Adrian Gubčo 28.03.2025 11:44

Nenápadná cesta do zabudnutia. Bratislava sa stáva provinciou, ukazujú to viaceré znaky

Bratislava je jedným z hlavných miest štátov Európskej únie, patrí ale k tým menej významným. Rokmi svoju pozíciu nanešťastie nezlepšuje. Práve naopak, viacero signálov naznačuje, že je na tom horšie. Zo slovenskej metropoly sa tak v čoraz väčšej miere stáva provinčné mesto, čo jej zásadne ubližuje v konkurenčnom boji s ostatnými európskymi veľkomestami.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava bola európsky významným mestom naposledy v 18. storočí. V tom čase bola hlavným mestom Uhorska a za vlády Márie Terézie zažívala vrchol rozkvetu. Paláce tu budovali vplyvné šľachtické rody, na Bratislavskom hrade sídlil uhorský miestodržiteľ Albert Saský s manželkou Máriou Kristínou, pričom práve tu založil umeleckú zbierku Albertina, a mesto bolo jedným z centier európskej hudby. Také postavenie už nikdy nezažilo.

Zmeniť sa to malo v 20. storočí, keď prvorepublikové slovenské elity razili víziu, že Bratislava sa vďaka významnému prístavu na Dunaji stane jedným z kontinentálnych centier obchodu. Dejinné udalosti zabránili realizácii tohto plánu. Šanca pre pozdvihnutie mesta prišla opäť po roku 1993 a najmä 2004, keď sa stala jedným z hlavných miest členskej krajiny Európskej únie.

Objektívne treba povedať, že postavenie Bratislavy sa posilnilo. Do mesta začali prúdiť investori a významné firmy, ktoré tu vo veľkom otvárali centrá zdieľaných služieb. Relatívna politická stabilita, garantovaná členstvom v EÚ a NATO, prijatie eura, ľudský kapitál, blízkosť letiska vo Viedni a strategická poloha v centre Európy metropole garantovali vysoký potenciál ďalšieho rozvoja. Dlho budované konkurenčné výhody však možno ľahko rozmetať.

Súčasné výhľady nie sú ani zďaleka také optimistické. Krajina i mesto premeškali príležitosti pre zlepšenie svojho postavenia. Slovensko sa nedokázalo preformátovať z krajiny orientovanej na priemysel na spoločnosť, sústrediacu sa na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou. To v kombinácii s určitými politickými signálmi a hodnotovým nastavením jednotlivých vlád prispelo k odlivu mozgov. Ten naďalej pokračuje a nezdá sa, že by sa mal zastaviť.

Agresívna rétorika voči Európskej únii aj NATO, ktoré doteraz garantovali demokraciu, hospodársky rozvoj aj medzinárodnú bezpečnosť, vyvoláva ďalšie obavy. Spoločne s vypätou spoločenskou situáciou a tlakom voči názorovým oponentom to vedie nezriedka k tomu, že etablované značky, ktoré sa pozitívne podieľali na formovaní obrazu Bratislavy i Slovenska, sa sťahujú z krajiny preč.

Príkladom je GLOBSEC, pôvodne slovenský think-thank, ktorý už 20 rokov organizuje rovnomennú bezpečnostnú konferenciu. Vďaka tomuto podujatiu do Bratislavy roky prichádzali najvýznamnejší svetoví štátnici a experti. Platilo to však len do roku 2023. V priebehu minulého roka sa konferencia prvýkrát konala v Prahe, čo sa stretlo s nadšenými reakciami zahraničných účastníkov. V českom hlavnom meste sa bude konať aj tento rok.

Teraz navyše prichádza správa, že sa do Prahy oficiálne presúva aj sídlo organizácie. GLOBSEC samotný pre YIM.BA upozorňuje, že naďalej bude na Slovensku aktívny. „Vedenie GLOBSECu sa rozhodlo presunúť sídlo do Prahy v reakcii na rast organizácie a presun GLOBSEC Fóra do Prahy v roku 2024. GLOBSEC v Prahe zakladá právnickú entitu a zriaďuje kanceláriu v Českej republike,“ vysvetľuje Miroslav Križan, Strategic Agenda Coordinator v GLOBSECu.

