Adrian Gubčo 14.05.2020 18:03

Bratislava nebude kandidovať za Európske hlavné mesto kultúry v roku 2026

V roku 2026 bude mať jedno slovenské mesto opäť príležitosť byť hostiteľom podujatia Európske hlavné mesto kultúry (EHMK), ktoré je spojené s intenzívnou kultúrnou aktivitou, rozvojom kultúrnej a kreatívnej ekonomiky a revitalizáciou a modernizáciou mesta ako takého. Bratislava, ktorá nevyužila šancu v roku 2013, ju premešká aj teraz.

Príbeh Košíc, ktoré boli EHMK v roku 2013, aj napriek určitým problémom ukazuje, nakoľko užitočné pre mesto môže byť obdržanie tohto titulu, spojené s prílivom nových investícií. Ako konštatuje aj Ministerstvo kultúry vo svojom hodnotení, ktoré je súčasťou výzvy o prihlásenie sa do výberového procesu, Košice posilnili svoj medzinárodný význam, podporil sa ich sociálny aj hospodársky rozvoj a rozšírila sa kultúrna ponuka v meste.

Z celkového rozpočtu 101,4 miliónov eur išlo na infraštruktúrne projekty 78 miliónov eur. Nové Kunsthalle, Kasárne Kulturpark, kultúrno-komunitné centrá vo výmenníkoch alebo zrekonštruovaný Mestský park sú v mnohých ohľadoch pýchou mesta aj Slovenska. 23,4 milióna eur išlo na program. Až 60% nákladov vykryli štrukturálne fondy, zvyšok štát, mesto a samosprávny kraj. Vďaka EHMK vzniklo v kultúrnom odvetví 771 nových pracovných miest, v cestovnom ruchu 532 miest.

Pre Košice, príjemnú, no prehliadanú „metropolu východu“, znamenal tento projekt štart silnejšieho rozvoja. V Európe takmer neviditeľné mesto sa pomaly stáva známejším a dnes tu existuje fungujúce kultúrne a kreatívne podhubie, ktoré prospieva celému regiónu, odkiaľ talent skôr uniká. Spätne tak možno EHMK 2013 hodnotiť ako úspech.

 

Kasárne Kulturpark Košice, ktoré vznikli vďaka EHMK 2013, sú pýchou Košíc aj Slovenska. Zdroj: Arch

 

Chýba stratégia

Keď uvážime výhody, ktoré z účasti v EHMK vyplývajú, je zvláštne, že Bratislava nekandidovala už v roku 2013. Hoci má ďaleko bohatšiu kultúrnu scénu ako ostatné slovenské mestá, len sotva možno povedať, že je v ideálnom stave, takisto ako kultúrna infraštruktúra. Hlavné mesto však v roku 2013 kandidovať ani nemohlo, a to z jednoduchého a smutného dôvodu – Európska únia totiž účasť v tejto schéme podmieňuje vypracovaním a schválením strategického dokumentu, aby sa dalo garantovať, že peniaze sú využívané účelne. Bratislava takýto materiál spracovaný nemala.

A nemá ho ani teraz. Už niekoľko rokov experti z kultúrneho prostredia upozorňujú na potrebu jeho vzniku, aktivity v minulom volebnom období však dopadli fiaskom. Situácia sa začala meniť až nedávno. „V roku 2020 mesto rozbehlo v gescii Oddelenia kultúry prípravu prvej mestskej Koncepcie rozvoja kultúry, ktorá pomenuje rolu kultúry v udržateľnom rozvoji mesta a nastaví nástroje podporného rámca a aktívnych politík pre podporu kultúry vychádzajúc z uznania jej spoločenskej a občianskej hodnoty,“ obšírne vysvetľuje Magistrát vo svojom stanovisku pre YIM.BA.

„V procese prípravy počíta mesto s využitím štandardných plánovacích nástrojov (okrúhle stoly k potrebám, semištrukturované rozhovory, dotazníkové šetrenie, fokusové skupiny a pod. v rámci mapovania, následne práca tematických pracovných skupín pri formulácii cieľov a nakoniec verejné prezentácie, workshopy, diskusie v procese prezentovania návrhu a pripomienkovania).“

Magistrát očakáva, že koncepcia, na ktorej realizácii sa už rozbehli prvé aktivity, bude dokončená budúci rok. „Termín finalizácie a schválenia koncepcie je stanovený na apríl 2021. Aktuálne sme v procese mapovania stavu a potrieb v oblasti kultúry, prebiehajú čiastkové dotazníkové šetrenia, stretnutia a rozhovory.“

Pridanou hodnotou koncepcie má byť jej prienik s inými strategickými materiálmi, ktoré na úrovni Hlavného mesta priebežne vznikajú. Tým kľúčovým je najmä Metropolitný plán, resp. Plán Bratislava 2030, teda nová strategická vízia smerovania Bratislavy pre najbližšiu dekádu. Tento plán bude zároveň Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2020-2030, čo je nástroj vyžadovaný pre prijímanie zdrojov z fondov EÚ.

