Adrian Gubčo 01.12.2021 18:21

Ako mala vyzerať autobusová stanica: Príklad súťaže Florenc21

Nedávno dokončený multifunkčný projekt centra Nivy si pri svojom otvorení vyslúžil zo strany médií a developera rozličné prívlastky. Medzi nimi figurovalo aj označenie projektu ako svetového, supermoderného alebo impozantného. V skutočnosti však nie je celkom v súlade s tým, čo sa dnes považuje za vhodnú formu riešenia danej funkcie. Úplne iný prípad je pripravovaná prestavba autobusovej stanice Florenc a okolitej štvrte v Prahe.

Centrum Nivy, predtým známe ako Stanica Nivy, je najväčším projektom developera HB Reavis na Slovensku. Vo vývoji je približne od roku 2005, kedy sa začal developer aktivizovať v autobusovej doprave a získal tým aj kľúčové pozemky v oblasti Nív. V roku 2007 bola odhalená koncepcia projektu, ktorá predpokladala vznik mohutného multifunkčného projektu, kombinujúceho autobusovú stanicu, nákupné centrum, kancelárie, bývanie vo výškových budovách alebo hotel. Development Twin City sa mal začať stavať na jeseň 2008.

Kríza však pôvodné plány zmarila. Developer sa s veľkorysou víziou uskromnil a namiesto celkovej prestavby územia v rámci jedného obrovského projektu pristúpil k postupnému rozvoju zóny. Menila sa aj podoba stanice – v roku 2014 sa začala črtať koncepcia, založená na kombinácii podzemnej autobusovej stanice, veľkého nákupného centra a výškovej kancelárskej budovy. V roku 2015 boli odhalené vizualizácie, zobrazujúce viacmenej už súčasnú podobu a konečne v roku 2017 sa spustili prvé práce na realizácii komplexu, spojené s výstavbou veže Nivy Tower a asanáciou pôvodnej Autobusovej stanice Mlynské Nivy.

Dnes je po meškaní v dôsledku pandémie koronavírusu COVID-19 komplex otvorený. Je očividné, že napriek celkovej modernosti aj kapacitnosti novej stanice – okrem diaľkových liniek sem prichádzajú aj prímestské spoje a je tu dosť miesta aj pre parkovanie autobusov – je dominujúcou funkciou nákupné centrum. Hoci „nákupnému zážitku“ bola venovaná veľká pozornosť, s mestom sa projekt nezžil. Do okolia, meniaceho sa na nové centrum Bratislavy, projekt komunikuje veľkými holými stenami, neexistujúcim parterom, drive-inom pozdĺž významnej mestskej triedy a mimoúrovňovým vstupom do podzemnej garáže.

Koncepčne tak Nivy pripomínajú veľké uzavreté nákupné galérie, aké sa preferovali v minulosti, prípadne sa budujú na predmestiach. Ide o sebestredný development, ktorý sa natvrdo snaží ľudí prilákať a čo najdlhšie udržať dnu, k čomu využíva organizáciu nákupných priestorov alebo atrakcie – medzi nimi strešný park, ktorý si vyslúžil prakticky okamžite slušnú popularitu. Verejnosť neoslovuje nenásilnou formou v podobe atraktívneho mestského prostredia. Nijakým spôsobom tak nezúročil polohový potenciál, ktorý mohol z projektu urobiť most medzi staršími a novšími časťami metropoly a lepšie by nadväzoval na okolitú urbanistickú štruktúru.

Z hľadiska developera išlo o logické rozhodnutie. Nakoniec, budovať tu akýsi kúsok mesta by bolo značne komplikovanejšie. Išlo by pravdepodobne aj o drahšie riešenie, hoci z dlhodobého hľadiska udržateľnejšie a návratnejšie. Keďže je však ekonomický model nastavený tak, aby HB Reavis centrum niekoľko rokov prevádzkoval a následne odpredal inej firme – napríklad realitnému fondu alebo veľkému medzinárodnému operátorovi nákupných centier – nad daným modelom sa pravdepodobnejšie intenzívnejšie nezamýšľal.

Chybu spravilo predovšetkým mesto, že kvalitnejšie riešenie nevyžadovalo. Komplexnejším plánovaním lokality downtownu a riešením budúcnosti autobusovej stanice sa v minulosti prakticky vôbec nezaoberalo a všetko nechalo na súkromných investorov. Tí si formálne splnili svoje povinnosti voči Územnému plánu a pripomienkam dotknutých orgánov, preto z hľadiska zákona naplnili verejný záujem. Nivy a ich súčasná podoba sú dôsledkom absencie svedomitého plánovania.

