Adrian Gubčo 17.12.2018 09:00

Ďalšia časť PKO je minulosťou, prípravné práce pre River Park II napredujú

Po zániku časti niekdajšieho Parku kultúry a oddychu (PKO) s kultúrnym využitím na prelome rokov 2015 a 2016, zaniká ko koncu roka 2018 aj športová sekcia PKO. Na mieste bývalého verejného areálu má vyrásť projekt River Park II, ktorého príprava aktívne napreduje.

Zbúraná časť vznikla v rámci výstavby celého areálu v rokoch 1951-1954, po vzniku projektu v rokoch 1943-1948. Objekty boli pôvodne určené pre organizovanie Dunajských veľtrhov, po ich presune z Bratislavy sa z hál stali kultúrne sály a miesto pre konanie straníckych zjazdov. Kým východná časť areálu slúžila pre kultúru, z priestorov v západnej časti vznikla športová hala a laboratórium Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

Keďže v Bratislave absentovali kultúrne zariadenia s potrebnou kapacitou, provizórium v podobe PKO so svojou prostou architektúrou sa stalo kľúčovým kultúrnym stánkom mesta. Napriek tomu svoju funkciu budovy plnili až do roku 2010, športová sekcia ešte donedávna. Z dlhodobého hľadiska však bolo prežitie morálne zastaralého areálu v danej podobe nereálne.

Spoločnosť Henbury Development (dnes Woal, s.r.o.), majiteľ pozemkov pod PKO, dlhodobo vyvíjala snahu o transformáciu celej zóny na polyfunkčnú s bývaním, kanceláriami a retailom, spoločne s určitým objemom kultúrnej funkcie. Ku kompromisu však nedošlo, celá kauza vyústila do súdnych sporov, na konci ktorých bol sporný súhlas mestských zastupiteľov k odpredaju budov nad pozemkami ku koncu roka 2015. Búranie sa spustilo viacmenej okamžite, pozemok je dnes prázdny a čaká na zástavbu.

 

Prázdny pozemok po PKO čaká na zástavbu

 

Woal, s.r.o., v ktorom majú účasť spoločnosti J&T Real Estate a Cresco Group, tu pripravujú vznik projektu River Park II, ktorý je rozdelený na dve časti – časť bližšie k River Parku nazývaná CPR-C spoločne CPR-B bude realizovať JTRE, zvyšok Cresco Group. Verejnú funkciu má suplovať planetárium v sektore CPR-B a menšia mediatéka v CPR-C.

Projekt je aktuálne v štádiu vyhodnocovania pripomienok v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, po ktorom bude nasledovať územné konanie a proces získavania stavebného povolenia. O niečo ďalej môže byť príprava (vynútených) investícii do okolitej infraštruktúry, ktorá dostala kladné záväzné stanovisko od Hlavného mesta.

Tieto prípravné práce zahŕňajú rozšírenie komunikácie na Nábreží arm. Gen. L. Svobodu (NAGLS) o jeden pruh, vznik novej zastávky MHD v smere do centra mesta či presunutie cyklotrasy z nábrežia na NAGLS, pričom táto cykotrasa bude mať šírku len jeden meter v každom smere.

Ide o riešenie, ktoré výrazne preferuje individuálnu automobilovú dopravu, čo by malo byť v roku 2018 už neprípustné. Pozitívom aspoň je, že mesto zatiaľ nesúhlasilo s vybudovaním spojky zo Žižkovej na NAGLS s otáčaním cez električkovú trať – čo je jeden zo ziskov modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály.

Dá sa predpokladať, že mohutný projekt, kde budú mať najvyššie objekty 10 nadzemných podlaží a kde vznikne 448 bytov, 12,5-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov, takmer 5-tisíc metrov štvorcových obchodov a 1.505 parkovacích miest, prinesie výrazné zvýšenie dopravnej záťaže. Vyspelejšie mestá takéto veci riešia maximálnou preferenciou verejnej dopravy, čo je však v Bratislave stále skôr ilúziou.

 

Centrálna časť projektu v podobe "Dunajskej kvapky" - nového planetária. Zdroj: J&T Real Estate

 

Projekt River Park II nanešťastie neprináša do lokality kvalitu, akú by si táto vyžadovala. Hoci pôvodné budovy PKO neboli veľmi hodnotné, ich funkcia stále nebola v Bratislave nahradená, čo vyvoláva na nový development nároky v podobe adekvátnej alternatívy. Okrem toho, poloha priamo na nábreží si vyžaduje tú najvyššiu úroveň architektúry, ideálne vygenerovanú vo verejnej architektonickej súťaži.

Nanešťastie, k ničomu z toho v podstate nedošlo. Bratislava stále nemá nové PKO a je už známe, že toto nevznikne ani na mieste starého. Kultúrnu funkciu bude suplovať podivné planetárium s mediatékou, čo nie je ani len trochu adekvátna náhrada. Architektúra bola taktiež zverená viacmenej priamo – v prípade blokov CPR-C a CPR-B to je štúdio GFI, pri CPR-A Bogle Architects. Konkrétne návrhy pri časti od JTRE sú priemerné, časť od Bogle Architects je svojím osadením a kontaktom s okolím vysoko podpriemerná.

V danej situácii mal už dávno existovať koncepčný dokument, ktorý by jasne povedal, ako treba narábať s časťami Bratislavy v tesnom dotyku s nábrežím a ktorý by bol pre aktérov v území záväzným. Takáto „Koncepcia bratislavských brehov“ ostáva prioritou aj naďalej, hoci sa medzičasom spravili mnohé chyby.

Polyfunkčná zástavba s bytmi aj kanceláriami na nábrežie patrí, a ich umiestnenie na mieste bývalého PKO je v poriadku. K tomu sa však mal pridať aj oveľa veľkorysejší priestor pre nekomerčné kultúrne či vzdelávacie funkcie – inak sa zo zóny nestane ani zďaleka taká atraktívna časť Bratislavy, akou mohla byť. A to bude mať vplyv aj na úspešnosť investície.

 

Fotografie z 10.12.2018.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.