Adrian Gubčo 26.11.2021 17:59

Hybridné školy: Riešenie pre downtown?

Oblasť tzv. bratislavského downtownu prechádza takým rýchlym rozvojom, že je celkom reálne, že do desiatich rokov bude takmer celé územie od Karadžičovej po Bajkalskú ulicu úplne zastavané. Vzniknú tu obrovské množstvá kancelárií a obchodov, ale predovšetkým aj tisíce bytov. Problémom ostáva chýbajúca verejná vybavenosť, najmä školy. Príklad riešenia sa však ponúka – sú ním hybridné školy.

Hybridná škola vo Frankfurte. Zdroj: Ackermann + Raff

Bývalá priemyselná časť Bratislavy, najmä priestor medzi Páričkovou ulicou na severe a nábrežím Dunaja na juhu, bola za miesto rozšírenia centra mesta určená ešte za bývalého režimu. Pred rokom 1990 sa tu spustila realizácia niekoľkých veľkých projektov – novostavby Slovenského národného divadla, budovy Pressburgcentra (Tower 115) alebo autobusovej stanice – po ktorých mali nasledovať ďalšie. Nová mestská štvrť mala bezpochyby obsahovať aj dostatok vybavenosti. To isté sa týkalo tzv. Celomestského centra Petržalka v priestore Nového Lida.

Porevolučný vývoj, najmä od začiatku 21. storočia, však plánovanie do istej miery predbehol. Hoci kríza v roku 2008 pribrzdila mnohé investičné zámery, išlo len o dočasný jav. V druhej dekáde tohto storočia sa stavebné práce v území obnovili. V tejto chvíli je významná časť pozemkov prestavaná, na ďalšie areály sú vydané územné rozhodnutia a development sa začína výraznejšie prelievať aj do zón Mlynské Nivy - Západ alebo na petržalskú stranu Dunaja. Na zmenu Územného plánu čaká aj modifikované Nové Lido.

Netreba asi dodávať, že ide z drvivej časti o čisto komerčné schémy. Občianska vybavenosť je zameraná na obchody a služby privátneho charakteru. Výnimku predstavuje azda len spomínané SND a autobusová stanica. Developer Nového Lida, spoločnosť J&T Real Estate, síce sľubuje aj vznik verejných budov, tie sa však začnú realizovať až o niekoľko rokov. Dovtedy bude v priestore downtownu žiť možno päťciferný počet obyvateľov. To je dosť ľudí na to, aby sa vygeneroval dopyt po nových, doteraz chýbajúcich zariadeniach – materských školách, ale minimálne aj jednej základnej.

 

Prečo nevznikajú nové školy

Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy, resp. Územný generel školstva, ktorý spresňuje umiestnenie občianskej vybavenosti, má ambíciu tento problém riešiť. Návrh generelu obsahuje niekoľko možných lokalít pre materské, základné aj stredné školy. Priamo v Zóne Chalupkova by tak mala škôlka pribudnúť zhruba v mieste projektu Metropolis, základná škola v areáli Západoslovenskej energetiky pri bývalom Design Factory. Ďalšia materská škola sa uvažuje v rámci Klingerky II. Spojená materská a základná škola by mohla byť umiestnená aj v zóne Mlynské Nivy – Západ pri centrále firmy Strabag, v zóne Mlynské Nivy – Východ pri Tučkovej ulici by mala byť stredná škola. Nové zariadenia sa uvažujú aj v Novom Lide.

Ide o ideálny scenár, založený predovšetkým na analýze dostupnosti a optimálnej vzdialenosti medzi škôlkami a školami v Bratislave. Nezohľadňuje veľmi dôležitý parameter, ktorým sú majetkové vzťahy. Školy a škôlky sa navrhujú na pozemkoch súkromných vlastníkov. Samospráva má len veľmi obmedzené možnosti, ako ich donútiť k realizácii vzdelávacích zariadení. Samozrejme, čas od času sa dá dohodnúť na menších zásahoch, preto napríklad Sky Park obsahuje materskú školu a „detské centrum“ má vzniknúť aj v pokračovaní Klingerky, v prvom prípade ale ide o drahé súkromné zariadenie, v druhom je to pravdepodobné tiež. Na výkup pozemkov chýbajú prostriedky.

