Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 22.06.2021 15:00

Bieda bratislavských škôl: Prídu s novým vzdelávaním aj nové budovy?

V uplynulých dňoch bola schválená slovenská verzia Plánu obnovy, reformného materiálu, ktorý má za pomoci 6,3 miliardy eur prispieť k výraznému zlepšeniu životnej úrovne v krajine. Najväčšie investície budú smerovať do zlepšenia zdravotníctva a školstva. Vo vzdelávaní sa pripravujú výrazné reformy, ktoré majú zvýšiť inovatívnosť školstva. Samotné budovy to však zohľadnia len minimálne.

Article Big

Pripravovaná rekonštrukcia základnej školy na Plickovej. Zdroj: Michal Drotován / Pantograph

Hlavným cieľom Plánu obnovy je na európskej úrovni prekonať krízu, vyvolanú pandémiou koronavírusu COVID-19 a lepšie ju pripraviť na možné budúce výzvy, ku ktorým patrí napríklad aj klimatická zmena. V prípade Slovenska ide zároveň o naštartovanie rastu životnej úrovne, ktorá v posledných rokoch stagnovala. Krajine sa nedarí dosiahnuť priemernú úroveň Európskej únie ani napriek čerpaniu eurofondov. Od Plánu obnovy si štát sľubuje dostatok financií na zásadné a potrebné reformy.

Zmeny v oblasti vzdelávania patria v tomto ohľade ku kľúčovým. Preto dostanú z celého balíka financií so zdravotníctvom najviac – 798 miliónov eur. Ku hlavným novinkám patrí obsahová zmena výučby smerom k zážitkovému vzdelávaniu, vzdelávanie učiteľov, zlepšenie technologickej vybavenosti škôl a zriadenie študovní najmä pre chudobnejšie deti, dobudovanie materských škôl a podpora inklúzie sociálne či zdravotne znevýhodnených žiakov. Ministerstvo školstva sa chce takto priblížiť k najpokrokovejším krajinám s inovatívnymi vzdelávacími mechanizmami.

Hescon

Prvé reformy sa už spúšťajú a už v septembri 2022 by sa mali spustiť prvé ročníky, fungujúce podľa nových nastavení. Ďalšie pribudnú v roku 2026. Pilotné fungovanie sa dnes testuje na 30 školách. Zariadenia by mali pracovať s modernými digitálnymi technológiami a pripravovať žiakov na potreby praxe. „Doteraz sa obnovovali školy zvonka, bola napríklad vymenená strecha, alebo bola vymaľovaná. My by sme radi obnovili vnútro škôl. Aby mali lepšie vybavenie, aby mladí ľudia trávili v týchto školách viacej času a mohli sa tam lepšie vzdelávať,“ zhrnul ešte v marci minister školstva Branislav Gröhling.

Slovensko tak má skutočne nádej na to, aby sa v tomto smere posunulo. V medzinárodnom porovnaní je úroveň slovenského školstva len priemerná a forma výučby zastaraná. Stále pripomína desaťročia staré postupy. Reforma školstva je rovnako už dlhé roky témou, ktorá mnohokrát zlyhala na politickej neochote a obrovských predpokladaných nákladoch – nie menších ako tých, ktoré teraz krajina získa z Plánu obnovy.

Plány a predpoklady o výstupoch však taktne zamlčiavajú podstatný fakt: novým formám vzdelávania a posilňovaniu zručností či pripravenosti študentov na praktický život musia zodpovedať aj priestory, v ktorých sa vzdelávanie realizuje. Na fyzické zlepšenie škôl je určených asi 106,8 miliónov eur (plus 18,9 miliónov eur na školské knižnice), čo je málo – navyše, tieto peniaze pôjdu pravdepodobne najmä do najchudobnejších regiónov.

Bratislava sa opäť dostáva na vedľajšiu koľaj. A pritom je školstvo v metropole pod oveľa väčším tlakom a potýka sa s väčšími finančnými problémami, ako mnoho slovenských regiónov (nehovoriac o učiteľoch). Predstava o výraznom zlepšení či budovaní nových škôl je tak do veľkej miery nereálna.

 

Základná škola Guliver v Banskej Štiavnici. Autor: Tomáš Manina

 

Ako má vyzerať dobrá škola

Faktom je, že mnoho slovenských škôl prešlo v posledných rokov obnovou, ktorá sa týkala najmä zateplenia, výmeny striech či okien, rekonštrukcií sociálnych zariadení, jedální a ich kuchýň, telocviční alebo zlepšenia vybavenia odborných učební. Možné to bolo vďaka zdrojom z eurofondov. Príslušné operačné programy však boli nasmerované do zaostávajúcich regiónov. V Bratislavskom kraji sa však miera HDP v parite kúpnej sily dlhodobo pohybuje vysoko nad priemerom únie. Na niektoré zdroje teda nemajú lokálne samosprávy nárok.

Obnova škôl sa tak realizuje oveľa náročnejšie. Zároveň, ako pripomenul minister, zameraná je najmä na exteriér budov (aby sa znížila energetická náročnosť), nejde o opatrenia, ktoré by súviseli s novými (na Slovensku) myšlienkami o podobe vzdelávania. Po najlepší príklad školy, ktorá po fyzickej stránke plne zodpovedá očakávaniam o kvalitnom vzdelávaní na úrovni 21. storočia, tak musíme ísť do regiónu. A ani v tomto prípade nejde o zrekonštruovanú štátnu školu, ale o nové súkromné zariadenie, ktoré bolo nedávno dokončené v Banskej Štiavnici.

Banner Harrys

Tým príkladom je súkromná základná škola Guliver, pokračovanie úspešného projektu materskej školy Guliver, ktorá je jednou z najlepších, ak nie najlepšou škôlkou na Slovensku. Pochvalne sa o nej vyjadrila v nedávnom článku o materských školách aj odborníčka a riaditeľka bratislavskej materskej školy LittleBig Ivana Kaliská Klapková. Rovnaký investor dal teraz vybudovať základnú školu, umiestnenú na mieste niekdajšieho priemyselného areálu neďaleko vstupu do historickej časti mesta.

Škola je založená na systéme „klastrov“ (zhlukov), teda menej formálneho prostredia, kde dochádza k prepájaniu jednotlivých predmetov nad rámec tradičných kmeňových či odborných učební. V takýchto klastroch možno vyučovať vo väčších aj menších skupinách, individualizovať vzdelávanie a posilňovať osobný prístup medzi učiteľom a žiakom. Maximálna kapacita tried je 24 študentov. Interiér budovy je zároveň otvorený, prepojený a doplnený o sériu dobre vybavených učební a priestorov pre rozvoj zručností aj vzťahov žiakov, spoločne s priestormi pre oddych.

Škola zároveň disponuje vynikajúco vybavenou športovou časťou, ktorej súčasťou je plavecký bazén, telocvičňa, ako aj exteriérové časti s atletickým oválom, work-out zónou, multišportovým areálom alebo lezeckými stenami. Architektom z kancelárie RMAA sa podarilo areál dobre zasadiť do zložitého urbanistického kontextu, dobre pracovať s objemami a hmotami a vytvoriť architektonicky a sociálne kvalitný projekt. Portál Archinfo konštatuje, že ide o najvýraznejšiu architektonickú intervenciu v oblasti objektov pre základné školstvo v posledných desaťročiach na Slovensku.

Ide o trochu smutné konštatovanie, keďže ide o relatívne malú školu, a navyše súkromnú. Takisto ide o úplne nový projekt, čo znamená, že jeho príklad nie je širšie uplatniteľný v praxi. Na masívnu výstavbu nových škôl Slovensko ani Bratislava a jej mestské časti nemajú prostriedky a v dohľadnej dobe ani mať nebudú.

Ako však upozornil architekt a spoluautor Guliveru Richard Murgaš, školské stavby z konca 80. rokov by umožňovali zmeny, smerujúce k progresívnejším modelom výuky. Dôkaz je prítomný priamo v Bratislave – na gymnáziu C.S. Lewisa v Petržalke sa sériou zásahov najprv pod vedením kancelárie studený architekti a neskôr architekta Olivera Kleinerta z Kleinert Creative House podarilo upraviť typovú školu na ďaleko príjemnejšie a komunitotvorné prostredie. Úprava školy si dokonca vyslúžila ocenenie CEZAAR v roku 2019 v kategórii Občianske a priemyselné budovy.

Existujú tak inšpirácie z nových aj starších škôl. Nanešťastie, pokroky sú v Bratislave v tomto smere len veľmi obmedzené.

 

Úprava typovej školy v Petržalke zožala úspech medzi laickou aj odbornou verejnosťou. Zdroj: Kleinert Creative House / Petra Bošanská

 

Nové školy v Bratislave: málo a neisté

V metropole sa pripravuje niekoľko projektov nových základných a teoreticky aj stredných škôl, plány sú však zatiaľ len na papieri. V niektorých prípadoch sú ich investori skutočne aktívni, no budúcnosť ostáva neistá – školu totiž treba nielen postaviť, ale aj prevádzkovať.

To je aj kameňom úrazu v asi najznámejšom prípade, pri uvažovanej spojenej základnej a strednej škole v Petržalke v Slnečniciach. Objekt je naplánovaný v zóne Mesto, kde bude po dokončení developmentu vysoký počet obyvateľov a nepochybne aj veľký dopyt po dostupnom školskom zariadení. Developer Cresco Real Estate chce budovu umiestniť na západnom konci veľkého líniového parku, ktorý má čoskoro začať vznikať, a v neveľkej vzdialenosti od konečnej električkovej trate. Na projekt od kancelárie Compass má vydané kladné záväzné stanovisko Magistrátu.

Ujasnená však nie je forma prevádzky. Verejnosť by bola najradšej, keby išlo o verejné zariadenie, čo by znamenalo, že zriaďovateľom by bola mestská časť (základná škola) a samosprávny kraj (stredná škola). Petržalka však nemá k dispozícii dostatok prostriedkov a prevádzka takejto školy, aj pri zvýšení príjmov v dôsledku prílevu nových, dane platiacich obyvateľov, by bola enormnou záťažou. Rokovania údajne prebiehajú, je však vysoká šanca, že škola bude súkromná. Z finančného hľadiska tak nebude pre každého.

V Petržalke sa uvažuje aj nad umiestnením ďalších škôl – nejasné a dosiaľ nešpecifikované zámery má Lucron, pripravujúci vznik štvrte Nesto v Kopčanoch, alebo J&T Real Estate, ktoré spomína školu v oblasti Nového Lida. Opäť platí, že napriek rozsahu developmentov pôjde o veľkú záťaž pre mestskú časť, ktorá by síce mohla byť tretím najväčším mestom na Slovensku, má však problém postarať sa o zverený majetok. Samosprávny kraj nedávno ohlásil investíciu na juhovýchode Petržalky, kde má byť spojená športová škola, presúvajúca sa z Ostredkov v Ružinove, aj jej reálnosť je ale pomerne otázna.

Väčšina ostatných mestských častí na tom nie je inak. Najveľkorysejšou novou investíciou v Starom Meste je nadstavba školy na Dubovej, v Ružinove sa rozšíri kapacita dvoch škôl pravdepodobne vo forme kontajnerov. Svetlou výnimkou je však Rača: v príprave je rekonštrukcia opustenej školy na Plickovej (na titulke), na ktorej pracuje renomovaná kancelária Pantograph. Niekedy medzi rokmi 2023 a 2025 by mohla v rámci bratislavskej siete škôl pribudnúť jedna kompletne obnovená, zrekonštruovaná snáď v duchu moderných inovatívnych metód vo vzdelávaní. 

Ak však ostane model a financovanie školstva v Bratislave v súčasnej podobe, veľa zmien čakať nemožno. Prerozdeľovanie prostriedkov je v dôsledku rozdelenia na mestské časti neefektívne. Niečo ako „bratislavské školstvo“ v skutočnosti neexistuje, chýbajú základné kritériá kvality, ústredná autorita, ktorá by ich definovala a kapitálové zdroje na investičné projekty. Ani Plán obnovy veľa nezmení na tom, že mnohé budovy budú keď už nie fyzicky, tak morálne zastarané a aj naďalej založené na prežitých myšlienkach. Bez silnej iniciatívy v tomto smere bude nové vyučovanie prebiehať v akomsi provizóriu.

 

Nová škola v Slnečniciach je dnes asi najkonkrétnejším projektom novej školy v Bratislave. Otázkou je však jej prevádzka. Zdroj: Compass Architekti

 

Lepšie školy ako symbol lepšej Bratislavy

Špičková kvalita školstva – počnúc od materských škôl, univerzitami končiac – je pre úspech mesta a krajiny enormne dôležitá. Školy sú nielen miestom, ktoré pripravujú ľudí do praxe, ale prispievajú aj ku ich kultivácii, nadväzovaniu vzťahov a rozvíjaniu talentu a zručností, ktorá majú celospoločenský dosah. Dobrá úroveň vzdelávania je predpokladom k zlepšeniu celkovej úrovne kultúrnosti mesta. V Bratislave je po dobrých školách obrovský dopyt, čo súvisí s jej rastúcimi ambíciami v medzinárodnom meradle.

Dnes sa však zdá, že v minulosti si to zodpovedné orgány akosi uvedomovali lepšie. Slovensko má ako bývalá súčasť Rakúsko-Uhorska v tomto smere bohatú tradíciu. Pre monarchiu boli dobré školy symbolom jej rastúcej úrovne, čo sa odzrkadľuje na fakte, že napríklad v Česku sú v mnohých mestách či obciach jednou z najveľkolepejších historických pamiatok práve školy z tohto obdobia. Na Slovensku to platí v prípade Levoče, Rimavskej Soboty, Trenčína, ale aj Bratislavy.

Počas Prvej republiky sa na tradíciu vo veľkej miere nadviazalo, kedy bola výstavba slovenského školstva navyše štátotvornou úlohou. V povojnovom období došlo najmä k rozvoju typizovaných budov, ktoré zodpovedali nárokom na rýchlu a efektívnu výstavbu, v porevolučnom období sa však vývoj zastavil. Na jednej strane je pravda, že sa dopyt do veľkej miery saturoval a v dôsledku demografických zmien dokonca lokálne znížil, ekonomický rast by mal ale po správnosti viesť k zvyšovaniu kvality objektov. To sa nestalo.

Možno by bolo namieste sa obrátiť do histórie – za monarchie bolo nemecké a rakúske školstvo jedným z najlepších na svete a úroveň budov tomu zodpovedala. Zároveň išlo o nástroj prestíže štátu, ktorý sa vtedy hrdil poprednými vedcami a umelcami. Dnes možno ťažko hovoriť o akejkoľvek prestíži, hoci sa význam školstva napriek konkurencii internetu nezmenil. Ak sa chce Slovensko profilovať ako moderná a vyspelá krajina, potrebuje špičkové školy. Najviac to platí v Bratislave, ktorá má byť výkladnou skriňou republiky.

Okrem nepochybne potrebných zmien a reforiem, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy, tak treba urobiť aj druhý krok: začať reálne zlepšovať infraštruktúru, a to aj v Bratislave. Aj obyvatelia metropoly majú nárok na obnovené či nové školy. Mesto by tak navyše vysielalo silný signál: Bratislava chce v kvalite života, konkurencieschopnosti a starostlivosti o súčasných a budúcich obyvateľov patriť do prvej ligy. A ak by tomu tak bolo, ešte vo výraznejšej miere by platila súčasná situácia – Bratislava by svojim dosahom ťahala dopredu celé Slovensko.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Škola Guliver v Banskej Štiavnici.Autor: Tomáš Manina
  • Škola Guliver v Banskej Štiavnici.Autor: Tomáš Manina
  • Škola Guliver v Banskej Štiavnici.Autor: Tomáš Manina
  • Škola Guliver v Banskej Štiavnici.Autor: Tomáš Manina
  • Škola Guliver v Banskej Štiavnici.Autor: Tomáš Manina
  • Škola Guliver v Banskej Štiavnici.Autor: Tomáš Manina

Súvisiace články

Mestská časť Rača pripravuje rekonštrukciu základnej školy na Plickovej

08.12.2020 12:13:00 Adrian Gubčo

Na Slovensku platí pomerne paradoxná situácia, že školy v Hlavnom meste majú v dôsledku nastavenia eurofondov v priemere najmenej prostriedkov pre zlepšovanie svojho fyzického stavu. Rekonštrukcia zariadení je tak veľmi náročná, napriek tomu sa vyskytujú úspešné príklady – jedným z nich môže byť Rača, kde sa pripravuje kompletná rekonštrukcia školy na Plickovej ulici.

Čítať viac

Škola v Slnečniciach má záväzné stanovisko

06.02.2020 15:20:20 Adrian Gubčo

V Bratislave by mohla čoskoro po veľmi dlhej dobe pribudnúť nová škola. V rastúcej štvrti Slnečnice je naplánovaný vznik zariadenia zahŕňajúceho materskú, základnú aj strednú školu, a to v modernom dizajne a s prihliadnutím na aktuálne trendy vo výučbe a vzdelávaní. Projekt získal kladné záväzné stanovisko od Hlavného mesta.

Čítať viac

Nové škôlky v Bratislave: Čo definuje dobrú škôlku?

02.06.2021 17:24:47 Adrian Gubčo

Nový development v Bratislave prináša aj nutnosť zriadenia mimoriadne dôležitého typu občianskej vybavenosti: materských škôl, ktoré majú zásadnú rolu pri formovaní dieťaťa v kritickom ranom veku. Preto je enormne dôležitá aj ich úroveň. V meste v poslednej dobe pribudlo viacero predškolských zariadení, preto prinášam bližší pohľad na to, čo má táto funkcia obsahovať.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube