Adrian Gubčo 27.11.2018 14:30

Čo čakať od novej Vydrice?

Pomaly sa blíži odhalenie jedného z najvýznamnejšíc projektov v Bratislave – novej Vydrice, ktorá vráti život na miesto, kde niekoľko storočí vznikala mestská štvrť, aby bola kompletne zrovnaná so zemou v druhej polovici 20. storočia. Čo v tejto chvíli vieme a ako sa to odrazí na podobe Vydrice?

Ilustračná vizualizácia z roku 2010. Výsledná podoba Vydrice bude iná. Zdroj: Zillion, a.s.

Vopred pripomínam, že všetky vizualizácie v tomto článku sú staršieho dáta (z roku 2010) a neodrážajú súčasný dizajn Vydrice. Developer pripravuje novú podobu. 

 

1. Vydrica bude moderná

Ako prvú podstatnú vec treba povedať, že nová Vydrica bude za každých okolností moderná, nepôjde o výstavbu replík ani o historizujúcu architektúru. Dôvod je prostý – obnoviť pôvodnú štvrť je nemožné s ohľadom na existujúce regulatívy a normy.

Pre územie Vydrice existuje platný a schválený Územný plán zóny Podhradie. Ten presne špecifikuje parametre novej štvrte, vrátane rozvrhnutia ulíc, výšok jednotlivých objektov, uličných a stavebných čiar či členenia na menšie stavebné celky. Developer, ktorým je konzorcium spoločností Lucron a Vydrica, a.s., musí tento ÚPZ dodržiavať.

ÚPZ Podhradie nie je kópiou pôvodného urbanizmu a odráža súčasné nároky na presvetlenie či možnosť zabezpečenia dopravnej obsluhy a parkovacích miest. To mení situáciu jednotlivých domov a znemožňuje realizáciu ortodoxných replík – teda presných kópií stavieb na ich pôvodnom mieste a v pôvodných terénnych podmienkach. Historické domy sa jednoducho obnoviť nedajú.

Architektúra novej štvrte tak bude moderná. Podľa už známych informácií sú však navrhovaním zóny poverené kancelárie Compass Architekti a Šujan-Stassel, čo sú mimoriadne skúsené pracoviská. Okrem vlastnej kvality ich k citlivosti k prostrediu zaväzuje aj ÚPZ Podhradie, takže existuje veľmi dobrý prísľub, že pôjde o veľmi precízne pripravený návrh.

Popri modernej architektúre treba pripomenúť, že viacero starých objektov, resp. ich zvyškov, je chránených, čo platí predovšetkým o tzv. ľadovniach (teda podzemných priestoroch, kde obyvatelia uchovávali potraviny v chlade) alebo Kempelenovom vodovode (unikátne technické zariadenie, ktoré privádzalo vodu na Bratislavský hrad). Tieto objekty budú vysoko pravdepodobne zreštaurované.

 

Napriek modernosti bude nová Vydrica vychádzať z princípov tradičného urbanizmu. Vizualizácia je len ilustračná a z roku 2010. Zdroj: Zillion, a.s.

 

2. Vydrica bude moderná, ale nie modernistická

Aj keď bude po architektonickej stránke nová štvrť moderná, urbanizmus bude vychádzať z tradičných základov. Obava, že by tu pribudla akási rozvoľnená riadková zástavba, je tak bezpredmetná.

Namiesto toho tu vznikne kompaktná mestská zástavba, adekvátne hustá centrálnej mestskej lokalite a s preferenciou pešej dopravy. Takýmto spôsobom sa nadviaže na charakter zástavby historického jadra mesta. Nová štvrť bude polyfunkčná, už dávnejšie sa hovorilo o bývaní, kanceláriách aj obchodoch.

Dôležité je podotknúť, že v súlade s tradičnou zástavbou by sa podľa ÚPZ Podhradie aj tu malo vyskytnúť rozčlenenie jednotlivých stavebných blokov na menšie celky s odlišným farebným odtieňom či materialitou. Tým vznikne súbor mnohorakých fasád, tak, ako to je bežné v rastlom meste, kde sa postupne vrstvili rozličné architektonické štýly.

