a Trnavskej cesty sa môžu v horizonte dekády zmeniť na mestsky pôsobiace ulice. V prípade druhej menovanej ulice to ešte umocňuje fakt, že je naznačená premena plochy medzi Trnavskou cestou a komplexom Omnia, kde by mohol byť ďalší blok. Dnes sú tu prevažne spevnené plochy parkoviska.

Zániku tak čelí ďalší brownfield. Bratislava sa takýmto spôsobom zahustí, ide ale zároveň o takmer vzorový príklad pozitívneho zahusťovania, keď premena daného areálu prinesie dramatické zvýšenie kvality prostredia. Jeho súčasťou nebude len bývanie, kancelárie či obchody, ale aj množstvo zelene, čím bude lokalita v konečnom dôsledku omnoho udržateľnejšia oproti súčasnosti.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.