Cena za architektúru (CE ZA AR) vstupuje už do svojho 21. ročníka. Aj tentokrát medzinárodná odborná porota na základe intenzívnych diskusií a obhliadok viacerých prihlásených diel vybrala finálne nominácie. Predstavme si realizácie, ktoré boli vybrané ako to najhodnotnejšie, čo za posledný rok na poli slovenskej architektúry vzniklo.
Autor: Boys Play Nice
Cieľom ocenenia CE ZA AR, ktorého vyhlasovateľom je Slovenská komora architektov (SKA), je upozorňovať na spoločenskú váhu architektúry a profesionálnych výkonov slovenských architektov a architektiek. Ocenenie chce zároveň otvoriť diskusiu o vplyve architektúry na kvalitu života. Naostatok, aj Slovenská komora architektov chce reagovať na súčasné výzvy, predovšetkým na klimatickú krízu. Preto chce zdôrazniť pozitívny príklad projektov, ktoré sa pozitívne vyrovnávajú s otázkou environmentálneho vplyvu architektúry, prípadne citlivo pristupujú k regenerácii. Tá je veľkou výzvou v súvislosti s finančnou podporou rekonštrukcii z Plánu obnovy a odolnosti.
Porota v 21. ročníku ceny hodnotila v prvom kole 88 prihlásených diel, z ktorých v užšom výbere počas cesty naprieč Slovenskom osobne navštívila 29 realizácií. Na shortlist nominácií, z ktorých vzíde 6 hlavných cien, vybrala nakoniec až 24 kvalitných diel. Podľa SKA to reflektuje pomaly sa zvyšujúcu kvalitu výstavby, rešpekt k pamiatkam, vzťah k prírode a environmentálne zodpovedný prístup k tvorbe novej architektúry.
Laureáti budú vyhlásení počas galavečera 6. októbra 2022. Udeľovanie ocenení prebehne už tradične v Starej tržnici v Bratislave a v priamom prenose na Dvojke. Hostiteľom odovzdávania cien 21. ročníka bude člen poroty a architekt Juraj Benetin.
Autori: benkobenkova, gmb
Rodinný dom nachádzajúci sa vo vinohradníckej dedinke Strekov má byť miestom pre inšpiráciu, tvorbu aj spoločné debaty režiséra s filmovým štábom. Tento netradične využívaný dom rozliehajúci sa na 130 m2 bravúrnym spôsobom zdôrazňuje esenciu pôvodného a prepája jeho zachované prvky s tými novými. Priestoru dominujú výrazné modré elementy ako schodisko, zábradlia či okenné rámy.
Autori: Martin Jančok, Michal Janák, Zuzana Kovaľová, Ruslan Dimov, Michal Marcinov
Mestská vila pozostáva z troch podlaží, pričom každé z nich reprezentuje odlišnú organizáciu priestoru. Na jednom podlaží vznikol otvorený spoločenský priestor, na ďalšom nájdeme mriežku súkromných miestností a v poslednom podlaží zas sústavu priechodných miestností. Obytná časť domu je charakteristická presklenou fasádou s výhľadom na dvor. Hmotovo odlišným prvkom je objem, v ktorom sa nachádza točité schodisko.
Autori: Martin Boleš, Aleš Berenc, Erika Bolešová
Rodinný dom Slamák je výnimočný hlavne vďaka tomu, že sa pri jeho výstavbe pracovalo prioritne s lokálnymi materiálmi a staviteľmi a taktiež s princípom rozložiteľnosti a recyklácie materiálov. Hmotovo je objekt domu rozdelený na dennú časť s plochou strechou a priamym výhľadom do záhrady a nočnú časť, ktorá sa nachádza na druhom podlaží, ktorého tvar vychádza z archetypu liptovskej drevenice.
Autori: René Dlesk, Tamara Kolaříková
Jedinečné spojenie starého mlynu a novovzniknutého objektu rodinného domu. Dom vznikol na pôdoryse starých kurníkov a kôlní. Nové objekty rešpektujú tie pôvodné v materiáloch i formách, bez bázne voči dnešku a jeho potrebám.
Autori: Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Ján Šimko
Pri návrhu domu sa architekti snažili upraviť pôvodné dispozičné a technické riešenie tak, aby spĺňalo súčasné nároky mladej rodiny. Zo strany ulice ostáva dom v podstate nezmenený, z opačnej strany sa dom otvára do okolia vďaka novej presklenej fasáde a vyčisteniu dispozície.