Okrem toho by sa mala Vydrica vyznačovať veľmi aktívnym parterom, ktorý vyplnia obchody a podľa developera aj remeselníci či rozličné dielne, hoci v zmysle súčasných kreatívnych odvetví, nie historických prezentácií pre turistov.

 

Už pôvodný koncept Vydrice rátal s aktívnym parterom. Vizualizácia je len ilustračná a z roku 2010. Zdroj: Zillion, a.s.

 

3. Vydrica má byť prepojená na okolie

Pozemok, na ktorom je nová štvrť pripravovaná, je v súčasnosti zanedbaný a do veľkej miery neprístupný. Pohodlný prístup z Hradného kopca, ale aj z centra mesta, je aktuálne nereálny.

Po novom by sa to však malo zmeniť. ÚPZ Podhradie predpokladá obnovenie chodníka od Žigmundovej brány Bratislavského hradu k Vydrici, pričom tento má vyúsťovať v blízkosti verejného priestoru okolo historickej pamiatky Vodnej veže. Prístup sa má zlepšiť aj k Národnej rade Slovenskej republiky, kde vznikne ďalší chodník.

Dokumentácia obsahuje aj „monorail“ z Podhradia k parlamentu, čo je s najvyššou pravdepodobnosťou nezmysel – hoci bezbariérové spojenie kopca a zástavby v Podhradí by bolo veľmi vítané.

Zo západu sa Vydrica priamo spojí so zachovanou historickou zástavbou tzv. Kúrií, jedinej časti niekdajšej štvrte Zuckermandel, ktorá sa zachovala. Takto vznikne prepojenie s novým Zuckermandlom, ktorý sa takto lepšie zapojí do mesta a po celkovom dobudovaní Vydrice vznikne celistvá mestská nábrežná zóna.

Kľúčovým prepojením však ostáva spojenie s historickým jadrom mesta. Jeho kvalita bude závisieť od riešenia situácie v podmostí Mosta SNP.

 

Okrem nových ulíc majú vzniknúť aj nové prepojenia smerom na Hrad. Vizualizácia je len ilustračná a z roku 2010. Zdroj: Zillion, a.s.

 

4. Podmostie Mosta SNP zostáva otázkou

Pred niekoľkými mesiacmi sa vyskytla informácia, že Most SNP bude vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Aj keď v dôsledku jeho výstavby a umiestnenia zanikla podstatná časť bratislavského Podhradia, ide nesporne o mimoriadne architektonické a technické dielo, ktoré si vyššiu ochranu zaslúži.

Problémom tohto vyhlásenia však je, že súčasťou ochrany majú byť okrem samotného mosta a piliera s kaviarňou aj nájzdové rampy a estakády mosta po oboch stranách Dunaja. Pamiatkari pritom argumentovali tým, že ide o zásadnú súčasť diela a preto nie je možné do nich zasahovať, lebo by bola znegovaná celková kvalita a koncept stavby. Okrem toho sa zo strany historikov architektúry ozývajú názory, že tieto estakády treba chápať ako určitý doklad doby, čo si treba ochranou pripomínať.

Výsledkom tak je výrazné obmedzenie možností pre hľadanie riešenia, ako prepojiť dve roztrhnuté časti Bratislavy a aspoň zmiernenia urbanistickej katastrofy, ktorou výstavba Mosta SNP bola. Je úplne jasné, že rozsah rámp, ktoré k mostu vedú, je predimenzovaný a vedie ku vzniku bariér a nepríjemných priestorov.

Ak sa majú Vydrica, nábrežie a historické jadro efektívne prepojiť, bude potrebné uvažovať o odstránení či prestavbe niektorých rámp a estakád a o masívnej reorganizácii celého priestoru. Viacero dotknutých strán – mesto Bratislava, mestské časti Staré Mesto a Petržalka či developer Lucron – sa voči rozhodnutiu pamiatkarov odvolali. Výsledky odvolania zatiaľ nie sú známe.