Táto kritika môže pre čitateľa z nearchitektonického prostredia pôsobiť abstraktne. Ako mohol teda projekt vyzerať lepšie? Návod, ako sa správať v náročných mestských lokalitách a zasadiť funkciu, akou je autobusová stanica, do prostredia, nám poskytuje Praha. Ukončená tu bola súťaž Florenc21, ktorej súčasťou je riešenie budúcnosti priestoru pražskej autobusovej stanice.

V Bratislave je funkcia autobusovej stanice podriadená nákupnému centru, ktoré navyše s mestom vôbec nekomunikuje

Autobusová stanica Florenc (Ústredné autobusové nádraží Florenc – ÚAN Florenc) sa nachádza v rovnomennej štvrti východne od historického jadra mesta. Pôvodne išlo o územie pred hradbami mesta, cez ktoré boli v druhej polovici 19. storočia vybudované železničné línie – jednak na Hlavnú stanicu, ale aj na  Masarykovu stanicu (pri svojom vzniku vlaky prechádzali priamo popod prerazené hradby). Ďalšia trať odtiaľto smeruje hodnotným Negrelliho viaduktom do štvrte Bubny, kde zas bola veľká nákladná stanica. Autobusová stanica tu bola umiestnená v 50-tych rokoch 20. storočia.

Dopravný charakter lokality poznačili aj veľké stavby socialistického obdobia – výstavba metra priniesla lepšie prepojenie verejnou dopravou s inými časťami Prahy, zároveň aj asanáciu časti pôvodnej zástavby. Radikálnejším zásahom bola výstavba Magistrály, nesmierne rušnej cesty, ktorá obopína centrum Prahy, vytvára v území obrovskú bariéru a napriek dopravnému významu je tŕňom v oku väčšiny obyvateľov mesta. Ide tak o nesmierne komplikované územie, hoci je len necelého 1,5 kilometra od Staromestského námestia, srdca stredovekého jadra.

Lokalita, poznačená prítomnosťou zanedbaných a nevyužívaných plôch, nevyhovujúcich objektov, prieluk alebo bariér, sa stala tak ako v Bratislave predmetom záujmu investorov. Kľúčovým z nich je Penta Real Estate, ktorá tu v súčinnosti s architektonickou kanceláriou Zaha Hadid Architects naplánovala veľkorysý development, pozostávajúci z kancelárskych a obytných budov. Zámer vyvolal mnoho diskusií. Kým hlavná budova, ktorá je priamo v dotyku s priečelím Masarykovej stanice a je už vo výstavbe, bola nakoniec odobrená, ďalšie etapy smerom k Magistrále už tak pozitívne prijaté neboli. Kritici zástavbe (a celkom oprávnene) vyčítali necitlivosť k charakteristickému urbanizmu Prahy, ktorý je jej najväčším pokladom.

Po rokoch debát sa mesto a jeho plánovacia zložka, Institut plánování a rozvoje Hlavného města Prahy (IPR), v súčinnosti s lokálnymi aktérmi (vrátane developera či prevádzkovateľov ÚAN Florenc) a kanceláriou ONplan, rozhodli pristúpiť ku komplexnej transformácii lokality. Jej podoba mala byť výsledkom veľkej medzinárodnej urbanistickej súťaže. Od riešenia sa očakávalo dobré napojenie na existujúcu urbanistickú štruktúru, rešpektovanie priehľadov na pamiatky, vytvorenie udržateľného funkčného mixu a dobré zapracovanie dopravných funkcií, vrátane ÚAN Florenc.

Súťaž pritiahla 57 záujemcov. Porota v prvom kole na základne portfólia vybrala 5 postupujúcich tímov, ktoré vypracovali základný koncept revitalizácie územia. Po dvojici workshopov porota vybrala tri tímy, ktorých návrhy boli podrobené verejnej konzultácii. Podnety z konzultácie boli následne využité pri treťom workshope, po ktorom široký panel popredných expertov vybral najlepšiu víziu. Za tú bola označená koncepcia veľkého tímu autorov, z ktorých kľúčovými boli architektonické kancelárie Unit Architekti, A69 – Architekti a Marko&Placemakers (v Bratislave určite veľmi známa). Medzi porazenými bola, okrem iného, aj kancelária BIG – Bjarke Ingels Group.

Víťazný návrh skutočne výborne nadväzuje na okolité urbanisticky bohato vrstvené územie a vytvára bezkonfliktné prepojenia medzi dnes pomerne odtrhnutými štvrťami Karlín a Nové Mesto. Autori dobre zanalyzovali situáciu a za hlavné princípy označili vytvorenie mestských blokov, rešpekt k morfológii, vytvorenie série drobných verejných priestranstiev a mix využití v hustej štruktúre. Aktívny parter, rôznorodosť, členitosť strešnej krajiny, prirodzená sociálna kontrola (namiesto SBS) alebo umiestnenie lokálnych dominánt sú ďalšími vlastnosťami koncepcie.

