Martina Gregová 28.03.2024 19:15

Barbarstvo najhrubšieho zrna. Z pýchy ružomberského školstva sa stane ohavná budova, kraj projekt obhajuje

Bývalú Strednú priemyselnú školu v Ružomberku plánuje župa zrekonštruovať. V rámci optimalizácie siete škôl dostane táto budova novú fasádu. Unikát medzi ružomberskými budovami má dostať aktualizovanú podobu, ktorá totálne zničí jej estetiku.

Zdroj: ŽSK

Stredná priemyselná škola v Ružomberku otvorila svoje brány 1.9.1952. Pôvodne fungovala pod názvom Vyššia priemyselná škola strojnícka, vďaka čomu sa do povedomia obyvateľov mesta zafixovala ako „Strojnícka priemyslovka.” V 60. rokoch 20. storočia bola so svojimi 900 žiakmi v 32 triedach najväčšou strednou školou v meste.  

V minulosti sa na škole vyučovalo až päť odborov - chemická technológia textilu, pradiarensky, tkáčsky, pletiarsky odbor a odbor technológie celulózy a papiera. Vzdelávacia inštitúcia tak výrazne prispela k obsadeniu pracovných miest v slovenských celulózkach a papierňach, ako aj vo vlnárskych, ľanárskych či pletiarských fabrikách.  

Okrem úctyhodnej histórie vzdelávania je však Stredná priemyselná škola v Ružomberku výnimočná aj vďaka budove, v ktorej roky sídli. Stavbu projektovali architekti Milan Škorupa a Vladimír Cibulka. Budova je často označovaná za jedno z najhodnotnejších diel vybudovaných tesne po druhej svetovej vojne v tejto časti Slovenska. Zo strany ulice boli situované učebne, auly a priestory pre správu školy. Na opačnej strane sa nachádzali dielne. Centrom školského areálu sa stal vnútorný dvor. Výstavbu hlavnej školskej budovy sprevádzala aj výstavba internátu, ktorý je dnes sídlom obchodnej akadémie. 

Už v čase dokončenia stavby bol školský areál označovaný za výborné architektonické dielo. Jeho výstavba stála v tom čase 12 miliónov československých korún, čo ju automaticky zaradilo medzi najvýznamnejšie vzdelávacie objekty na území Slovenska. Budova už pri pohľade zvonku zaujme svojim priečelím. Jeho súčasťou je desať pieskovcových sochárskych reliéfov, ktorých autormi sú Ján Kulich a Ján Hučka. Impozantný je aj vstup do budovy, ktorému dominuje farebná vitráž o rozmere 20x3 metre. Autormi diela sú J. Dúbravec mladší, F. Kráľ a V. Stašík.

Po roku 1989 nastal na Slovensku útlm strojárstva a textilná výroba pomaly zanikala. Neistá tak začala byť aj budúcnosť samotnej budovy, v ktorej kedysi Stredná priemyselná škola sídlila. Dnes sa tu nachádza Združená odborná škola a Škola úžitkového umenia.  

Ďalší zlom nastal nedávno. Žilinský samosprávny kraj informoval, že pracuje na racionalizácii siete škôl, ktorých je zriaďovateľom. Podľa ŽSK je údržba, vykurovanie a modernizácia niektorých z nich finančne náročná. Po novom tak má dôjsť k ich spájaniu. Medzi vzdelávacími inštitúciami, ktoré tieto kroky ovplyvnia, sa nachádza aj Stredná priemyselná škola v Ružomberku. 

„Vzhľadom na nenaplnenosť kapacít školských areálov na ul. Scota Viatora (Spojená škola, ŠUP a OA) je zámer sústrediť všetky stredné odborné školy v meste teda aj SOŠ polytechnickú v tejto jednej lokalite. Investície budú smerovať do rekonštrukcie spojených budov, do vybudovania školských dielní pre SOŠ polytechnickú, vybudovaniu ateliérov pre ŠUP, úprav telocviční atď. Začiatok je naplánovaný v školskom roku 2024/25," tvrdí Eva Lacová, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja. 

Racionalizácia škôl má podľa ŽSK priniesť vyššiu kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, možnosti zdieľania jednotlivých priestorov škôl, úsporu prevádzkových nákladov, zdieľanie pedagogických zamestnancov a väčšiu inklúziu.

 

Budova bola v čase vzniku architektonickou špičkou. Zdroj: Ružomberský okrášľovací spolok 

 

Spájanie jednotlivých inštitúcií či zmena ich sídla však nie je ani zďaleka to, čo pobúrilo širokú verejnosť. ŽSK v čase oznámenia plánovanej racionalizácie škôl predstavil aj vizualizácie novej podoby spojených budov na Ulici Scota Viatora č. 6 a 8. Nový výraz možno označiť jedine ako barbarstvo. Prezentované riešenie by objekt pripravilo o jeho eleganciu a moderný výraz a nahradilo by ho akýmsi farebným miš-mašom. Kvalita architektúry by katastrofálne utrpela. 

Podľa ŽSK však nejde o konečnú podobu objektu. „Predstavené vizualizácie boli len ilustratívne s miernymi náznakmi zámerov ako napr. prepojenie budov SŠ a ŠUP s budovou OA. Konečnú podobu vizualizácie budeme vedieť predstaviť až po spracovaní."

Hovorkyňa ŽSK viac krát zdôraznila, že vizualizácia, ktorá bola použitá pri internej prezentácii „študentského kampusu" bola len ilustratívna. Podľa jej vlastných slov plánuje samospráva spolupracovať s relevantnými projekčnými a architektonickými kanceláriami. „Nebránime sa ani spolupráci s mestom či Cechom architektov Ružomberka," dodáva. ŽSK podľa nej pri konečne podobe rekonštrukcie nebude ignorovať architektonické hodnoty pôvodnej budovy.

K téme sa vyjadril aj Ružomberský okrášľovací spolok: „Systém verejného obstarávania na základe najnižšej ceny veľmi často vygeneruje veľmi bizarné "architektonické" návrhy. Žilinský samosprávny kraj by mal mať poradný tím architektov, aby nedochádzalo k verejnému pohoršeniu ako v tomto prípade. Samozrejme dúfame, že sa nájde dostatok príčetných ľudí, ktorí iniciujú tento projekt výrazne upraviť napr. Cech architektov Ružomberok.” 

Potreba znižovať energetickú náročnosť budov postavených v druhej polovici 20. storočia je v dnešnej dobe viac než relevantná. Osud bývalej Vyššej priemyselnej školy strojníckej je však jedným z mnohých príkladov toho, ako by sa to robiť nemalo. Ide o absolútne popretie jedinečnej architektúry, a tým aj genia loci miesta, na ktorom stojí. 

O to smutnejšie to je v kontexte vydarených rekonštrukcií moderných škôl aj z územia Slovenska. Vzorom môže byť obnova Strednej priemyselnej škole stavebnej Emila Belluša v Trenčíne. Budova je po hĺbkovej obnove nielen omnoho udržateľnejšia, ale nestratila ani nič zo svojho pôvodného výrazu. Vyslúžilo si to pozornosť odborníkov, verejnosti a dokonca aj prezidentky SR, ktorá projektu udelila premérovo Prezidentskú zelenú pečať. Žilinský samosprávny kraj by sa mal od kolegov v tomto smere poučiť. 

 

(Ružomberský okrášľovací spolok, Žijem v Ružoberku, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.