Adrian Gubčo 06.06.2025 18:32
Návrat legendy alebo márna snaha o vzkriesenie? Nové Mesto rozvíja Novú tržnicu, oslovuje nových zákazníkov
Nová tržnica je výnimočná stavba, ktorá už od roku 1983 dotvára obraz Trnavského mýta. Zlaté obdobie prežívala v prvých rokoch po otvorení, neskôr však začala chátrať. Dnes stojí na rázcestí – objekt je chránený ako národná kultúrna pamiatka a mestská časť Nové Mesto sa usiluje jej znovuoživenie. Na druhej strane ale stoja vysoké prevádzkové náklady, nutnosť náročnej rekonštrukcia aj snaha osloviť novú klientelu.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Od slávy k úpadku
Trnavské mýto sa tradične spájalo s trhmi. Podstatnú časť minulého storočia existovalo na mieste niekdajšieho komplexu Istropolis bratislavské centrálne trhovisko. Po jeho odstránení v dôsledku výstavby Istropolisu sa otvorené trhovisko presunulo na Miletičovu. Keďže ale malo v tejto lokalite tradíciu, rozhodlo sa zároveň o výstavbe Nového trhoviska – krytého a moderného, ktoré by zodpovedalo aktuálnym požiadavkám.
Projekt od významného architekta Ivana Matušíka v spolupráci s P. Čížkom a A. Morávkovou vznikol medzi rokmi 1975 a 1977, výstavba prebehla v rokoch 1978-1983. Koncept trhoviska bol založený na idei zastrešenej ulice, pasáží a galérií. Ako píše Matušíkov monografista Ernest Nagy, architekt v tvorivej spolupráci so statikom navrhol progresívny konštrukčný systém, ktorý dal stavbe osobitú tvár. Opisovaný je ako moderný kontajner so strojovou estetikou a odhalením technického vybavenia v štýle vtedy módneho high-tech (vzorom môže byť parížske Centre Pompidou). Celá budova bola navyše v čase výstavby transparentná.
V prvých rokoch sa tržnici darilo, neskôr však v konkurencii moderných nákupných centier nedokázala konkurovať ani ponukou, ani prostredím. Zákazníci uprednostnili skôr nové priestory obchodných komplexov podľa západného vzoru. S prihliadnutím na to sa v Novej tržnici zachovali aj tradičnejšie prevádzky. Medzinárodné siete sem nesmerovali.
Neklamným znakom úpadku bolo chátranie a postupné zastarávanie technického vybavenia. Odborníci sa kriticky postavili aj k červenému náteru, ktoré bol nanesené na všetky konštrukcie z pohľadového betónu v roku 2002. Na tržnici sa objavila veľkoplošná reklama, k miestnym prevádzkam patrilo kasíno, ktoré ubližovalo imidžu prostredia.
V posledných rokoch sa však začala situácia postupne meniť. Tržnica zostala v majetku mesta a v správe Nového Mesta, Vajnôr a Rače, pričom najmä Nové Mesto, v ktorého katastri sa nachádza, začalo podnikať prvé kroky smerom k zlepšeniu situácie. Úpravy, opravy či zásahy prispeli k čiastočnému zlepšeniu stavu budovy, obmene nájomcov a posilneniu jej rozpoznateľnosti u verejnosti, najmä mladšej generácie. V roku 2022 bola tržnica zapísaná medzi NKP.
Súčasné vedenie Nového Mesta sa usiluje na doterajšie aktivity nadviazať. „Tržnica bola v minulosti dôležitým miestom v živote nielen Novomešťanov, a som presvedčený, že má stále obrovský potenciál,“ vyjadril sa ešte v priebehu minulého roka starosta Nového Mesta Matúš Čupka. „Po dlhých rokoch pustnutia si konečne zaslúži obnoviť zašlú slávu, záleží mi na tom, aby sme tržnicu oživili a preniesli do 21. storočia. Je ale nutné zmeniť nielen spôsob jej fungovania, ale tiež samotný koncept, aby sme pritiahli nových návštevníkov aj nájomcov.“
Samospráva začala reformou manažmentu, od jej právneho postavenia, cez budovanie vzťahov s predajcami až po samotné PR. Pracovný tím pre Novú tržnicu má za úlohu nastaviť taký model spravovania a fungovania tržnice, ktorý by viedol k jej sebestačnosti generovaním stabilných príjmov z prenájmu obchodných prevádzok či organizovania trhov, festivalov alebo firemných podujatí. Ďalej sa mal spraviť energetický audit, ktorý by poskytol „katalóg“ odporúčaní rekonštrukcie
Dnes sú už prvé výsledky nového prístupu viditeľné. Nová tržnica sa zatiaľ nepatrnými, no dôležitými krokmi opäť stáva významným miestom na mape Bratislavy.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Nová tržnica aj pre mladých
Dlhodobým problémom a výzvou je zlý technický stav vybavenia budovy, ktorý musí byť čo najskôr sanovaný. Najvýznamnejšie investície tak dnes smerujú práve do týchto prvkov. „Aktuálne sa pracuje najmä na rekonštrukcii suterénnych priestorov a kanalizácie,“ potvrdzuje vedúci tržnice Peter Briatka. „Následne budú pokračovať rekonštrukcie podľa odporúčaní z výsledkov energetického auditu.“
Samospráva tak za behu realizuje čiastkové úpravy, čo považuje vedenie tržnice za výhodnejšie – jednak na veľkú rekonštrukciu nie sú peniaze, a zároveň konštantná prevádzka umožňuje generovať zdroje na ďalšie zásahy. Pre rok 2025 je napríklad na úpravy vyčlenených 200-tisíc eur, čo nie je veľa.
