Andrej Sárközi 02.12.2022 16:35

Konečne dobré správy pre bratislavskú ikonu: Slovenský rozhlas prešiel obnovou

Stavba storočia a jeden z najreprezentatívnejších príkladov moderných ideálov povojnovej československej architektúry. Budova Slovenského rozhlasu je konštrukčným unikátom, ktorý vznikal – od prvých vízií až po dokončenie výstavby – dlhých 22 rokov. Stav „obrátenej pyramídy“ však v poslednom období nebol najpriaznivejší. Stavba tak prešla dôležitou obnovou.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Jej kultivované architektonické riešenie, ako aj konštrukčná a technologická výnimočnosť, presahujú hranice staviteľstva. Vzniku samotnej stavby predchádzali dve kolá súťaží. Prvé sa konalo v roku 1962 súbežne so súťažou na rozhlasové a televízne stredisko v Prahe. Cieľom bratislavskej súťaže bolo nájsť najmä vhodnú polohu. Porota zvolila lokalitu v centre mesta, v blízkosti dnešného Námestia Slobody a križovania ulíc Mýtnej, Štefanovičovej a Fazuľovej (alternatívou bol Ružinov alebo Mlynská dolina).

Rozhlasový areál tu navrhli umiestniť architekti Miloš Chorvát, Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič, Stanislav Talaš a Imrich Bárta. Rozhodnutie poroty nadväzovalo najmä na víziu tvz. bratislavskej Priečnej osi, ktorú skoncipoval český urbanista Emanuel Hruška. Ním uvažovaná mestská trieda mala viesť po okraji historického centra od Hlavnej železničnej stanice až po nábrežie Dunaja. Tento zámer sa skutočne začal realizovať až v tejto súťaži. O rok neskôr bola vyhlásená druhá súťaž na konkrétnom pozemku.

Stavba ale nezískala prvé miesto, tak ako žiaden prihlásený projekt. Na najvyššom druhom mieste sa umiestnil zámer architekta Miloša Chorváta, ktorý navrhol vežiak, horizontálnu dosku a šošovkovitú aulu. Išlo o podobný koncept, aký navrhol Vladimír Dedeček na Nitrianskej poľnohospodárskej vysokej škole. Kolektív architektov v zložení Stanislav Talaš, Štefan Ďurkovič a Štefan Svetko získal v súťaži až tretie miesto. Investor však chcel na pozemku vybudovať neobvyklé dielo. Realizáciou teda nebol poverený najvyššie ohodnotený projekt, ale súťažiaci z bronzovej priečky. Od ukončenia súťaže sa tím architektov obmenil a Stanislava Talaša nahradil Barnabáš Kissling. Konečný výraz zámer získal až v roku 1969, kedy sa spustila aj jeho výstavba. 

Vízia architektonického skvostu bola spojená s viacerými pochybnosťami. Obavy plynuli najmä z toho, či bude v kanceláriach – z dôvodu šikmej steny – dostatočné osvetlenie. Tento problém viedol až do priestorov Slovenskej akadémie vied, ktorá uskutočnila experimentálne výskumy. Tie poukázali na vyhovujúce svetelné podmienky. Kritika sa vyskytla aj v súvislosti s umiestnením v rušnej časti mesta, čo malo ohroziť kvalitu nahrávania v jednotlivých štúdiách. Jednotlivé priestory sú však kvalitne odizolované. Výstavbe tak nebránilo nič v ceste.

Realizácia trvala dlhých 15 rokov, s projektovaním až 22. Ikonický objekt bol dokončený v roku 1983 a od roku 1985 sa z neho pravidelne vysiela. Komplex disponuje podnožou s hlavnými nahrávacími a prevádzkovými priestormi. Nad ňou stojí redakčná a vysielacia časť, umiestnená na deviatich mohutných krížových stojkách. Ploché strechy stavby zase tvoria rozsiahle terasy. Stred pyramídy tvorí železobetónové komunikačné jadro a medzi ním a obalom sa smerom nahor rozširuje vnútorná hala. Jej cieľom je na piatich podlažiach vytvoriť akúsi kancelársku krajinu plnú zelene, svetla a vzduchu. Na prízemí sa nachádza priestor Galérie Slovenského rozhlasu, z ktorého sa vstupuje do koncertných sál. Tie disponujú jedinečnou akustikou a nahrávacími štúdiami. Hmota pyramídy je zavesená na stredovom oceľobetónovom jadre a slúži predovšetkým na administratívne účely. 

Stavba Slovenského rozhlasu je v podstate umeleckým dielom, ktoré v roku 2001 získalo v celoslovenskej ankete titul Stavba storočia v kategórii spoločenských stavieb. Obrátená pyramída bola v roku 2017 dokonca vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. 

Pre budovu Slovenského rozhlasu však bola posledné roky príznačná vysoká miera zanedbanosti. Ešte viac to platí o exteriérových priestoroch, na ktorých sa podpísal zub času. Ako informoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky: „Od ukončenia výstavby budovy (1985) nebol ochranný náter vonkajšej oceľovej konštrukcie do dnešných čias komplexne obnovený.” V dôsledku toho bola konštrukcia pyramídy poznačená koróziou. A nie len to, farebnosť konštrukcie sa posunula od pôvodnej hnedej k červeným odtieňom, čo narúšalo autentický vzhľad pamiatky. Za zmenu farebnosti konštrukcie mohli predovšetkým poveternostné podmienky a UV žiarenie. 

Aj preto sa pristúpilo k čiastočnej obnove vzhľadu objektu. „Vybraný realizátor očistil povrch celej konštrukcie tlakovou vodou, následne ju ošetril vrstvou základného náteru a na záver bol nanesený vrchný farebný náter. Obnova konštrukcie bola realizovaná postupne, po častiach, a za pomoci horolezeckej techniky,” uviedol pamiatkový úrad. Ako ďalej úrad poznamenal, proces výberu finálneho farebného odtieňa vrchného náteru prebehol v troch kolách vzorkovania: „Podkladom pre určenie konkrétneho farebného odtieňa boli napr. aj farebné fotografie z doby výstavby budovy a spomienky pamätníkov, pričom výber bol samozrejme limitovaný farebnou škálou, ktorou disponoval vybraný výrobca materiálu.” 

Obnova tak kultúrnej pamiatke značne pomohla z estetického hľadiska, z hľadiska estetiky širšieho vnímania obrazu mesta, ale aj z pohľadu zachovania pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky. Nový náter zabráni ďalšej degradácii významného architektonického diela. Obyvatelia a návštevníci Bratislavy majú možnosť po dlhých rokoch vidieť odtieň pyramídy, akým stavba disponovala vo svojich začiatkoch. 

 

Oprava Mýtnej ulice. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Okrem vylepšenej konštrukcie sa skvalitní aj okolie Slovenského rozhlasu, resp. priľahlá Mýtna ulica. Tá je prvým miestom v celej metropole, kde sa v plnej miere kladie tzv. Bratislavská dlažba – dláždenie s unikátnym vzorom, jedinečným pre slovenskú metropolu. Jej návrh reaguje aj na prácu bratislavských a slovenských umelcov Miroslava Cipára, Ľudovíta Fullu a Milana Dobeša. Okrem „mestského chodníka" v úseku od Belopotockého po ulicu Námestie slobody sa majú zmeniť aj chodníky v dotyku s budovou Národnej banky Slovenska, ktorej verejný priestor sa zlepšil už v priebehu minulého roka. Ako ďalšie sa zrekonštruujú pešie komunikácie na Vazovovej, Mýtnej a Slovanskej ulici. 

Premenou prechádza aj Námestie Slobody, jeden z najvýznamnejších reprezentačných priestorov hlavného mesta. Priestor dlhé roky chátral a zviechať sa začal až v roku 2017, kedy prebehla architektonická súťaž na jeho obnovu. Prvé zásahy sa na námestí zrealizovali v uplynulých rokoch, aktuálne prebieha komplexná obnova fontány Družba. Najväčšia bratislavská fontána by mala začať striekať už budúci rok. Spolu s jej obnovou má vzniknúť aj ďaleko atraktívnejšie priestranstvo, ktoré bude otvorené pre väčší počet užívateľov.

Lokalita pri budove Slovenského rozhlasu sa tak konečne mení k lepšiemu. Nebolo tomu tak dávno, čo priestoru dominoval reklamný smog, autá nadivoko parkujúce na chodníkoch či rozbité kvetináče, obrubníky a diery v asfalte. Ide pritom o územie v dotyku s národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho obnova mala byť prioritou už dávno, rovnako ako rekonštrukcia budovy Slovenského rozhlasu. 

Rzohlas je ešte ďaleko od ideálneho stavu. Okrem nového náteru konštrukcie by zaslúžil komplexnejšiu obnovu všetkých jeho častí, spojenú s lepším využitím svojho potenciálu (napríklad striech podnože, ktoré boli pôvodne uvažované ako pochôdzne). Stavba je na Slovensku i vo svete skutočným unikátom, jej vzhľad je však s týmto statusom v príkrom kontraste. Posledná obnova situáciu zlepšila, pyramída by si ale zaslúžila lepšiu starostlivosť a pozornosť, než akej sa jej vo všeobecnosti dostáva. 

 

Fotografie z 30.11.2022.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.