Adrian Gubčo 28.05.2021 12:01

Rekonštrukcia kaštieľa v Čunove začína

Bratislavský samosprávny kraj v uplynulých dňoch oficiálne spustil rekonštrukciu kaštieľa v mestskej časti Čunovo. Cieľom projektu je vo viacerých fázach vybudovať ekocentrum, teda miesto so vzdelávaco-zážitkovou funkciou. Obnovou postupne prejde nielen samotný kaštieľ, ale aj blízke objekty a areál, čím dôjde k výraznému zveľadeniu mestskej časti.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Informáciu uviedol Bratislavský samosprávny kraj (BSK) s tým, že spusteniu realizácie projektu predchádzali dlhodobé prípravy. Výsledkom však bude komplexná rekonštrukcia historickej pamiatky, ktoré bude plniť dôležitú spoločenskú funkciu. „Tento rok sa viaceré plány župy presúvajú z projektovej fázy do realizácie a som rád, že sa k nim radí už aj projekt Ekocentra v Čunove,“ hovorí Juraj Droba, predseda BSK. „Ide nielen o záchranu krásneho kaštieľa, ale aj o vytvorenie unikátneho environmentálneho a vzdelávacieho centra, ktoré v regióne dlhodobo absentuje.“

Kaštieľ v Čunove, kedysi malej pridunajskej obci, je prízemnou barokovo-klasicistickou stavbou, tvorenou trojtraktom s chodbou v strede. Hlavný vstup je umiestnený na severovýchodnej fasáde, pod ozdobným portikom, vo všeobecnosti sa však nevyznačuje takou bohatou výzdobou. Nešlo totiž o hlavné sídlo jeho majiteľov. Tými boli Szapáryovci, ktorí kaštieľ vybudovali v druhej polovici 18. storočia a druhýkrát prestavali v roku 1807. Z tej doby pochádzajú aj niektoré hodnotné výmaľby a remeselné prvky. Objekt je dnes napriek určitým neukončeným prácam v 70.-90. rokoch 20. storočia v zlom stave.

Teraz sa to však zmení. Ako približuje BSK, rekonštrukcia kaštieľa a predpolia pred kaštieľom zohľadňuje reštaurovanie historicky cenných častí budovy a obnovu pôvodných architektonicko-výtvarných hodnôt. V interiéri bude zriadená interaktívna expozícia, zameraná na rozličné zložky prírodného dedičstva regiónu (vnútrozemská delta Dunaja, lužné lesy), spolu s tvorivými dielňami a multifunkčnou sálou. „Takéto centrum podporí environmentálne povedomie obyvateľov, ale i fungovanie organizácií pre ochranu prírody, či cezhraničný turizmus a ekoturizmus,“ dodáva Juraj Droba.

Ambíciou projektu je vytvoriť centrum s celonárodným dosahom. Organizovať sa tu budú workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, prezentovať sa budú nové turistické atrakcie alebo prírodné zaujímavosti. Prepojiť sa má výučba v interiéri s exteriérom, expozícia má mať populárno-náučnú formu a vzniknúť tu má aj turistické informačné centrum. Po rekonštrukcii má byť kaštieľ navyše ekologický – vykurovať sa bude tepelným čerpadlom, zadržiavať sa bude dažďová voda, zrealizujú sa svetlé povrchy a pod.

Rekonštrukcia kaštieľa predstavuje prvú etapu projektu, ktorá bude dokončená do konca roka 2022. V druhej etape bude zrevitalizovaná priľahlá záhrada, kedysi kombinovaná s parkom. Po novom tu majú vzniknúť prvky, ktoré podporia nový účel kaštieľa: biotopové jazierko, schopné samočistenia, vtáčie hniezdo, drevená dráha nad mokraďou, šplhací totem, interaktívna stena, zážitkový chodník „bosou nohou“, alebo záchranná stanica pre zranené živočíchy. Aj tu sa predpokladá dokončenie v roku 2022.

Projekt má aj tretiu etapu, ktorou je obnova ďalšej národnej kultúrnej pamiatky, sýpky, ktorá je ešte staršia ako kaštieľ – dvojpodlažná stavba vznikla možno už v druhej polovici 16. storočia. Jeho staviteľom bol vtedajší majiteľ Čunova Baltazár Egresdy. Pri výstavbe bolo použité drevo z okolitých pridunajských lesov. Aj sýpka bola opakovane prestavaná, naposledy na prelome 19. a 20. storočia. Jej stav je zlý, no po celkovej rekonštrukcii bude mať kultúrno-výstavný účel. Tu ešte termín uvedený nebol.