Obzvlášť veľká komplikácia to je v prípade základných škôl. Tie si štandardne vyžadujú veľkú plochu a ich súčasťou je súvisiaca infraštruktúra, teda telocvične alebo vonkajšie športoviská. Pre finančne podvýživené mestské časti tak vyvstáva k nákupu dostatočne veľkého pozemku aj povinnosť vybudovať budovu za veľké peniaze a následne ju prevádzkovať. Možno aj preto doteraz nebola v Bratislave vybudovaná za posledné desaťročia žiadna úplne nová škola (úplne nová budova, nie rekonštrukcia ani dostavba), a to ani pri priaznivejších okolnostiach.

V prípade nového centra mesta to však nie je prijateľné. Novourbanizované časti Bratislavy potrebujú jednoducho získať aj takýto druh vybavenosti. To, čo vyzerá ako neriešiteľná situácia, by ňou ale nemusela byť. Príklady nového prístupu ukazujú niektoré vyspelé európske krajiny s konceptom tzv. hybridných škôl.

 

Rekonštrukcia školy na Plickovej je zatiaľ najkomplexnejší projekt obnovy školskej budovy, úplne nová škola však zatiaľ v Bratislave za posledných 30 rokov nevznikla. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Rača

 

Hybridná škola ako riešenie?

Podobné problémy, kedy sa zráža požiadavka po výstavbe bytov a občianskej vybavenosti (škôl), nie sú unikátne len pre Bratislavu. Podobne je na tom aj ekonomická metropola Nemecka Frankfurt nad Mohanom. Mesto sa snaží rozvíjať dostupné bývanie, doplnené o dostatok vybavenosti. Využíva k tomu bývalé výrobné areály, kde však nie je na všetko dostatok priestoru. Preto musí hľadať invenčnejšie riešenia.

Miestom, kde bola potreba využitia takéhoto prístupu najvýraznejšia, je lokalita Schönhof v štvrti Bockenheim západne od centra mesta. Pôvodne išlo o areál spoločnosti Siemens, doplnený o administratívne budovy, sklady či parkoviská. Vedenie Frankfurtu sa však v súčinnosti s lokálnym developerom rozhodlo pre transformáciu územia a doplnenie bývania, vrátane cenovo dostupných jednotiek (30% z celkového počtu dvetisíc bytov). Iniciátori vypísali medzinárodnú architektonickú súťaž, do ktorej sa prihlásila asi stovka ateliérov. Víťazom v prípade kľúčového bloku sa stala skúsená kancelária Ackermann + Raff.

Daný blok tvorí južnú časť budúceho centrálneho námestia. Vyhlasovatelia tu očakávali vytvorenie spoločenského jadra novej štvrte, čomu má zodpovedať aj vybavenosť – umiestniť sa tu mala základná škola. Ackermann + Raff už majú v portfóliu mnoho vzdelávacích zariadení, v tomto prípade ide ale predsa len o novinku: školu spojili s rezidenciami. Tzv. hybridná škola, kde sú vertikálne prepojené funkcie vzdelávania a bývania, bude prvou v Nemecku. Škola aj s telocvičňou bude umiestnená na podzemnom a prvých dvoch nadzemných podlažiach, na vyšších podlažiach zas budú byty.

Ako konštatuje developer, koncept inšpirovaný modelmi z Holandska alebo Škandinávie stiera tradičné oddeľovanie funkcií a vytvorí živšie prostredie aj lepšiu kompatibilitu rodinného života. Niektoré súčasti školy, napríklad jedáleň, knižnica či hudobné miestnosti, budú aj verejne prístupné. Samotné školské priestory a učebne sú premyslene umiestnené okolo vnútrobloku, kde bude školský dvor. Škola bude prepojená s verejným priestorom a blízkym parkom, čo umožní výučbový proces rozšíriť aj sem. Objekt bude fungovať počas celého dňa, architektúra bloku je zároveň premyslená tak, aby sa jednotlivé funkcie nerušili.

Toto riešenie má mnoho výhod. Okrem toho, že je priestorovo efektívne, umožňuje aj podporu komunitného spolunažívania pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Spájanie rozličných generácií, napríklad formou zlučovania internátov a domovov pre seniorov, sa už aktívne využíva v mnohých krajinách s pozitívnymi výsledkami. V tomto prípade sa ide ešte ďalej. Mesto takto vyrieši niekoľko výziev naraz. „Veľmi potrebujeme byty a školy,“ hovorí Jan Schneider, vedúci Oddelenia výstavby a nehnuteľností vo Frankfurte. „Musíme preto nájsť nové, možno nekonvenčné spôsoby napĺňania týchto potrieb. Súťažné práce nám ukázali, že existujú veľmi dobré riešenia pre umiestnenie školy, športovísk a bytov v jednom komplexe budov.“

Projekt by už mal byť v realizácii. Celkové dokončenie hybridnej školy, spoločne s obytným blokom, sa predpokladá v roku 2024. V tom istom čase by sa mala dokončovať aj celá nová štvrť, ktorá je založená na koncepte mesta krátkych vzdialeností.

 

Rez hybridnou školou ukazuje školské priestory v spodnej časti budovy a byty vo vyšších podlažiach. Zdroj: Ackermann + Raff

 

Inšpirácia pre Bratislavu

Riešenie z Frankfurtu by mohlo byť veľmi dobre aplikovateľné aj v Bratislave, a to práve v oblasti nového downtownu, resp. Mlynských Nív. Rieši problém s pozemkami i priestorom. Developer by mal stále možnosť stavať komerčnú časť projektu, kým samospráva by mohla doplniť natoľko potrebnú vybavenosť. Ak by do plánovania pristúpilo aj Hlavné mesto, mohlo by pomôcť nájsť pre všetky strany výhodný kompromis, aby bol vznik školy možný.

Generel dnes umiestňuje, ako bolo spomínané, základnú školu do priestoru v blízkosti centrály Strabagu. V jej susedstve vlastní pozemky firma blízka skupine Arca Capital, ktorá svojho času naznačovala, že by rada vybudovala v lokalite mrakodrap. Hoci to vyvolávalo pochybnosti, tieto plány mali určitú logiku: existujúca regulácia, najmä index podlažných plôch (IPP) tu umožňoval umiestniť menšie budovy v hustejšej zástavbe, alebo jednu vysokú, vloženú do parku. Ani jedno riešenie nie je celkom ideálne – kým kompaktná zástavba je v tejto lokalite vhodná, to isté platí aj o výškových budovách, ktoré by mohli zdôrazniť vstup do Bratislavy. Park by tu až taký zmysel nemal, lebo by mu chýbala nadväznosť na okolie. 

Za predpokladu, že by bola prejavená ochota vybudovať takúto hybridnú školu, mesto by mohlo investorovi zvýšiť maximálnu povolenú mieru IPP, aby vybudoval vežu, dotvorenú nižšou mestotvornou zástavbou a atraktívnym verejným priestorom. V spodnej časti jedného z nižších blokov by mohla byť umiestnená škola. Zvýšená miera IPP nie je žiadnym unikátom – uplatniť si ju môžu developeri, ktorí stavajú na mieste environmentálnych záťaží po ich vyčistení. V tomto prípade by šlo taktiež o naplnenie verejného záujmu, pričom by z toho profitovali všetky strany.

Ďalšia takáto škola by mohla byť umiestnená napríklad aj v Zóne Chalupkova, kde chystá svoje prvé rezidenčné projekty HB Reavis. Aj tu by sa mohlo pristupovať podobne: developer by mohol postaviť vyššiu budovu, ako dnes povoľuje regulácia, výmenou za školu v spodnej časti objektu. Pri pokrokovom uvažovaní by sa dalo zároveň nadviazať na myšlienku vytvorenia pešieho bulváru (resp. námestia), ktorým podľa územného plánu zóny mala byť Bottova ulica. Priestor pre spojenie školy a rezidenčného bloku vidím aj v Novom Lide, niekde pri uvažovanej električkovej trati.

Čo sa týka financovania, mesto aj mestské časti (Staré Mesto a Ružinov – ten predovšetkým) na výstavbe v downtowne vyberú množstvo prostriedkov z poplatku za rozvoj. Ich použitie priamo v území a využití úspor za zdieľané náklady (napríklad zakladanie, nehovoriac o vlastníctve pozemku) by mohlo spraviť takúto vybavenosť ekonomicky dostupnú (alebo minimálne omnoho dostupnejšiu). Vďaka tomu by nová škola následne nemusela byť súkromná.

Podobnosti medzi situáciou vo Frankfurte a v Bratislave sú obrovské. Dve ekonomicky úspešné mestá stoja pred snahou o prebudovanie starých výrobných areálov, potrebujú však doplniť vybavenosť, ktorá je napriek všetkému drahá. Musia sa preto obzerať po inovatívnych riešeniach, ktoré by umožnili profitovať verejnosti aj súkromným investorom. Kým vo Frankfurte sú ale s takýmto myslením popredu, o Bratislave sa to povedať nedá. 

 

Hybridná škola vo Frankfurte je súčasťou komplexného developmentu, v rámci ktorého vzniká mesto krátkych vzdialeností. Zdroj: Ackermann + Raff

 

Hľadajme spôsoby, nie výhovorky

Na prvý pohľad šalamúnske riešenie sa v slovenských podmienkach nepochybne stretne s obrovským počtom „ale“. Nepochybne ktosi pripomenie, že na takýto typ školy naša legislatíva najskôr nebude pripravená. Školské zariadenia majú svoje náležitosti a je celkom pravdepodobné, že bude len veľmi ťažké, ak nie nemožné im vyhovieť v prostredí polyfunkčného bloku. Veľkým problémom bude konzervativizmus, kedy sa bude nádejný developer strániť spojenia dvoch funkcií z obavy pred poklesom predajnosti bytov – kvôli hluku. Proti bude určite aj časť verejnosti, nenavyknutá na iný typ škôl a odmietajúca profit súkromného investora. A v neposlednom rade, pre samosprávy budú komplikáciou peniaze a forma spolupráce.

Podobné výhovorky by sa ale dali nájsť skoro pri každom projekte, zvlášť pri tých odvážnych. Ak by sa ich mesto kŕčovito pridržiavalo, nikdy by sa neposunulo. Bratislava by nezískala unikátny monument v podobe obrátenej pyramídy, keby nebola svojho času odvaha na takéto riešenie. Nedostala by svoj prvý mrakodrap, keby sa pridržiavala „ochrancov“ mesta a jeho panorámy. A nebol by opravený ani Bratislavský hrad, keby jeho rekonštrukciu nevybojovali architekt Alfréd Piffl a maliar Janko Alexy, navzdory zvyku a „tradícii“.

Ak sa čo najskôr nerozbehne diskusia o tom, ako hľadať vzájomne prospešné riešenia pre doplnenie vybavenosti v downtowne, hrozí, že sa z neho stane čisto komerčná zóna, ktorá jeho obyvateľom alebo návštevníkom neposkytuje výraznejšiu kvalitu života okrem toho, že je nová. Ľudia potrebujú okrem prespávania v bytoch, práce v kanceláriách a nakupovania v obchodoch aj vzdelávanie, kultúru, nadväzovanie komunitných vzťahov alebo starostlivosť. Dobré mesto im to má poskytnúť. Hybridné školy nie sú jedinou potrebnou funkciou v novorozvíjaných častiach Bratislavy.

Okno príležitostí sa však rýchlo zatvára. Developeri, ktorí už majú v rukách povolenia, nebudú teraz meniť projekty a nanovo vstupovať do povoľovacích procesov. To zaberá v metropole príliš veľa (drahého) času. Využiť treba ešte tých investorov, ktoré svoje plány konkrétne nedefinovali a môžu byť otvorení vyjednávaniu. S postupujúcim časom ich bude ale čoraz menej alebo ostanú nevyužité len tie územia, ktoré sú vo zvyškových a zlých polohách.

Ak by sa ale Bratislava predsa len vzchopila, mohla byť výrazne zvýšiť úroveň nových štvrtí, zlepšiť kvalitu života budúcich obyvateľov a oživiť verejný priestor. Zároveň by sa pridala k najinovatívnejším mestám Európy, ktoré podobné prístupy testujú. Benefitov je omnoho viac ako nevýhod. Treba tak nájsť spôsob, ako toto riešenie zrealizovať, a nie dôvody, prečo to ani neskúsiť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.