Adrian Gubčo 28.06.2021 11:34

Budova Magistrátu prejde rekonštrukciou, známa je jej podoba

Hlavné mesto zorganizovalo ďalšiu architektonickú súťaž, hoci tentokrát v určitej tichosti. Novú podobu by mal získať interiér tzv. Novej radnice, jednej z dvoch hlavných budov Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. Rekonštrukcia časti budovy by mala priniesť zlepšenie podmienok pre zamestnancov aj návštevníkov budovy a byť v súlade s jej pamiatkovým statusom.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Budova Novej radnice vznikla tesne po Druhej svetovej vojne v dôsledku nedostačujúcich kapacitných pomerov v Primaciálnom paláci, kde dovtedy Magistrát sídlil. Išlo prakticky o prvú architektonickú súťaž na Slovensku po vojne a jej víťazom sa stal známy architekt Emil Belluš. Pôvodne sa plánovala adaptácia a dostavba budovy niekdajšieho jezuitského kláštora, ten sa však v dôsledku zlej statiky zrútil a bol kompletne nahradený novostavbou. Napriek tomu však vznikla budova citlivá k historickému kontextu, za čo bola mimoriadne oceňovaná a neskôr (1985) vyhlásená za pamiatku.

Prevádzka budovy rokmi priniesla nové nánosy, reagujúce na meniace sa potreby zamestnancov aj inštitúcie. V súčasnosti navyše Magistrát už nepostačuje ani nárokom na bezbariérovosť, otvorenosť, pracovnú efektivitu, dobré podmienky pre prácu a ani reprezentatívnosť. Rekonštrukcia je preto témou už dlhšie. S témou sa stotožnilo aj súčasné vedenie Hlavného mesta, ktoré pristúpilo ku konkrétnym krokom: oslovilo zamestnancov Magistrátu a po zbere ich podnetov vyhlásilo menšiu architektonickú súťaž.

Išlo o menšiu jednokolovú a vyzvanú súťaž, do ktorej boli oslovené tri ateliéry. Vo všetkých prípadoch ide o pracoviská, známe kvalitnými interiérovými realizáciami alebo prácou s historickým prostredím a budovami. Súčasťou súťaže tak boli Architekti BKPŠ, ktorí majú na konte nádherné práce na víkendovom dome v Čachticiach alebo Múzeu Slovenských národných rád v Myjave (nehovoriac o SNG), Kuklica Smerek Architekti s Likerkou v Trenčianskych Tepliciach alebo sídlom súkromnej spoločnosti v Silocentrále v Pradiarni 1900, a napokon Martin Skoček, pri ktorom môže verejnosť poznať najmä jeho interiér reštaurácie Fach na Ventúrskej.

V takejto kvalitnej konkurencii sa presadil práve posledný menovaný architekt, ktorý podľa poroty elegantne pracuje s geniom loci budovy, v iných prípadoch však reinterpretuje Bellušovu reč do vlastnej. Návrh je kultivovaný, dobre odpovedá na potreby zamestnancov Magistrátu, vyjadruje sa aj k veciam nad rámec zadania a je dobre etapizovateľný. Predpokladá sa, že prejde ešte s postupom prípravy úpravami, koncept je však dostatočne kvalitný na to, aby tieto zásahy vstrebal.

Samotný architekt vysvetľuje, že jeho východiskom pôvodné charakteristické prvky Bellušovho stavebného interiéru v podobe podláh či plávajúcich dverí, ktoré chcel nanovo interpretovať. Na prvom podlaží reagoval na uzavretosť voči exteriéru aj neskoršie nánosy, preto priestor „uvoľnil“ a umiestnil sem nový infopult na mieste súčasnej vrátnice. V dvorovej časti umiestňuje cyklostojany s potrebnou infraštruktúrou. Architekt však využíva aj suterén, kde umiestňuje kultúrno-spoločenský priestor, prístupný z exteriéru z podlubia na Uršulínskej ulici. V interiéri sa nijako nenaruší súčasná podateľňa.

Kľúčovou požiadavkou zadania bolo vyrovnať sa s riešením tretieho a štvrtého podlažia. Víťazný návrh sa snaží o vytvorenie kvalitného socializačného rámca pri súčasnom fungovaní administratívnych činností. Vo vestibule získava jasné miesto zeleň a umiestnený tu je voľný mobiliár. V zadnom trakte sa zas rozširuje chodba, ktorá je funkčná a pobytová zároveň. Kancelárie sú variabilné a podľa potreby môžu byť samostatné, alebo riešené ako open space. Kancelárie pre vedúcich a riaditeľov oddelení sú v zadnej časti v dotyku so zasadačkou. Využitá je aj chodba v prednom trakte tak, aby sa vestibul čo najviac vyčistil.

Architekt sa vo svojom návrhu vyjadril k riešeniu umiestnenia umeleckého diela Rudolfa Sikoru na druhom nadzemnom podlaží, ktoré navrhuje ponechať pootočené tak, aby do interiéru prenikalo viac svetla. Nad piatym podlažím zas navrhuje vznik pobytovej terasy, pričom zábradlie má byť riešené tak, aby sa nenarúšala vizuálna podoba budovy. Vznik stredného funkčno-socializačného traktu sa navrhuje aj na ostatných podlažiach.