Projekt je súčasťou cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom. Aj preto je prvá etapa financovaná v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovensko – Rakúsko a oficiálne sa nazýva Ecoregion SKAT. Náklady, zahŕňajúce rekonštrukciu a vybavenie budovy s nasledovnými aktivitami, sú na úrovni 5.183.000 eur. Druhá etapa je financovaná v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovensko – Maďarsko, náklady by mali dosiahnuť 1.950.000 eur. Na oboch etapách spolupracujú partneri z Rakúska aj Maďarska. Náklady na tretiu etapu zatiaľ špecifikované neboli.

 

Interiér kaštieľa po rekonštrukcii s interaktívnou výstavou. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

 

Štart rekonštrukcie kaštieľa v Čunove je veľmi dobrou správou z viacerých hľadísk. V prvom rade bude opravený a opätovne využitý malý, no vzácny a pekný kaštieľ, ktorého stav už bol skutočne tristný. Mnoho slovenských obcí disponuje kaštieľmi a nezriedka sú namiesto pýchy obce jeho hanbou – keďže nemálo ich je takmer v ruinóznom stave. Také niečo doteraz platilo aj o Čunove. Našťastie, obnovený kaštieľ aj s areálom sa teraz môže stať jadrom života v malej mestskej časti (zvlášť po rekonštrukcii sýpky), kde sa síce nachádza galéria moderného umenia Danubiana či areál Divoká voda, tieto však nie sú takou súčasťou jej identity.

S tým súvisí vhodná funkcia, ktorá nadväzuje na polohu Čunova v dotyku s Dunajom a jeho lužnými lesmi. Mestskú časť možno vnímať ako určitý nástup do chránených oblastí na pravom brehu rieku (popri koryte „starého“ Dunaja), kde sa doteraz zachovala ramenná sústava a vzácne porasty, odkazujúce na minulosť – kedy rozvetvená rieka pripomínala vnútrozemskú deltu. Lužné lesy plnia dôležitú ekologickú funkciu a nové ekocentrum na ňu môže poukázať. Nejde však len o vzdelávanie - expozícia a programy v ekocentre môžu byť atraktívne pre turistov.

V tom spočíva tretí veľký benefit, keďže Čunovo je aj ako zastávka na medzinárodnej cyklotrase pomerne prehliadané. S prílevom návštevníkov sa môže mestská časť začať intenzívnejšie revitalizovať a vzniknúť tu môžu nové služby. Jej význam sa zvýši, čo by mohlo teoreticky viesť aj k zlepšeniu spojenia mestskej časti s centrom mesta. A možno by začali mnohí nazývať Čunovo správne a nepoužívať slovo „Čuňovo“.

Bratislavský samosprávny kraj postupne realizuje obnovu pamiatok vo svojej správe v rámci celého kraja. Dokončuje sa rekonštrukcia synagógy v Senci, obnovený je interiér Malokarpatského múzea v Pezinku alebo kaštieľ v Modre a pripravuje sa revitalizácia areálu na Patrónke v Bratislave. Nič nie je bez chyby (napríklad úpravám Patrónky by sa dala vyčítať absencia architektonickej súťaže), inak ale ide o chvályhodné aktivity. Z veľkej časti sú financované z eurofondov.

Nielen metropola, ale aj jej zázemie sa tak postupne okrášľuje. Prispieva k tomu aktívne využívanie európskych zdrojov, ale samozrejme aj schopnosť samosprávneho kraja dotiahnuť jednotlivé projekty do realizačnej fázy. V Bratislave sú na tom podobne Mestské lesy Bratislava, ktoré začali na Kamzíku realizovať Centrum ekovýchovy. Taktiež ide o projekt cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom, ktorý prispeje ku vzniku vzdelávacej infraštruktúry zameranej na ochranu prírody. Ďalším eurofondovým projektom je aktuálne sa rozbiehajúca druhá časť revitalizácie Blumentálskej ulice.

Tieto projekty poukazujú na enormný význam externých zdrojov v rozvoji hlavného mesta. V blízkej budúcnosti, v súvislosti s nastavovaním schém v rámci Plánu obnovy, by bolo vhodné, aby sa táto pomoc zvýšila a prekonal sa všeobecný investičný dlh voči udržiavaniu životného prostredia, pamiatkam, infraštruktúre, školstvu a ďalším oblastiam. Dnes ide totiž o kľúčový nástroj k zvyšovaniu kvality života v Bratislave aj okolí.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.