Adrian Gubčo 04.04.2026 20:51

Hrádza proti emigrácii. Slovensko čelí demografickej kríze, zachrániť ho môžu väčšie mestá

Pred niekoľkými dňami prebehla médiami správa o zhoršujúcej sa demografickej situácii. Počet narodených detí klesá a je omnoho nižší ako počet zomretých ľudí. Krízu ešte zhoršuje množstvo vysťahovaných obyvateľov, ktorý je druhý najvyšší od roku 1993. To všetko ohrozuje ekonomickú aj spoločenskú budúcnosť štátu. Jediným spôsobom, ako zmierniť nepriaznivý výhľad, je podpora slovenských miest.

Ilustračné zábery. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Počet obyvateľov klesá. Tento stav trvá už niekoľko rokov a nič sa na tom nezmenilo ani v roku 2025. Podľa existujúcich štatistík sa navyše tempo úbytku zvyšuje, keďže postupne klesá pôrodnosť. Za minulý rok bola dokonca druhá najnižšia od vzniku Slovenska, horšia bola len počas pandemického roka 2021. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu SR.

Hlavným faktorom poklesu populácie SR bol podľa ŠÚ SR v roku 2025 prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka sa v SR narodilo 42.000 živých detí, ale zomrelo až viac ako 53.500 ľudí. Celkovo za posledných šesť rokov ubudlo v krajine prirodzeným pohybom takmer 51.000 obyvateľov.

Druhým faktorom ovplyvňujúcim celkový počet obyvateľov v krajine je zahraničná migrácia. Migračné saldo (rozdiel medzi počtom prisťahovaných do SR a vysťahovaných zo SR) zostáva dlhodobo kladné. V roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo na trvalý pobyt takmer 6.400 ľudí a vysťahovalo sa vyše 4.900 osôb.

Ešte stále tak nedochádza k tomu, aby sa do krajiny sťahovalo menej ľudí ako sa z nej odsťahovalo, situácia ale nie je priaznivá. „Druhý najvyšší počet vysťahovaných ľudí z krajiny od roku 1993 spôsobil, že po dvoch rokoch prišlo opäť k zníženiu migračného salda na úroveň necelých 1,5 tisíca osôb. Od vzniku SR počet prisťahovaných do krajiny každoročne prevyšoval počet tých, ktorí sa vysťahovali, a to od 0,9 do 7,1 tisíca osôb,“ poznamenal ŠÚ SR.

V posledných piatich rokoch však podľa jeho slov už zahraničné sťahovanie nedokázalo kompenzovať straty v počte obyvateľov spôsobené prirodzeným úbytkom obyvateľstva. Zároveň je potrebné doplniť, že sa sťahujú predovšetkým mladší ľudia, čo prispieva k celkovému starnutiu populácie.

V súvislosti s daným vývojom bijú na poplach demografi, ale aj ekonómovia. Odborníci varujú, že to vyvolá obrovský tlak na sociálny a zdravotný systém, čo sa prejaví v celkovej vitalite ekonomiky. Ozvalo sa aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré varuje pred negatívnymi dopadmi na ekonomiku regiónov, miest a obcí, komunitný život aj budúcu udržateľnosť regiónov.

Tieto signály netreba brať na ľahkú váhu. Špecifikom predikcií demografov je, že sa takmer vždy do určitej miery splnia. V tomto prípade navyše platí, že vývoj pôrodnosti je ešte horší, ako sa očakávalo. Slovensko je tak skutočne na pokraji vážnych problémov, ktoré ho prinútia k vážnym reformám, ak chce nastávajúcu situáciu zvládnuť.

Na Slovensku zomiera viac ľudí ako sa rodí. Zvýšiť dĺžku dožitia môžu nové nemocnice. Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Nanešťastie, v súčasnosti neexistuje odpoveď na to, ako zvýšiť pôrodnosť. Rozličné motivačné programy, ktoré zaviedli niektoré krajiny, majú len obmedzenú, prípadne žiadnu účinnosť. Slovensko tak nemá kde hľadať inšpiráciu, ako výraznejšie obrátiť tento trend. Jedinou odpoveďou na pokles počtu obyvateľov je orientácia na migračný pohyb namiesto prirodzeného.

