Adrian Gubčo 25.08.2025 20:46

Atraktívne nábrežie aj ochrana pred katastrofou. Mesto neďaleko Bratislavy ukázalo, ako sa priblížiť k rieke

Keď sa hovorí o bratislavských nábrežiach, väčšina ľudí si automaticky vybaví okolie Dunaja. Slovenská metropola však disponuje väčším potenciálom pre tvorbu atraktívnych nábrežných priestorov. Doteraz ho prakticky vôbec nevyužíva. Ako by sa to mohlo zmeniť, ukazuje mesto neďaleko slovenskej metropoly, ktoré realizáciu protipovodňových opatrení spojilo so zlepšením verejných priestranstiev.

Zdroj: KAM Brno

Povodňové situácie sa netýkajú len veľtokov ako je Dunaj, ale aj menších vodných tokov. Pokiaľ nie sú mestá a obce na extrémne situácie pripravené, hrozia vážne škody na majetku i životoch občanov. Na druhej strane, kvalitná protipovodňová ochrana neznamená, že sa rieky alebo potoky musia uzatvoriť do akýchsi kanálov či vybetónovaných koridorov – práve naopak, ako vhodné sa ukazujú prírode blízke riešenia aj tvorba príťažlivých a odolných priestranstiev.

Pochopila to moravská metropola Brno, ktorá sa už niekoľko rokov venuje zlepšeniu ochrany v okolí riek Svratka, Svitava a Leskava. Ako tvrdí mesto, jeho cieľom je vytvoriť ucelený systém ochrany, ktorý kladie dôraz na vzťah k rieke. Usiluje sa o kombináciu ochrany mestského prostredia so zachovaním ekologického stavu jednotlivých vodných tokov. Má tak otvoriť viac priestoru pre prietok počas povodňových situácií, ale aj lepšie využívanie okolia riek za normálnych okolností.

Prípravou tohto strategického projektu bola poverená Kancelária architekta mesta Brna, teda miestna obdoba Metropolitného inštitútu Bratislavy. Realizáciu opatrení už zabezpečuje samotné mesto. Ide o mimoriadne vážnu úlohu – adekvátnu ochranu nemalo asi 24-tisíc obyvateľov a viaceré rozvojové a prestavbové územia. Ak sa chcelo mesto posunúť, muselo podniknúť významné kroky.

Jednotlivé opatrenia boli rozdelené na 28 etáp, z ktorých bolo 5 úsekov vybraných na ďalšie projektové rozpracovanie a realizáciu. Ide o obrovský zámer, preto sa realizuje postupne. Prvá z jednotlivých etáp bola dokončená len v posledných mesiacoch po troch rokoch prác.

Označená je ako Poříčí a ide o siedmu a ôsmu etapu z vyššie zmienených 28. Ide o 3,1 kilometra dlhý úsek popri rieke Svratke, ktorý umožní zlepšenie ochrany 6-tisíc obyvateľov mesta a ochranu 80 hektárov územia. Ide najmä o lokality neďaleko centra v podobe štvrtí Pisárky, Staré Brno a Štýřice.

Ako popisuje Kancelária architekta mesta Brna, v území boli odstránené existujúce a nevhodné opevnenia brehov, rozšírené bolo koryto a maximálne sa obnovila riečna niva. Zároveň ale vznikli nové prechádzkové trasy a cyklotrasy, umožňujúce lepšie využitie potenciálu rieky. Mesto ďalej využilo neprístupný športový areál, kde vznikla mokraď s tôňami, a v centre vytvorilo promenádnu kolonádu s reštauráciou.

Riešenie verejného priestoru bolo výsledkom medzinárodnej súťaže, zrealizovanej už v rokoch 2016-2017. Víťazom sa stala Společnost „Projekt Svratka“ v zložení prof. Ing. arch. Ivan Ruller, Ing. Václav Čermák, Ing. arch. Miroslav Korbička, Ing. arch. Miloš Trenz, A PLUS a.s., ŠINDLAR s. r. o. Dokončenie a otvorenie nového nábrežia Svratky okamžite prinieslo pozitívne reakcie verejnosti. Dá sa len očakávať, že s ďalšími rokmi a rastom zelene bude hodnota týchto zásahov stúpať.

Brno už pripravuje ďalšie etapy. Budúci rok by sa mala začať realizácia opatrení pri Svratke a Svitave v úseku 3,3 kilometra, čo ochráni ďalších 180 hektárov územia. Realizovať sa budú rozličné prírode blízke opatrenia, čo mestu prinesie vznik atraktívneho povodňového parku, novej zelene, chodníkov a cyklotrás.

V roku 2028 by sa zas mala začať úprava okolia Zbrojovky, kde sa očakáva masívny development. Z vodného toku sa tak stane príťažlivý mestotvorný prvok, ktorý obohatí nové prostredie pripravovanej štvrte.

Brno si tak krok po kroku vytvára predpoklady pre lepšie zapojenie vody do života mesta a jej využitie ako dôležitej súčasti jeho obrazu. Pre obyvateľov to znamená hneď niekoľko výhod naraz: po prvé, budú lepšie ochránení pre povodňovými situáciami, po druhé, získajú výborný verejný priestor, a po tretie, zlepší sa ekologická kvalita prostredia. Pre ambicióznu moravskú metropolu to znamená citeľný pokrok v kvalite života.

Bratislava by v dohľadnom čase mohla dostať novú dunajskú pláž. Zdroj: JTRE

Bratislava by sa v tomto smere mohla výrazne inšpirovať. V minulosti sa realizovala protipovodňová ochrana popri Dunaji aj tu, nanešťastie ale vzniklo čisto inžinierske dielo, ktoré do veľkej miery odtrhlo obyvateľov mesta od prístupu k rieke. Jej realizácii nepredchádzala architektonická súťaž, hoci predmetom úprav boli nábrežia v úplnom centre metropoly. Výnimku predstavuje len úsek pri komplexe Eurovea.

Slovenské hlavné mesto tak stojí aj naďalej pred výzvou, ako spojiť ochranu územia a zlepšenie prístupu k vode. Úvahy o vzniku akejsi náplavky na spôsob Prahy či Budapešti sa už objavili, ide však o víziu, ktorú treba lepšie preveriť. Nateraz sa žiadna iná súťaž alebo aktivita tohto typu neplánuje. Okrem vysokej finančnej náročnosti by si vyžiadala aj spoluprácu veľkého množstva aktérov, počnúc správou vodného toku, cez mesto, mestské časti a developermi končiac.

Jednoduchšou úlohou by mohli byť prírode blízke úpravy a revitalizácia okolia menších vodných tokov a plôch. Ide predovšetkým o Chorvátske rameno a Malý Dunaj. Prvé menované sa nachádza priamo v srdci najväčšieho sídliska, no jeho okolie ostáva bez akejkoľvek úpravy. Samotné rameno je napriamené a má charakter inžinierskej stavby (ktorou do istej miery je, dá sa to ale aj inak).

Malý Dunaj bol v minulosti napriamený taktiež, takže už nemá charakter nížinnej rieky obklopenej lužnými lesmi. Napriek tomu tento zásah nepriniesol aj vznik kvalitných verejných priestorov. Vedie popri ňom cyklotrasa, týka sa to však len jedného brehu. Najmä úsek v dotyku s Vrakuňou a Vrakunským lesíkom je ale ideálny pre intenzívnejšie zásahy, ktoré by priniesli napríklad vznik chodníčkov, pobytových schodov, mól a samozrejme aj vhodnej zelene.

V dohľadnej dobe by teoreticky mohlo dôjsť k masívnemu zlepšeniu kvality bratislavských nábreží. Už niekoľko rokov sa totiž hovorí o vzniku tzv. Bratislavského Dunajského parku, ktorého cieľom je zlepšiť ochranu pridunajskej lužnej zelene pri súčasnom otvorení územia verejnosti. Súčasťou vízie je úprava brehov tak, aby pripomínali prirodzený stav (vrátane dunajských pláží) či realizácia chodníčkov, ktorý by neboli v prostredí rušivé.

Na niektoré z opatrení by malo Ministerstvo životného prostredia SR získať financie z Plánu obnovy a odolnosti (z eurofondov boli financované aj opatrenia v Brne), špeciálne určené na prírode blízke úpravy okolia Dunaja. Ich súčasťou by mohla byť aj uvažovaná Lido lagúna, teda nová mestská pláž v blízkosti Mosta Apollo. Či to tak naozaj bude, ale v tomto momente ešte nie je známe.

V každom prípade, úprava nábreží Dunaja, Malého Dunaja, Chorvátskeho ramena, ako aj mnohých potôčikov a štrkovísk v Bratislave predstavuje obrovskú šancu pre radikálne zlepšenie kvality mestského prostredia. Blízke Brno ukazuje, ako by to mohlo vyzerať.   

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.