Plán Bratislava 2030 je pripravovaný tímom na Metropolitnom inštitúte Bratislavy, ktorý aktuálne organizuje sériu tematických odborných stretnutí, tzv. Metropolitných fór. Druhé stretnutie, organizované na konci apríla, sa venovalo práve téme kultúry (okrem iného). „Už na najbližšom Metropolitnom fóre (29.4.2020) bola téma kultúry a prípravy koncepcie prítomná a prezentovaná gestorkou procesu prípravy koncepcie. V diskusných skupinách boli rozobrané dôležité témy, ktoré sú súčasťou nastavenia koncepcie,“ vysvetľuje Magistrát.

Bratislava je tak konečne na ceste k vlastnej koncepcii rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu, čo je mimoriadne pozitívne – ak bude materiál pripravený naozaj po širokej debate expertov a na dobrej úrovni. Pre budúcnosť mesta ide o zásadnú otázku. Napriek tomu, účasť v EHMK 2026 na programe dňa nie je.

 

V rámci prípravy Plánu Bratislava 2030 sa už diskutovalo o koncepcii rozvoja kultúry. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Prečo EHMK 2026 nebude v Bratislave

Hoci si je vedenie Magistrátu nepochybne dobre vedomé výhod EHMK – koniec-koncov, poradkyňa primátora pre kultúru a kreatívnu ekonomiku Zora Jaurová bola programovou riaditeľkou košického EHMK – nad kandidatúrou neuvažuje.

Podľa Hlavného mesta by bolo pristúpenie k iniciatíve v tejto chvíli nesprávne. „Mesto Bratislava po dôkladnom zvážení potrebných kapacít, na ktorých posúdení sa zúčastnili tak pracovníci mesta ako MIBu s relevantnými skúsenosťami v problematike, ako aj praxou v príprave kandidatúry na titul EHMK, vyhodnocuje prípadnú kandidatúru ako nesystémový krok,“ vysvetľuje Magistrát. „Posúdené boli personálne, časové, finančné a priestorové kapacity, ako aj kapacity pre prípravu programu a zapojenie aktérov.“

Inými slovami, Bratislava, napriek svojej najväčšej kultúrnej scéne na Slovensku, najväčšiemu objemu pracovníkov v kultúre a kreatívnom priemysle a najväčšom rozsahu infraštruktúry, ako aj voľných priestorov pre ďalší rozvoj nových projektov, si na toto podujatie aktuálne netrúfa. Mesto nanešťastie neposkytlo žiadnu analýzu, ktorá by priblížila detaily rozhodnutia, preto považujem za chybné, že sa pred daným krokom neudiala aspoň otvorená diskusia.

Namiesto snáh o udelenie titulu EHMK má nateraz mesto iné plány, nepochybne dôležité a s potenciálnym veľkým prínosom, sotva však ale prinesú v dohľadnej dobe také investície. „Mesto Bratislava potrebuje nastaviť kultúrnu politiku, ktorej jasné a systémové rámce doposiaľ absentovali. Potrebuje pripravované a spustené mechanizmy overiť a preukázať ich funkčnosť a efektívnosť. To si vyžaduje čas. Práve na tieto rámce a priority sa potrebuje mesto sústrediť v najbližšej dobe.“

Kým Hlavné mesto je na EHMK 2026 nepripravené, zo Slovenska už prichádzajú správy z iných miest, ktoré majú o tento projekt záujem. Neprekvapivá je aktivita Trnavy, ktorá je na Slovensku etalónom vyspelého a pokrokového mesta, veľké ambície má Žilina, ktorá chce budovať na niekoľkých úspešných projektoch z nedávnej minulosti, energiu cítiť aj z Nitry. Záujem potvrdil Martin, ktorý sa vníma ako centrum národnej kultúry Slovenska, najväčším prekvapením je ale Hlohovec, mesto s približne 22-tisíc obyvateľmi. Sídlo s veľkosťou jednej bratislavskej štvrte sa tak cíti byť pripravenejšie, ako slovenská metropola.

 

Hlohovec, mesto s 22-tisíc obyvateľmi, kandiduje na pozíciu EHMK 2026, Bratislava si na to netrúfa. Zdroj: Mesto Hlohovec

 

Aké projekty Bratislava pripravuje

Hoci Hlavné mesto odmietlo organizáciu EHMK (ak si to rozmyslí, ďalšia šanca bude v roku 2039), s čím je spojená aj vládna dotácia vo výške 20-30 miliónov eur (plus európske zdroje), predsa len pripravuje svoje vlastné projekty rozvoja kultúrnej infraštruktúry. O niektorých z nich som písal už pred niekoľkými mesiacmi, mesto záujem o ich realizáciu potvrdzuje aj naďalej.