V tomto smere je už situácia iná. Ľudia odchádzajú zo Slovenska z rozličných dôvodov, predovšetkým ale ide o ekonomické, spoločenské a osobné príčiny. Mnohí obyvatelia cítia, že nie sú schopní v krajine nájsť uplatnenie, príp. neponúka možnosti pre kvalitné vzdelanie, vysokú životnú úroveň alebo sebarealizáciu. Preto smerujú do krajín a miest, ktoré sú na tom v tomto ohľade lepšie.

Ak si chce Slovensko udržať obyvateľov, potrebuje im ponúknuť podobnú kvalitu života a podobné príležitosti. S ohľadom na charakter súčasnej ekonomiky sú kľúčovým miestom, kde je niečo také možné, najmä mestá. Práve v nich vznikajú alebo sa rozvíjajú pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou, existuje lepší potenciál pre rozvoj podnikania, je tu vyššia produktivita práce a štandardne aj lepšie možnosti pre kvalitný život – či už to zahŕňa lepšie školy, nemocnice, kultúrnu ponuku, možnosti mobility, priestor pre nadväzovanie nových vzťahov a i. Výnimkou nie sú ani slovenské mestá.

Skupina najväčších a najvýznamnejších slovenských miest – predovšetkým Bratislava, nasledovaná Košicami (resp. súmestím Košice – Prešov), Žilinou, Trnavou, Nitrou, Trenčínom a Banskou Bystricou – ponúka šancu na „zachytenie“ ľudí pred odchodom do zahraničia. Na to však potrebujú vytvoriť konkurenčné prostredie voči metropolám v ostatných krajinách.

V tomto smere sú už odpovede, ako na to, omnoho jasnejšie. V prvom rade je potrebné dramaticky zlepšiť dostupnosť bývania v mestách. Súbor legislatívnych zmien, ktoré prinesú rýchlejšie povoľovanie a zmeny územnoplánovacej regulácie, zásadné úpravy niektorých noriem, zlacnenie výstavby, dostupnejšie hypotéky pre mladých ľudí alebo viac zdrojov pre samosprávy, by vedel prispieť k naštartovaniu výstavby nových rezidenčných projektov. Štát by mal navyše presunúť všetky príspevky na dostupné bývanie práve do týchto miest.

Ďalším krokom sú masívne investície a rozvoj školstva, počnúc predškolskými zariadeniami, univerzitami končiac. Materské školy musia byť nielen dostupné, ale aj moderné a ich personál dobre zaplatený. To isté platí o základných či stredných školách, v prípade vysokých škôl je okrem špičkového zabezpečenia potrebná aj dobrá kvalita a štandard internátov.

K ďalším dôležitým intervenciám patrí rozvoj zdravotníctva, aby sa ľudia dožívali nielen viac, ale aj v dobrom zdraví, podpora kultúry v najširšom slovazmysle, aby sa obyvatelia cítili motivovaní žiť v slovenských mestách, investície do ekologickej mestskej mobility, a samozrejme aj podpora podnikateľského prostredia. Nejde o nič objavné, pritom by tieto kroky mohli výrazne pomôcť k zníženiu záujmu Slovákov o emigráciu. Často skloňovaná politika totiž v skutočnosti nie je až takým významným dôvodom odchodu do zahraničia.

Prirodzene, pri podobných úvahách sa vždy debata končí pri peniazoch. Odhady expertov na samosprávu však pripomínajú, že slovenské mestá a obce operujú len s tretinou toho, čo samosprávy v Česku. Na stole sú už návrhy, ako tento stav zmeniť. Ak by navyše boli viac koncentrované na väčšie mestá, mohli by tieto poskytnúť v dohľadnej dobe skutočne výrazne lepšie podmienky pre život.

Slovensko je dnes v kritickom momente svojej existencie. Potrebuje prijať zásadné reformy, aby ekonomicky neskolabovalo a dokázalo svojim občanom poskytnúť kvalitu života, aká je s ohľadom na výšku daňového zaťaženia aj geopolitickú polohu adekvátna. Pokiaľ to neurobí a neuvedomí si vážnosť situácie, môže sa veľmi ľahko premeniť na smutnú a chudobnú krajinu starých ľudí, na ktorých dôchodky nebude mať kto pracovať.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.