Autori: PANTOGRAPH
Táto 75 metrov vysoká rezidenčná veža poskytuje miesto až 137 bytom vo vysokom štandarde. Na prízemí sa nachádza aktívny parter, ktorého súčasťou je vstup s recepciou, kaviareň a obchodné priestory. Samotné byty sú priestranné, s veľkými oknami a loggiami. Asi najvýraznejším prvkom objektu je jeho fasáda. Tú tvorí spleť na mieru vyrábaných kovových panelov bronzovej farby.
Autori: Kalin Cakov, Metodiy Monev, Ján Obušek, Tomáš Fojtík, Michal Kyselica, Mário Chovan a Diana Michnová
Objekt predstavuje konverziu staršej administratívnej budovy z 80-tych rokov. Nová hmota domu rešpektuje pôvodný urbanizmus územia, v ktorom je osadená. Aj keď o niečo zväčšená, budova zapadá do prostredia citlivo, komunikuje s okolím a nenarúša jeho pôvodný charakter. Okrem samotného objektu sa pri návrhu riešil aj verejný priestor jeho okolia.
Autori: Peter Jurkovič a Marcel Dzurilla
Obytný dom Nová Dunajská poskytuje priestor pre 20 bytových jednotiek. V prízemí sa nachádzajú obchodné priestory. Zo strany ulice stavba svojím objemom dopĺňa uličnú čiaru, druhou stranou je orientovaná do dvora. Dvorová fasáda je charakteristická priebežnými balkónmi a lodžiami.
Autori: Róbert Bakyta
Pri renovácii domu bolo potrebné prekopať dispozíciu domu tak, aby vznikli tri samostatné celky na každom podlaží. Autori sa snažili k renovácii pristupovať citlivo - bez vstupovania do hmoty, proporcie či kompozície. Konceptom bolo nepopierať dobu vzniku domu, ale naopak vyzdvihnúť jeho kvality a odstrániť nedostatky.
Autori: Martin Paško a tím DF CREATIVE GROUP
Riešenie objektu necháva vyniknúť historické konštrukčné detaily a dopĺňa ich novými konštrukciami či materiálmi, ktoré majú jasne odlíšiteľnú štruktúru. V zrkadlení novej modernej jednoduchej presklenej fasády princípom vloženej „budovy v budove“ nastáva vrstvenie oboch architektúr a ich vzájomné prelínanie.
Autori: Patrik Panda
Mestská plaváreň v Trebišove sa po rokoch chátrania dočkala svojej obnovy. Autori sa snažili v maximálnej možnej miere zachovať pôvodné hmoty a sčasti aj funkcie. Vďaka obnove bol objekt znovu zapojený do organizmu mesta. Zapojenie do prostredia, tvoriaceho hranicu medzi mestským a krajinným prvkom, je pretavené aj do vonkajšieho vzhľadu objektu a použitých materiálov, teda dreva a betónu, naturálneho a umelého.
Autori: Adam Lukačovič
Hmota celého objektu vychádza z jeho umiestnenia v malej obci Veselé pri Piešťanoch. Halový objekt používa ako primárny výrazový prvok sedlovú strechu v dvoch rozdielnych moduloch. Technické riešenie konštrukcie objektu je doplnené dreveným obkladom, ktorý slúži aj ako tienenie presklených priečelí fasády.
Autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Aleš Hradecký PhD., Juraj Murín, Martina Bognerová Hrašková, Imrich Vaško, Michal Romanec, Patrik Kuva
GBC5 je posledným realizovaným blokom bratislavského obchodno-administratívneho komplexu medzi Galvaniho ulicou a diaľnicou D1. Objekt svojou dynamicky sa meniacou fasádou reaguje na orientáciu voči svetovým stranám a svetelné podmienky. GBC5 prezentuje dizajn „zelenej architektúry“ s koncepciou zelených otvorených priestorov.
Autori: Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Lenka Borecká
Bunky Jelšava sú súčasťou kaštieľa Coburgovcov. Sú unikátnym príkladom toho, ako jemné zásahy môžu priniesť vysokú hodnotu, aj keď proces obnovy objektu ešte nie je ani zďaleka na konci. Vďaka bunkám architekti sprístupnili verejnosti aspoň časť kaštieľa v jeho dnešnom stave. Je možné zažiť ho bez príkras a pri opätovnej návšteve snáď pozorovať posun v rekonštrukcii.