Rekonštrukcia Magistrátu by nemala vyžadovať takú rozsiahlu sériu povolení, preto by sa mohli práce spustiť už v dohľadnej dobe. Mesto už na revitalizáciu vyčlenilo prostriedky – na obnovu vstupu, vrátnice a tretieho a štvrtého podlažia by malo ísť 665-tisíc eur, 80-tisíc eur by si mala vyžiadať príprava projektovej dokumentácie. V budúcnosti by mali nadväzovať aj rekonštrukcie ďalších podlaží tak, aby bola celá Nová radnica na vysokej úrovni.

Doplnenie: Metropolitný inštitút upozorňuje, že tento rok sa práce nezačnú, termín realizácie ešte nie je potvrdený. Vyčlenené zdroje z magistrátu boli určené zatiaľ na projektovú dokumentáciu.

 

Chodby na jednotlivých podlažiach sa rozšíria, čím vznikne funkčno-socializačný priestor. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Plány zrekonštruovať Magistrát sú v súlade s prioritou vybudovať moderný a príťažlivý úrad, čo sa netýka len spôsobu práce a procesov, ale aj samotného výzoru a priestorovej organizácie inštitúcie. Aktuálne vedenie mesta navyše vidí svoj vzor v bývalom starostovi New Yorku Michaelovi Bloombergovi. Skúsený podnikateľ po svojom nástupe na miestnu radnicu ako jeden z prvých krokov zrušil samostatné kancelárie a zriadil open space, čím zvýšil výkonnosť úradníkov. Bratislava ide očividne podobným smerom.

Pozitívom je, že pripravovaná rekonštrukcia bude na vysokej úrovni, v súlade s architektonickým odkazom pôvodného autora a navrhnutá jedným z najlepších súčasných autorov. Magistrát bude po rekonštrukcii pôsobiť decentne a reprezentatívne. Zvýši sa snáď aj kvalita pracovného prostredia pre zamestnancov – keďže v súčasnosti je aj úroveň kancelárií veľmi dôležitá pri snahe o zisk kvalitných ľudí. V neposlednom rade, zlepšenie ucítia aj klienti, teda občania, ktorí Magistrát navštevujú.

Je prekvapivé, že mesto zatiaľ nepredstavilo výsledky súťaže, tak, ako to má vo zvyku pri iných kompetíciách. V prípade súťaže na rekonštrukciu kúpeľov Grössling alebo Živé námestie usporiadalo samostatné tlačové konferencie, pri iných vydalo aspoň tlačovú správu. Novú podobu Magistrátu, čo je hádam prvá súťaž, ktorá bude plne realizovaná, zatiaľ obchádza mlčaním. Je to škoda, lebo skutočne sa nie je za čo hanbiť.

Hlavné mesto má svojom majetku viacero budov či areálov, ktoré využíva alebo zamýšľa využívať pre administratívne účely. Celkovú rekonštrukciu by si zaslúžili aj pracovné priestory v pôvodnom sídle Magistrátu, teda v Primaciálnom paláci, resp. súvisiacich budovách. Rokovacie priestory síce pôsobia veľkoryso vďaka svojej histórii, samotné kancelárie sú však už jednoznačne zastarané. V tomto prípade by bola rekonštrukcia pravdepodobne oveľa náročnejšia – ide totiž o pôvodné renesančné, klasicistické či neobarokové paláce. Ich lepšie prispôsobenie súčasným požiadavkám si bude vyžadovať nemalé náklady.

Napohľad najveľkorysejšie zmeny však čaká areál na Bazovej ulici, kde dnes sídli Komunálny podnik. V budúcnosti sa tu uvažuje s umiestnením sídla Metropolitného inštitútu Bratislavy, doplneného o Centrum rozvoja mesta (na spôsob CAMPu v Prahe), vybudovaním Archívu mesta Bratislavy, depozitáru pre Galériu mesta Bratislavy a Múzeum mesta Bratislavy a napokon výstavbou nájomného bývania. V areáli sa majú zrekonštruovať existujúce industriálne objekty a zrevitalizovať verejný priestor. Na premenu územia sa má konať architektonická súťaž, hoci nie je presne známe, kedy. Pôvodne však bola predpokladaná už v rokoch 2020-2021.

Mesto tak plánuje do svojich budov vložiť masívne prostriedky. Je nepochybné, že má v mnohých ohľadoch obrovský investičný dlh (kto niekedy navštívil Archív mesta Bratislavy, to bez váhania potvrdí). Možno by bolo namieste tieto potreby nahlas komunikovať a otvorene priznať, aká je situácia. Tiché zverejnenie projektov a ich zaradenie do rozpočtu bez ďalšieho komentára, pričom rozpočet číta minimum ľudí, nepôsobí veľmi dobre.

Magistrát nie je súkromný developer, ktorý musí vždy vyzerať najlepšie. Cieľom úradu by malo byť férové informovanie o nakladaní s verejnými financiami, bez ohľadu na možné prijatie u verejnosti. V tomto prípade navyše ide o pozitívne a potrebné projekty. Je krokom vpred, že sa konečne a na vyššej úrovni rieši obnova verejných budov, ktoré sú štandardne v najhoršom stave.

Preto by sa nemalo dbať na obavy, čo to spraví s PR. Mlčanie a zatajovanie pri takto významných zmenách je najhoršie, čo môže mesto urobiť.

 

Článok bol doplnený o upresnenie zo strany MIBu. 

Viac informácií o súťaži na webe Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.