Kľúčovým cieľom vedenia tržnice je však pritiahnuť nové skupiny zákazníkov. Dnešná denná návštevnosť sa pohybuje okolo 700-800 ľudí, kapacita je pritom viac ako štvornásobná. Okrem tradičných klientov, ktorí sem chodia roky a mnohí sú v dôchodkovom veku, je potrebné zaujať aj nové skupiny vrátane mladších ľudí, ktorí nemajú s tržnicou takú skúsenosť. Slúžiť k tomu majú pripravované prevádzky či koncepty.
Na konci minulého roka bola zverejnená výzva pre potenciálnych nájomníkov. Ozvalo sa 84 záujemcov, 32 postúpilo do užšieho výberu a prví z nich už svoje priestory postupne otvárajú. „Aktuálne sú to najmä gastro prevádzky, výrobne, urbánna farma a klub,“ vymenúva Briatka. Otvorené bolo vegánske bistro, v priebehu tohto víkendu sa otvára zmieňovaný klub, ktorý zabral veľké priestory po podniku Bastion.
Briatka konštatuje, že sa skutočne darí oslovovať nájomcov, ktorí majú potenciál zvýšiť návštevnosť tržnice a rozšíriť jej obsahovú náplň. „Darí sa nám získavať nájomcov, ktorí majú v rámci prevádzok aj výrobne – toto považujeme za veľmi dôležité. Momentálne sme v rokovaní aj s nájomcami iného typu ako je gastro/potraviny,“ hovorí vedúci tržnice.
Potenciál je pritom obrovský. V čase najväčšieho rozvoja bolo v tržnici 120 prevádzok. Dnes ich je okolo 35-40, cieľom je stovka, čo vyplýva aj zo zmeny vnútorného usporiadania. Interiér je členený na tri „ulice“, pričom predaj potravín a prípadné podujatia sa koncentrujú v centrálnej ulici, vo vedľajších je gastro a stále prevádzky. Problematické je druhé nadzemné podlažie, ktoré nie je tak navštevované.
Kultúra má v každom prípade tvoriť nový pilier rozvoja tržnice. Konal sa tu už festival Urban Market alebo koncert skupiny Berlin Manson. Obe pritiahli množstvo návštevníkov a hodnotené sú ako úspešné. Do budúcna tak možno očakávať, že sa objekt stane do istej miery aj kultúrnym stánkom.
Stále však ide o dlhodobý plán, naviazaný na úspešnosť súčasných konceptov. Vedenie tržnice zatiaľ nevie úspech celkom merať. Briatka priznáva, že štatistiky o meniacej sa návštevnosti v tomto momente nie sú k dispozícii.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Budúcnosť Trnavského mýta tržnici praje
Rastúca aktivita miestnej samosprávy v súvislosti s tržnicou prichádza vo významnom čase, keď sa Trnavské mýto dostáva do centra pozornosti. Už čoskoro by sa mala rozbehnúť výstavba komplexu Istropolis od developera Immocap. Investor sľubuje, že tu vznikne kvalitná mestská štruktúra, ktorej srdcom bude významná kultúrno-spoločenská hala s kapacitou až tritisíc stojacich návštevníkov. To už umožňuje organizáciu pomerne významných podujatí.
Popri tom sa má však zrevitalizovať aj verejný priestor, vzniknúť nové námestia, parkový vnútroblok a obnoviť zeleň. Parter nových objektov bude aktívny a umiestnené tu budú obchody a služby. Z prestupného a tranzitného uzlu, ktorým dnes Trnavské mýto je, to môže urobiť cieľovú destináciu pre množstvo obyvateľov i návštevníkov Bratislavy. Nová tržnica z toho môže jedine profitovať.
Ako vyplýva z participatívnych aktivít, kľúčové bude pritom zachovanie autenticity tejto budovy. Dnes má do veľkej miery imidž skanzenu minulosti, čo je však v tomto prípade brané ako pozitívum. Nové služby a prevádzky nemajú tento charakter narušiť, skôr ho jemne doplniť. To isté sa týka aj prípadných architektonických úprav, na ktoré však teraz už dohliadajú pamiatkari.
Existuje celkom dobrá nádej, že sa Nová tržnica pozdvihne a stane sa do istej miery ikonickým bodom Bratislavy. Podľa všetkého má energické vedenie, silný pracovný tím a prvé zaujímavé koncepty, spojené so skúsenými prevádzkovateľmi daného typu zariadení. V blízkej budúcnosti tu pribudne masívny súkromný development, ktorý má ambíciu žiť nielen počas pracovného týždňa, ale prakticky neustále.
Faktom ale ostáva, že skôr či neskôr bude potrebná aj výraznejšia finančná injekcia do obnovy niektorých častí tržnice. Dovtedy sa snáď ukáže, že ide o rozumnú investíciu, ktorá sa vráti nielen v oživenej pamiatke, ale aj v zvýšení kvality zážitku, nakupovania aj života obyvateľov, zlepšení ekonomickej návratnosti u predajcov a vzniku generátora príjmov pre samosprávu. Nová tržnica, asi najmodernejšia bratislavská pamiatka, by sa tak mohla stať úspešným symbolom obnovy výnimočného architektonického diela.
Fotografie z 20.5.2025.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