Autori: Tomáš Ružiak, Miroslav Šestina, Matúš Šestina, Eva Šestina, Katarína Urgelová a Matthias M.J. Arnould
Búda je ekologicko-komunitné centrum so všestranným využitím. Organizujú sa tu prednášky, čítačky, swapy oblečenia, slúži ako sklad či dielňa. Pôvodná konštrukcia ostáva funkčnou súčasťou interiéru, zatiaľ čo okolo nej vznikli nové steny. Pri drevenej fasáde autori rátali s jej premenou v čase - zoxidovaním dreva a zarastením zeleňou.
Autori: Michal Bogár, Mária Bogárová, Roman Ruhig, Ema Ruhigová
Tento príležitostný liturgický priestor svojimi proporciami, výberom materiálov aj farebnosťou napĺňal slávnostný rozmer. Okrem toho spĺňal aj ekologický rozmer. Samotná konštrukcia bola navrhnutá z prvkov, ktoré sa po omši dali opätovne využiť na inom mieste.
Autori: Martin Skoček, Pavol Dobšinský, Radoslav Hamara
Malý lokálny bar After vznikol neďaleko nového nákupného centra v Bratislave a vďaka svojej malej mierke sa stáva akýmsi mestotvorným atribútom lokality. Využívanie surových materiálov ako betón, čierna omietka a nerez je v kontraste s mäkko pôsobiacou čalúnenou zostavou, ktorá sa tiahne po celom obvode priestoru.
Autori: Alan Prekop
Úlohu hlavného interiérového prvku v kaviarni GRAO prevzalo 16 metrov dlhé osvetlenie, ktoré mení farby v závislosti od atmosféry, ktorá je v danom momente žiadaná. Celý interiér je veľmi surový, dokonca aj bar a sedenie sú zhotovené z obyčajných stavebných materiálov, ktoré sú následne opracované do požadovaného tvaru.
Autori: Katarína Príkopská, Ivan Príkopský, Tomáš Szőke
Pri tejto rekonštrukcii trojizbového bytu sa autori snažili vyhnúť klasickej dispozícii izba-chodba-izba, vďaka čomu vznikol spojitý priestor. Nový byt sa pokúša spojiť protiklady. Intímny svet domácich a intenzívne stretnutia s rodinou a priateľmi.
Autori: Matej Honč, Richard Kilo
Autori pracovali s typizovaným pôdorysom panelákového domu zo 60-tych rokov. Dispozíciu definuje skeletovo-panelový priestorový rám s osovým rozmerom 3,9 x 3,9 metra. V pôvodnej dispozícii tento skelet jasne vymedzoval jednotlivé miestnosti. V novej dispozícii je skôr nositeľom základného ohraničenia priestoru. Schéma bytu je narúšaná rôznymi otvoreniami.
Autori: Tomáš Boroš, Maroš Mitro, Ondrej Jurčo
Priestor návštevníckeho centra bol očistený od nánosov nedávnych dôb, vďaka čomu vznikol čistý priestor, v ktorom vynikajú pôvodné klenby. Do tohto priestoru vstupujú vitríny, sedenie aj úložné priestory. Výrazná materialita odkazuje na dominantný oceliarsky priemysel regiónu.
Autori: Martin Hörmann, Richard Kastel, Peter Kopecký
Pozorovateľňa vznikla vďaka spolupráci Hlavného mesta, Metropolitného inštitútu Bratislavy a Mestských lesov Bratislavy. Predstavuje priestor, kde môžete nielen pozorovať zvieratá, ale aj postupnú premenu lesa po veternej kalamite na prirodzený les. Drobná architektúra je navyše vyrobená z lokálnych červených smrekov.
Autori: Róbert Bakyta, Ľubomíra Blašková
Jednoduchá a nenápadná odhmotnená horizontálna línia nového prístrešku, ktorá len v malej miere zasahuje do okolitej krajiny. Cieľom bolo vytvoriť taký prístrešok, ktorý bude chrániť pred dažďom, ale nebude v prírode príliš dominantný. Východiskovou ideou je vyvesenie drevenej mriežky ponad morfológiu lesa.
Autori: Atelier DUMA _living gardens s.r.o, Magdalena Horňáková, Juraj Horňák, Lenka Ficeková, Kristína Gubišová
Malá záhrada v satelitnej zástavbe. Záhrada je introvertná. Zaujímavosťou je práca s takzvaným princípom záhradných miestností, ktorý delí priestor záhrady na niekoľko menších rozmanitých celkov. Riešenie reflektuje aj zlepšenie mikroklímy a manažment dažďovej vody.
Pozrite si všetky prihlásené aj nominované diela na webe CE ZA AR.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac