Adrian Gubčo 22.07.2020 13:03

V Petržalke štartujú veľké projekty

Najľudnatejšia mestská časť v Bratislave čoskoro získa nové projekty, ktoré prispejú k jej transformácii. Pôvodné uniformné sídlisko sa novými zámermi mení na mestskú štvrť s viacerými špecifickými lokalitami, ktoré menia tento zaužívaný obraz. Navyše, potenciál štvrte pre výstavbu ostáva veľký a v najbližších rokoch by sa mohol naplno prejaviť.

Liget. Zdroj: WSD Development

V priebehu posledných troch desaťročí sa vyvinulo viacero lokalít, kde sa výstavba sústredila vo zvýšenej miere, vďaka čomu sa aspoň lokálne narušil sídliskový ráz. K takýmto miestam patrí okolie Panónskej ulice, Lužnej, Gercenovej, no predovšetkým Einsteinovej a v súčasnosti aj areál Matadorky. A práve do týchto dvoch posledných menovaných lokalít prichádzajú najnovšie projekty.

 

Liget

Po dlhšej dobe získal stavebné povolenie projekt Liget, dlhodobo pripravovaný zámer, ktorý nedávno prešiel zmenami, aby priniesol – ako prezentuje webstránka projektu – nové dejiny bývania. Investor, spoločnosť WSD Development, musel na zelenú k výstavbe čakať približne jeden a pol roka.

Zámer bol prvýkrát predstavený približne pred desaťročím, kedy sa v tejto lokalite, na okraji Sadu Janka Kráľa v dobrej dostupnosti centra mesta (čo sa medzičasom zlepšilo vdaka výstavbe električkovej trate), plánoval najprv hotel a hovorilo sa aj o 25-podlažnom vežiaku. Aktuálny vývoj však viedol k prekresleniu projektu, vrátane výmeny architektov, čo zámeru prospelo. Na severnom okraji Petržalky, na voľnej ploche pri Krasovského ulici, tak vznikne 18-podlažná veža s 90 bytmi, resp. apartmánmi.

V ponuke sú 1-izbové až 5-izbové jednotky, ktoré sa môžu pochváliť veľmi vysokým štandardom, klienti mali k dispozícii na výber aj špecifický dizajn prevedenia svojej rezidencie. Liget patrí jednoznačne k najluxusnejším projektom v Bratislave, čo je nakoniec dané aj vynikajúcou polohou. Okolie je síce ešte stále nedostatočne rozvinuté, je však len otázkou času, kedy sa premení na súčasť pravobrežnej časti bratislavského downtownu.

Kombinácia lokality a štandardu bola predpokladom pre pomerne úspešnú predajnosť – pred krízou bola voľná už len približne polovica jednotiek, aktuálne čísla nie sú známe. Developer pravdepodobne ponuku bližšie zverejní až v čase, kedy stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť.

V rámci developmentu sa počíta so vznikom drobných obchodných prevádzok v parteri, parkovanie je riešené v garážach a na povrchu. Z celkového počtu 171 miest bude 73 na teréne, zvyšok v podzemí. Dané riešenie ovplyvnilo podobu okolitých priestranstiev, ktoré by mohli mať aj vyššiu úroveň.

Vo výsledku však Liget bude moderne vyzerajúcim developmentom, ktorý dobre doplní existujúce výškové budovy v susedstve – bytový dom Krasovského alebo kancelársky komplex Einsteinova Business Center. Dá sa predpokladať, že výškové budovy vzniknú aj východne od električkovej estakády a Jantárovej cesty, čím by takto symbolicky vznikla akási brána do Petržalky. Autorom architektúry je známy a skúsený architekt Ľubomír Závodný.

Ak sa podarí povolenie skutočne správoplatniť už v priebehu niekoľkých týždňov a následne aj spustiť výstavbu, Liget by sa mohol stať súčasťou panorámy Petržalky už ku koncu roka 2022. Dotvorí tak formujúcu sa južnú časť epxandujúceho centra Bratislavy.

 

Kopčianka. Zdroj: Pantograph

 

Kopčianka

Kým rozvoj v okolí Einsteinovej je motivovaný dobrou dopravnou dostupnosťou a existenciou prázdnych, nezastavaných pozemkov, v prípade areálu Matadorky ide o tradičnú transformáciu brownfieldu, ktorý už stratil účel a vďaka vysokým cenám bývania je atraktívnym priestorom pre výstavbu nových bytov. Na mieste bývalej fabriky sa realizuje alebo pripravuje viacero zámerov, Kopčianka je z nich najnovší.

Zámer bol pôvodne vyvíjaný spoločnosťou Neo-Real pod oficiálnym názvom Polyfunkčný komplex Matador, novým vlastníkom sa však stala spoločnosť Metrostav Slovakia, ktorá ho rebrandovala a dotiahla aj povoľovanie. Aj v tomto prípade sa vydávanie stavebného povolenia natiahlo, žiadosť bola podaná už minulý rok, vydané bolo až teraz. Povolenie platí pre prvú trojicu domov, ktoré vzniknú v dvoch etapách. Vzniknúť by mal aj štvrtý dom, o jeho povolenie však investor zatiaľ nepožiadal.

Jednotlivé objekty sú zoradené v riadkovej zástavbe, medzi ktorými sú umiestnené parkovo upravené plochy. Každý z trojice domov je tvorený trojicou sekcií (vchodov), prvá má 11 podlaží, zvyšné 5 podlaží. Výškové časti sú šachovnicovo prestriedané, takže nevznikne rada rovnako vysokých objektov. Na prízemí domov vzniknú priestory pre obchodné prevádzky (celková výmera aj so štvrtým domom by mala byť 813 metrov štvorcových), nad nimi budú byty.

V každom z prvých troch domov je naplánovaných 77 bytov, v ponuke sa však zatiaľ neobjavili – aj v tomto prípade predpokladám, že si developer počká na správoplatnenie stavebného povolenia. Informácie o štandarde nie sú známe, určite však nebude na úrovni Ligetu – očakávam skôr priemerný štandard so zastúpením aj menších bytov. Investičný zámer naznačuje, že by tu celkovo mohlo vzniknúť 308 rezidencií pre 638 obyvateľov.

Ešte Neo-Real zadal projekt kancelárii Pantograph, kvalitnému pracovisku, ktoré však v tomto prípade nedosiahlo takú úroveň celkového urbanistického konceptu. Riadkovú zástavbu nepovažujem za ideálnu, a to ani vo vzťahu k okolitým pripravovaným zámerom, najmä Novej Matadorke, ktorá ráta so zachovaním časti pôvodnej petržalskej smaltovne. Kopčianka premrhala potenciál pre vznik atraktívneho uličného priestoru (ktorý bude navyše zhoršený povrchovým parkovaním). Čo sa týka individuálnej architektúry domov, tá napohľad pôsobí prijateľne a do danej lokality vhodne.

Metrostav už medzičasom vyčistil pozemok – asanoval pritom inú časť smaltovne, čo je celkom škoda, lebo išlo o príažlivú budovu – a je pripravený na výstavbu. Pôvodne sa mala realizácia spustiť už na konci roka 2019, takto sa posúva aj termín dokončenia. To je predpokladané v druhej polovici roka 2022.

 

Kopčianka. Zdroj: WOOW Studio

 

Rozvoj Petržalky bude pokračovať

Sídlisko Petržalka začalo rásť v 70-tych rokoch 20. storočia, pričom malo predstavovať vzorový projekt, ideál modernistického plánovania a urbanizmu, ktorý mal byť výsledkom veľkej urbanistickej súťaže z konca 60-tych rokov.

Výsledný zámer bol poskladaný z viacerých konceptov a v princípe predpokladal vznik hlavnej severojužnej osi, kde by bola okolo rýchlodráhy – metra – koncentrovaná mestská vybavenosť a hlavné mestské dominanty (príkladom je budova Technopolu). Rezidenčná zástavba by vyrástla po okrajoch tejto osi a mala poskytovať komplexnú lokálnu vybavenosť, umiestnenú do centra superblokov, ktoré mali vynikať obrovským rozsahom zelene.