„Naďalej budeme plne spolupracovať s partnermi a pokračovať v iniciatívach a strategických podujatiach na Slovensku, ktoré bude viesť silný tím v kancelárii v Bratislave, ktorá na Slovensku ostáva,“ dodáva. Ide napriek všetkému minimálne o signál, že ak chce mať organizácia výraznejšiu a pozitívnejšiu vizibilitu, prítomnosť v Bratislave – navyše so zhoršujúcim sa medzinárodným postavením – jej nepomáha.

V kuloároch sa hovorí aj o iných odchodoch. Podľa informácií YIM.BA existujú vnútorné tlaky aj v rámci spoločnosti ESET, ktorá zamýšľa v Bratislave vybudovať veľkorysú centrálu. Samotný ESET tieto informácie dementuje, jeden zo zakladateľov firmy sa však už do Česka presťahoval. Urobil tak aj po politických útokoch na svoju osobu.

Okrem toho sa hovorí aj o iných odchodoch. Právnická firma Havel&Partners už pred časom upozornila, že zo Slovenska – a Bratislavy predovšetkým – odchádzajú bohatí ľudia, najmä podnikatelia. Popri najtalentovanejších a najvzdelanejších ľuďoch tak prichádzame aj o (ekonomicky) najúspešnejších.

Odchod GLOBSECu organizácii pomohol, Bratislava ale prišla o prestíž. Zdroj: GLOBSEC

Každý urbanista vie, že úspech mesta sa neskrýva v budovách či verejných priestoroch, ale v ľuďoch. Práve prítomnosť veľkého množstva špičkových expertov, ktorí tvoria inovácie a nové myšlienky, zakladajú úspešné firmy alebo riadia nadnárodné organizácie a inštitúcie, majú najväčší dosah na význam mesta. Prirodzene, architektúra vie ovplyvniť rozhodovanie o voľbe sídla či bydliska, dominujúce sú ale iné faktory.

V západnom svete je to najmä kvalita demokracie, sloboda – tak spoločenská ako aj ekonomická, stabilita, bezpečnosť, podpora vzdelávania a vzdelania, vysoká úroveň zdravotníctva alebo prítomnosť iných, podobne naladených ľudí. Kvalitu životného prostredia, kultúry, zábavy, dostupnosť bývania, dopravnú prepojenosť či iné parametre netreba podceňovať, ale ani preceňovať.

Slovensko a Bratislava krívajú takmer vo všetkých smeroch. Navyše sa zdá, že sa zhoršujeme. Aktuálne indexy kvality demokracie alebo miery šťastia ukazujú pre Slovensko pokles. V prípade miery šťastia je susedné Rakúsko 17., Česko 20., Poľsko 26. a Slovensko až 50. To jasne dokazuje, že Slováci cítia ďaleko nižšiu mieru spokojnosti so svojim životom aj optimizmu ako mnohé blízke krajiny.

Ide o neklamné znaky úpadku štátu, ktorý sa nepochybne premietne aj do situácie Bratislavy. Strata prestížnych inštitúcií, firiem a ľudí je bolestnou ranou, ktorá posúva mesto na úroveň provincie. Za rohom na príležitosti čakajú mestá ako Praha, Brno, Viedeň, Krakov, Graz, Varšava a ďalšie, ktoré majú potenciál „vysať“ časť z toho, čo z Bratislavy a Slovenska odchádza. Napokon, aj GLOBSEC si vybral Prahu, hoci má kancelárie aj vo Washingtone, Kyjeve, Viedni a Bruseli.

Ak si niekto myslí, že to nie je dôležité alebo že to je nebodaj pozitívne, je na omyle. Práve veľké a vysoko prestížne firmy a inštitúcie sa okrem tvorby dobre platených miest podieľajú na tvorbe značky mesta a rozvíjajú jeho poznateľnosť. To následne motivuje ďalších investorov. Dobre platení zamestnanci týchto organizácii následne najviac prispievajú na chod kultúry, vytvárajú najväčší tlak na zvyšovanie kvality školstva a platia najvyššie dane, z ktorých sa financuje sociálny systém.

Keď v roku 1780 zomrela Mária Terézia, Albert Saský sa presťahoval do Viedne a Jozef II presťahoval väčšinu uhorských inštitúcií do Budy. Bratislava dramaticky schudobnela a rušný spoločenský život sa z nej vytratil. Trvalo storočie, kým sa začala dvíhať na nohy vďaka rozvoju priemyslu. Dnes hrozí analogická situácia. Aktuálne dianie môže rozhodnúť, či bude Bratislava čakať na nové slávne obdobie do 22. storočia, alebo príde už dnes.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.