„Prioritou ostáva vybudovanie chýbajúcich depozitárov pre zbierkové predmety Galérie mesta Bratislavy a Múzea mesta Bratislavy, či priestorov pre bezpečné uskladnenie dokumentov Archívu mesta Bratislavy,“ pripomína Magistrát. Predpokladá sa, že že tieto priestory by mali vzniknúť v rámci mestského areálu na Bazovej ulici, kde Metropolitný inštitút Bratislavy pripravuje súťaž na jeho využitie. Súčasťou územia by malo byť aj nájomné bývanie či sídlo samotného MIBu. Ešte predtým má byť depozitár dočasne umiestnený v bývalej škole na Plickovej v Rači.

Ďalším zámerom je všeobecne známa rekonštrukcia kúpeľov Grössling. „Súčasťou konceptu je aj vybudovanie pobočky Mestskej knižnice,“ pripomína mesto. Najväčším projektom však podľa všetkého bude vybudovanie náhrady za PKO. „Zámer vybudovanie mestskej koncertnej haly ako náhrady za PKO je dlhodobým projektom, ktorého spustenie bude potrebné posúdiť aj z hľadiska dopadov koronakrízy na rozpočet a ekonomickú situáciu mesta Bratislava.“

Podľa doteraz známych informácií by sa táto koncertná hala mala nachádzať na Tyršovom nábreží v dotyku so Starým mostom, kde je veľký voľný priestor v záplavovom území. Na debatu ostáva, či pôjde o ekonomickú investíciu, keďže špičková kultúrno-kongresová hala má podľa veľmi silných náznakov vzniknúť v Novom Istropolise.

Na mnohých iných zámeroch bude potrebná spolupráca so štátom, Magistrát však zatiaľ nešpecifikoval, či už bola dohodnutá koordinácia pri konkrétnych projektoch. „Stretnutie primátora s ministerkou kultúry už prebehlo, pričom týkalo sa tak deklaratívnej ponuky mesta Bratislavy aktívne spolupracovať v prospech rozvoja kultúry, ako aj situácie ohľadom „koronakrízy“ a jej dopadov na sektory kultúry a kreatívneho priemyslu, či konkrétnych projektov,“ zhŕňa Hlavné mesto.

 

Mestský areál na Bazovej ulici v Ružinove prejde veľkými zmenami, mal by tu byť Archív mesta Bratislavy, depozitár GMB či MMB, sídlo MIBu a nájomné bývanie. Zdroj: Google Maps

 

Záver

Bratislava má v oblasti kultúry veľké ambície, čo deklarovalo súčasné vedenie mesta už v programovom dokumente Plán Bratislava. Na ich realizáciu však bude potrebovať financie, čo je aj bez komplikácií spôsobených pandémiou koronavírusu obrovský problém. V takom prípade bude musieť šetriť na iných prioritách. Pri investičnom dlhu, ktorým mesto trpí, to nebude nič pozitívne.

Kultúra a najmä kreatívny priemysel, spoločne s ďalšími pokrokovými odvetviami, sú do budúcnosti kľúčovými smermi ekonomického vývoja. Slovensko sa nebude môcť naveky spoliehať na svoju priemyslovú a automobilovú základňu a skôr či neskôr príde doba, kedy robotizácia a nárast nákladov vyvolá veľký pokles zamestanosti vo výrobe. Dovtedy musí existovať dostatočne silný sektor služieb a podporných odvetví, ktorý týchto ľudí zachytí.

Výhodou kreatívneho priemyslu je, že ho možno budovať aj vlastnými silami a jeho podpora prospieva rastu domácich podnikateľov, ktorí zamestnávajú tu žijúcich ľudí a svoje zisky spätne investujú na Slovensku či v Bratislave. Títo ľudia potom ostanú žiť v meste, prispievajú k tvorbe hodnôt a ďalej zvyšujú kvalitu života. Najvyššiu mieru kvality života – či už sa pozeráme na rebríček Merceru, Monocle alebo Economistu – dosahujú práve metropoly, ktoré okrem bezpečnosti, dobrej úrovne zdravotnej starostlivosti a školstva a kvalitného životného prostredia podporujú kultúru a kreativitu.

Bratislava toto musí mať neustále na zreteli a nespať na vavrínoch svojej veľkosti. Podmienky pre ľudí aktívnych v kultúre tu budú z celoslovenského pohľadu zrejme stále najlepšie, v určitých veciach nás však budú predbiehať nielen okolité metropoly, ale aj iné slovenské mestá. A nám neostane opäť nič iné, len závidieť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.