V praxi sa však tento koncept nikdy nepodarilo celkom dodržať, keďže už za socializmu viedol tlak po rýchlosti dodávania nových bytov a ekonomizácia k nedodržaniu niektorých princípov. Metro začalo vznikať až na konci 80-tych rokov a zmena režimov priniesla jeho rýchly koniec. Dopravná os nie je doteraz dobudovaná, rovnako ako jej obalová zástavba.

Tento stav viedol k tomu, že po zmene režimov sa v dôsledku nových ekonomických podmienok začali transformovať oblasti, kde možno daná zástavba nebola pôvodne uvažovaná – napríklad okolie Panónskej cesty. Pri Einsteinovej sa aj predtým rátalo s veľkomestskou zástavbou, mali tu však vzniknúť centrá nadmestskej vybavenosti, nie menšie kancelárske a komerčné komplexy. Na juhu Petržalky medzičasom začali vznikať Slnečnice, a to na mieste, kde sa za socializmu rátalo so vznikom výrobnej štvrte.

Zmeny tejto mestskej časti budú pokračovať aj naďalej. Popri Einsteinovej je to najmä Nové Lido, pre celú Bratislavu enormne dôležitý zámer, ktorý prinesie rozvoj a skompaktnenie centra. Po dokončení električkovej trate sa očakáva urbanizácia jej bezprostredného okolia, čím Petržalka konečne získa svoje vlastné centrum, ako aj chýbajúce služby či kvalitný líniový park okolo Chorvátskeho ramena. Na mieste Matadorky by mohol vzniknúť akýsi petržalský downtown. Rozširovanie Slnečníc prinesie tisíce nových bytov a viaceré dnes prázdne pozemky premení Hlavné mesto vo forme architektonicky príťažlivých nájomných bytových domov.

V neposlednom rade je tu však ešte jeden obrovský projekt s mimoriadnym potenciálom, od ktorého si jeho developer sľubuje vytvorenie nového pohľadu na rozvoj slovenských miest – Nesto od Lucronu, ktoré už žiada o stavebné povolenie na prvé polyfunkčné či rezidenčné budovy, ale aj multifunkčnú halu či co-livingové bývanie. Na konci Kopčianskej ulice má vzniknúť prvá „kreatívna štvrť“ v Bratislave.

Nesto by malo postupne vytvoriť priestor pre tisíce nových obyvateľov – možno až päťciferný počet, rozsahom je tak podobné Slnečniciam. Pôjde o samostanú mestskú zónu s oblasťami hustejšej, kompaktnejšej zástavby, ale aj rozvoľnenej, s radovými rodinnými domami na spôsob holandských pedestrianizovaných štvrtí woonerf, s kancelársko-výrobnou zónou, veľkým rozsahom zelene alebo s lokálnymi dominantami. Pôjde o úplne iný typ zástavby, ako je pre Petržalku typický.

Mestskú časť tak čakajú výrazné zmeny, ktoré zmenia jej tradičný obraz a na konci dňa z nej urobia omnoho lepšie miesto pre život – vznikne tu šanca pre vznik 15-minútového mesta, teda mestskej oblasti, kde budú do 15 minút chôdze dostupné takmer všetky k životu potrebné služby a možnosti, prípadne bude dostupná rýchla a bezbariérová linka verejnej dopravy, ktorá ľudí za vybavenosťou, prácou alebo štúdiom dopraví. Hoci to nebude o rok ani o dva, Petržalka má obrovský potenciál, ktorý treba využiť.

Dnes je táto príležitosť nanešťastie čiastočne ohrozovaná miestnou tradíciou prostestovať takmer proti všetkému. Má zmysel tlačiť na kvalitu, nie však torpédovať všetky zámery, ktoré do tejto mestskej časti – stále nedokončeného sídliska, ktoré chce byť komplexnou mestskou štvrťou – prinášajú nejaké zmeny či dočasný diskomfort. Petržalka môže byť lepšia. Len kosením trávy a sadením stromov ňou však nebude.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.