Čo sa týka ÚAN Florenc, stanica je integrovaná do zástavby. Aj tu vznikne podzemná stanica, podzemné podlažie však bude určené len na odchody autobusov. Príchody budú na prízemí. Plán tak ráta s lepším využitím priestoru, čomu navyše dopomáha fakt, že na ÚAN Florenc smerujú len diaľkové linky (prímestské končia na okraji mesta, kde sa prestupuje na metro). Užívateľ sa po výstupe z autobusu bude môcť rýchlo dostať do stanice metra, alebo priamo do verejného priestoru mesta. To isté platí pri cestujúcich, smerujúcich na autobus – väčšina pravdepodobne využije metro, ktorého vestibul je so stanicou spojený, ďalší budú môcť prejsť z blízkych autobusových a električkových zastávok v mestotvornom prostredí po peších zónach do stanice.

Zhrnutím, Praha premení jednu z „čiernych dier“ v blízkosti centra na jeho veľmi atraktívne rozšírenie. Vďaka rozsiahlemu parteru tu vznikne dostatok priestorov pre komerčné prevádzky, nehovoriac o nových kanceláriách a bytoch. Krajšie okolie získajú lokálne pamiatky (napríklad mestské múzeum), doplniť by sa mohol priestor pre kultúru a otvoria sa nové prepojenia cez dnes uzavreté plochy. Efektívne využitý bude prakticky každý jeden meter štvorcový, vrátane dnes ohavných plôch pod estakádou Magistrály.

Keď sa plánuje mesto, nie krabica: Takto môže vyzerať Florenc v budúcnosti. Zdroj: Marko&Placemakers

Vo veľkej miere tak ide o úplný opak Nív. Platí to prakticky vo všetkom, počnúc procesom a končiac výsledkom. Presne takto mala postupovať Bratislava. Najprv si mala v spolupráci s developerom zadefinovať priority, ktorými sú prepojenie autobusovej stanice so životom nového centra, funkčné obohatenie lokality, efektivita jej využitia a vytvorenie atraktívnych verejných priestranstiev. Následne mala pristúpiť k súťaži. Na základe jej výsledkov by vznikol projekt, ktorý by bol vítaným doplnením mesta a nie nástrojom na zneužívanie dopravnej funkcie.

Dnes ide čiastočne o plakanie nad rozliatym mliekom, spojené so závisťou voči vyspelejšiemu susedovi. Nivy sú čerstvo dokončené a ešte dlhé roky tu zásadnejšie zmeny očakávať nemôžeme. Projekt má hodnotu stoviek miliónov eur, preto je nepredstaviteľné, že by sa ktokoľvek v dohľadnej dobe rozhodol komplex zbúrať a nahradiť niečím iným. Pravdepodobne neexistuje konštelácia, kedy by to mohlo byť v bratislavských podmienkach návratné. To ale neznamená, že by sme mali zostať sedieť so založenými rukami.

Plánovanie mesta je dlhodobý proces a výsledky súčasných rozhodnutí uvidíme mnohokrát o desiatky roky neskôr. Ani Nový Florenc nebude realitou o tri, päť a asi ani o desať rokov. Na budúcnosť sa však treba aktívne pripravovať už teraz. Preto by mesto mohlo dnes začať uvažovať, čo s priestorom Nív v horizonte 30 alebo 40 rokov. Pri troche optimizmu bude už vtedy nákupné centrum, zvlášť daného konceptu, prežité a bude potrebné ho nahradiť. Prežitým však určite nebude tradičné mesto, ktoré funguje tisícročia a po otrasoch v 20. storočí prežíva návrat. Tentokrát ale musí byť Bratislava pripravená.

Florenc21 nech slúži ako vzor, ako má vyzerať tvorba mesta na európskej úrovni. Svetovým, supermoderným a impozantným riešením nie je nákupná krabica, ktorej klony možno nájsť kdekoľvek vo svete a v dnešnej Európe najmä v jej východnej časti. To, čo svet naozaj oceňuje, sú živé, ľudsky príjemné, na zážitky bohaté, prirodzene bezpečné a architektonicky vyvážené mestské lokality, typické najmä pre staršie časti miest. Pri troche snahy to ale nie je nič nenapodobiteľné ani dnes. Aktuálna súťaž z Prahy je toho príkladom.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.