 

5. Osud Vodnej veže nie je známy

Súčasťou Vydrice je aj jedna z najstarších stavieb v Bratislave – Vodná veža, ktorá kedysi chránila strategicky významný brod cez Dunaj, ktorý sa v týchto miestach nachádzal. Budova bola včlenená do neskoršej zástavby a objavená pri búraní Podhradia. Časť múrov bola zrekonštruovaná, inak však areál Vodnej veže ostáva vez využitia.

Stavba je samozrejme v režime Národnej kultúrnej pamiatky a vysoko pravdepodobne sa bude rekonštruovať. Jej účel však nie je známy. Vzhľadom na centrálnu polohu v rámci developmentu, historický význam, ale aj s ohľadom na platnú dokumentáciu, by však mala jednoznačne hrať rolu kľúčového verejného priestranstva.

Je teda mimoriadne žiadúce, aby Vodná veža bola zároveň verejnou stavbou, ktorá okrem komerčných funkcií prinesie do územia aj také trávenie voľného času, ktoré nemusí byť platené. To prispeje k tomu, aby Vydrica nemala charakter akejsi štvrte len pre bohatých.

Samozrejme, nekomerčná prevádzka si vyžaduje niekoho, kto bude do tejto prevádzky investovať. Bratislavská samospráva by mala aktívne vstúpiť do procesu a spoločne s developerom hľadať spôsoby, ako nastaviť vhodný model obnovy a fungovania Vodnej veže.

 

Okolie Vodnej veže bude kľúčovým verejným priestranstvom. Vizualizácia je len ilustračná a z roku 2010. Zdroj: Zillion, a.s.

 

6. Celá Vydrica nevznikne naraz

Vydrica je pomerne rozsiahly projekt a vo veľmi exponovanom území. Náročnosť (aj finančná) si bude zrejme vyžadovať etapizáciu developmentu.

V architektonickej súťaži, ktorá sa konala v roku 2007, bolo celé územie rozdelené na päť častí. Hoci až takúto etapizáciu nepredpokladám, dá sa čakať, že najrozsiahlejšia celistvá časť Vydrice, ktorá je zároveň na najvhodnejšom pozemku pre výstavbu – časť medzi Kúriami a Vodnou vežou – pôjde do výstavby ako prvá.

Podľa ÚPZ Podhradie sa tu vybuduje predĺženie Žižkovej ulice a jej vyústenie do nábrežnej komunikácie, ako aj dvojica zaniknutých ulíc Floriánska a Oeserova (kedysi Oeserov rad). Regulatívy tu zároveň umožňujú najvyššiu mierku budov, zhruba do šiestich nadzemných podlaží.

 

7. Výstavba Vydrice začne už na budúci rok

Vydrica ako projekt je schválená už pomerne dlhú dobu, v podstate od predkízového obdobia, kedy získala územné rozhodnutie. Keďže nový development má byť plne v súlade s aktuálne platným ÚPZ aj so schváleným projektom, komplikácie pri vydávaní stavebného povolenia sa nepredpokladajú.

To znamená, že už na budúci rok nastúpia na pozemok mechanizmy a začne sa s realizáciou ďalšej časti bratislavského Podhradia. Pri štandardnej dĺžke výstavby by tak mohla byť Vydrica, resp. jej prvá časť, dokončená v priebehu roka 2021.

Kým nie sú zverejnené detaily (čo by mala byť otázka maximálne niekoľkých týždňov), je nezmyslom projekt hodnotiť. Fakt, že sa obnovuje tento mimoriadne zásadný priestor – ak nie rovno najzásadnejší nezastavaný priestor v republike – je ale pozitívom. Na developerovi ostáva, či si uvedomuje, akú má teraz zodpovednosť, a výsledné riešenie tomu prispôsobí.

Z doteraz známych informácií však zatiaľ veľké dôvody na obavy nezaznamenávam. Bratislava môže byť veľmi blízko k tomu, aby sa aspoň čiastočne napravila jedna z najväčších chýb v jej dlhom stavebnom vývoji.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.