Adrian Gubčo 24.11.2020 17:54

Bratislavský samosprávny kraj pripravuje revitalizáciu Patrónky

Uplynulé desaťročia priniesli zánik mnohých bratislavských historických priemyselných areálov. Až v poslednom období možno badať vzrastajúci záujem aj snahu o záchranu a opätovné využitie zostávajúcich budov. S vlastným projektom teraz prichádza verejný sektor – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) predstavil víziu premeny areálu Patrónky.

Centrálny verejný priestor s pietnym miestom. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Podľa BSK by mal revitalizovaný areál obsahovať priestory pre školstvo, kultúru, umenie, športové podujatia a ďalšie voľnočasové aktivity. „Vybudovanie multifunkčného areálu na Patrónke je bez preháňania unikátny a ambiciózny projekt, ktorý nielenže oživí túto lokalitu, ale tiež prinesie pre obyvateľov množstvo atraktívnych funkcií,“ hovorí Juraj Droba, predseda BSK. „Našim zámerom je, aby v areáli vznikol priestor pre školstvo, kultúru, umenie, či šport. Dôležitou súčasťou priestoru má byť aj pamätník reflektujúci na smutnú židovskú históriu v tejto lokalite.“

Predseda tým odkazuje na fakt, že v priestore Patrónky bolo kedysi koncentračné stredisko bratislavských Židov, ktorých potom odtransportovali do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Samotný priemyselný areál, ktorý dal názov aj celej lokalite, sa viaže k menu priemyselníka Juraja Rotha, ktorý tu v roku 1871 založil továreň na patróny. V 30-tych rokoch 20. storočia sa už výroba nábojov utlmovala, dlhšie zachovaná ostala Kühmayerova továreň na šnúry a doplnky k uniformám. Dnes tu už priemyselná výroba neprebieha a sídlia tu rozličné verejné aj súkromné inštitúcie.

„V súčasnosti je areál vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja a jednotlivé budovy sú parciálne prenajímané menším podnikom,“ ozrejmil Tomáš Liška, projektový manažér BSK. „Väčšinovým správcom je zariadenie sociálnych služieb Rosa, pričom v území sa okrem iného nachádza špeciálna škola, odborné učilište, internát, školský klub i rehabilitačné stredisko. Areál je v súčasnosti oplotený, disharmonický a nesúrodý, bez adekvátnej údržby a jednotlivé objekty postupne degradujú. Napriek svojmu potenciálu, pôsobí ako uzavretý opustený ostrov.“

V rámci nového projektu by sa to malo zmeniť. Súčasťou zámeru je zachovanie viacerých historických objektov aj výstavba nových s ohľadom na očakávané funkcie. K novým vstupom má patriť škola a kultúrno-kreatívne centrum, vzniknúť majú nové cyklotrasy a revitalizovať by sa mali brehy potoku Vydrica. BSK tu vybuduje aj pietne miesto, resp. pamätník reflektujúci tragické udalosti z obdobia Druhej svetovej vojny.

Hlavným cieľom je však najmä vytvoriť moderné kultúrno-vzdelávacie centrum, ktoré nadviaže na aktivity zariadenia sociálnych služieb. To je hlavným partnerom projektu, ďalším je Cambridge International School, Škola umeleckého priemyslu J. Vydru alebo Design Factory, ktorý sa pravdepodobne bude musieť vysťahovať zo súčasnej lokácie na Bottovej ulici (objekt, kde sídli dnes, môže zaniknúť, aby uvoľnil miesto plánom ZSE vybudovať si tu sídlo). Jednotliví aktéri budú schopní čerpať zo vzájomnej synergie a využívať novú infraštruktúru, ktorá tu má vzniknúť, predovšetkým športoviská, verejné priestory alebo miesta pre výstavy a prezentáciu umeleckých aktivít.

„Projekt má nielen lokálny, ale i nadmestský význam. Na Slovensku ide o jedinečný projekt svojho druhu,“ hodnotí Juraj Droba. BSK síce nešpecifikoval rozpočet, no vysvetľuje, že zámer bude vznikať po etapách a prvé úpravy môžu byť zrealizované v roku 2022. Poslanci BSK budú o osude areálu rozhodovať na decembrovom zastupiteľstve.

 

Celková vízia areálu. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

 

Bratislavský samosprávny kraj tak predstavil do istej miery vlajkový projekt, ktorý má potenciál zásadne zvýšiť atraktivitu lokality, jej funkčnosť a byť všeobecne prospešný pre širokú verejnosť. Harmonogram, podľa ktorého sa majú prvé časti areálu sprístupniť už v roku 2022, svedčí o tom, že cieľom je aj zlepšenie imidžu kraja pred voľbami, ktoré sa budú v tomto roku konať. Preto bude určite prioritou, aby revitalizácia napredovala čím rýchlejšie.

Hoci je vízia ako taká nesporne pozitívnym zámerom, pričom najviac z nej budú profitovať klienti ZSS Rosa, možné benefity by vedela maximalizovať prípadná architektonická súťaž s jasným zadaním a funkčnou náplňou areálu. Teoretická hodnota zóny, fakt, že ide o verejný projekt, ako aj orientácia na široké skupiny obyvateľstva by mali byť jasnými argumentmi v prospech súťaže. Kompetície, realizované Metropolitným inštitútom Bratislavy, dokazujú, že zo súťaží môžu vzísť mimoriadne príťažlivé návrhy a Hlavné mesto hodlá nastavovať kvalitatívnu latku. Ako sa však zdá, BSK príklad mesta nasledovať neplánuje.

Organizácia súťaže si totiž vyžaduje čas a kapacity, ktorý vedenie BSK nemá, ak chce niečo odovzdať pred voľbami. Nie je to jediný prípad, kedy volebný cyklus ohrozuje možnosť získať najkvalitnejšiu víziu. Samozrejme, aj bez súťaže môže vzniknúť príjemné miesto, pri masívnej investícii z verejných prostriedkov by však malo byť nespochybniteľné, že ide o najlepší spôsob, akým boli využité.

Preto považujem tento zámer za dobrú ideu, no s výhradami. Aktivácia lokality bude ďalším dôležitým krokom v premene Patrónky na dôležitú časť metropoly, kde sa prelína vzdelávanie, veda, biznis s vysokou pridanou hodnotou a rekreácia. Okrem areálu Slovenskej akadémie vied a vysokoškolského kampusu v Mlynskej doline v blízkosti Patrónky sídli množstvo firiem v zóne Westend, ktoré v priebehu tohto desaťročia doplní ESET s centrálou navrhnutou kanceláriou Bjarke Ingels Group – BIG. Rekreačnú funkciu plní Zoologická záhrada a Železná studnička, najdôležitejší rekreačný priestor mesta.

Ide tak o miesto s mimoriadnou koncentráciou funkcií, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života v Bratislave. To sa môže teraz posilniť. Bolo by namieste, keby akékoľvek zásahy v lokalite, zvlášť do verejného priestoru, boli na špičkovej úrovni. Bratislavský samosprávny kraj vykročil správnym smerom, o bezchybnom spracovaní zámeru však bude musieť ešte presvedčiť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.