Adrian Gubčo 19.03.2025 10:30

Zo Šancovej sa stratili stromy. Žiadne rúbanie, ale presádzanie, uvádza Proxenta

Zo severnej strany Šancovej ulice, v susedstve parkoviska pri Palárikovej, sa prednedávnom stratili tu stojace dreviny. Okamžite to vyvolalo ohlas na sociálnych sieťach, keďže sa občania zľakli výrubu stromov. Ako však vysvetľuje developer Proxenta, ide o omnoho náročnejšie presádzanie, ktoré je súčasťou prípravy na vznik projektu Schanz.

Zdroj: Proxenta, Nino Belovič / YIM.BA

Dlhá cesta ku kultivovanej ulici

Šancová ulica sa začala postupne formovať na konci 19. storočia, keď sa Bratislava začínala rozširovať severným smerom. Postupne bola obstavaná domami zo severnej aj južnej strany. Veľký rozvoj pokračoval aj v medzivojnovom období, keď sa vybudovali aj mohutnejšie mestské domy a ulica začala miestami získavať charakter mestskej triedy. Objavil sa však aj problém – Šancová bola miestami zúžená.

Ako rastúca komplikácia sa to ukázalo v povojnovom období, keď začala rásť automobilizácia aj dopravný význam Šancovej. Odrazilo sa to na postupnej asanácii viacerých budov na severnej strane ulice. Veľké búranie prebehlo najmä v priestore medzi Jeleňou a Palárikovou. Otvorený priestor nebol nikdy zastavaný s výnimkou objektu potravín a postupne tu vznikla kombinácia povrchového parkoviska a voľného priestoru so zeleňou.

Hoci časť miestnych plochu označovala za park, v skutočnosti išlo o zanedbaný priestor, ktorého úroveň ďalej zhoršoval opustený skelet bývalých potravín. Roky zostával bez záujmu a prispieval k celkovo zúboženému charakteru Šancovej. Tá je dnes vo všeobecnosti vnímaná ako extrémne zaťažená a nepríjemná ulica, kde chýbajú kvalitnejšie verejné priestranstvá, ktoré by vytvorili alternatívu voči rušnej osi.

Všetko sa zmenilo až v čase, keď sa objavili úvahy o urbanizácii plochy existujúceho parkoviska. V roku 2018 bol predložený zámer Polyfunkčného domu Šancová, ktorý mal do lokality priniesť osempodlažný objekt s bývaním, kanceláriami aj obchodmi a parkovou úpravou vo vnútrobloku. Neskôr projekt prebrala investičná skupina Proxenta a premenovala ho na Schanz.

Pripravovaný zámer prichádza s víziou komplexnej kultivácie priestoru. Nový majiteľ na architektúre Schanzu nemenil v podstate nič. Dnes zanedbanú plochu tak má nahradiť vcelku mestotvorne pôsobiaci dom s nadčasovým architektonickým riešením od kancelárie Expoline. Súčasťou vízie je aj zvýšenie kvality zelene či celkové zlepšenie kvality života pre miestnych obyvateľov. Dom má byť totiž aj hlukovou clonou voči rušnej ulici.

Napriek tomu sa plány developera stretli s obavami časti verejnosti. Dôvodom je najmä nutnosť odstránenia zelene na pozemku, aby sa dala novostavba aj s podzemnými garážami vôbec rozostavať. V rámci povoľovania sa opakovane niektorí občania odvolávali a snažili sa proces spomaliť. Tento vývoj primäl investora k zmene prístupu.

Ako totiž Proxenta oznámila, stromy sa rozhodla namiesto jednoduchého výrubu zachovať. 36 drevín bolo presadených do náhradnej lokality v Petržalke. Investor pritom spolupracoval s odborníkmi, ktorí mali zabezpečiť, aby bolo presádzanie šetrné a aby sa maximalizovala jeho úspešnosť. V budúcnosti, po dokončení Schanzu, sa majú navyše tieto stromy v prípade ich dobrého stavu vrátiť späť na Šancovú, tentokrát však už do zrevitalizovaného priestoru.

Dnes zanedbaná časť Šancovej sa má sceliť a vyplniť polyfunkčným objektom. Zdroj: Proxenta

Omnoho náročnejšie riešenie

Presadenie stromov, navyše aj pomerne mohutných, nie je jednoduché po logistickej ani finančnej stránke. Ako však tvrdí developer, ide o jediný správny postup, pokiaľ mu záleží na kvalitnom životnom prostredí. „Naším cieľom je nielen realizovať kvalitné stavebné projekty, ale aj prispievať k udržateľnému rozvoju mesta a ochrane jeho prírodného dedičstva,“ hovorí Slavomír Frešo, hovorca skupiny Proxenta. „Veríme, že náš prístup bude inšpiráciou aj pre ďalších developerov v regióne.“

Proxenta však upozorňuje aj na inú rovinu presádzania. „Vyhodnotili sme situáciu tak, že 40- či 50-ročné stromy sú svojim spôsobom tiež investícia. Ak sa na svojom novom mieste zregenerujú, vieme ich použiť spätne na tomto mieste,“ vysvetľuje Štefan Harmaňoš, projektový manažér Proxenty.

Investor približuje, že proces presádzania stromov prebiehal v súlade s normou STN 83 7010, ktorá definuje správne metódy ošetrovania, udržiavania a ochrany drevín. Všetky práce boli vykonávané odbornou firmou, ktorá zabezpečuje dôslednú starostlivosť pred, počas aj po presadení, aby bol minimalizovaný stres pre rastliny a zabezpečené ich ďalšie prežitie. Firma ďalej dodáva, že presadila aj stromy, ktorých výrub by bol možný aj bez súhlasu príslušných orgánov, keďže ich obvod kmeňa nepresahuje 60 cm vo výške 130 cm nad zemou.

Nové miesto, na ktoré boli stromy umiestnené, sa nachádza neďaleko OC Danubia v Petržalke. Ide o územie, kde sa v budúcnosti vybuduje skladový projekt Merk. Inak však poskytuje pre rast stromov vhodné prostredie.

Myslí si to aj Adrián Hrinda, krajinný a záhradný architekt, ktorý dohliadal na proces presádzania. „Je reálne, že sa tieto stromy ujmú. Počas troch rokov im bude poskytovaná starostlivosť, spojená so zálievkou, kotvením aj zmladzovacími rezmi,“ popisuje. Orezy prebehli ešte pred presadením a boli prispôsobené jednotlivým druhom stromov. Práve následná starostlivosť rozhodne o tom, koľko stromov sa reálne ujme.

Objavila sa kritika, že investor nezabezpečil podmienky pre ujatie sa stromov, čo súvisí s malým koreňovým balom presádzaných drevín. „Koreňový bal presádzaných stromov nie je na prvý pohľad taký veľký. Je však najväčší, aký podmienky umožňovali, keďže v podloží sa nachádza množstvo stavebnej sute a odpadu,“ upozorňuje Hrinda. „To nám neumožňovalo využiť stroj, ktorý by vytiahol celý koreňový bal.“ Inak v tom ale nevidí veľký problém, rovnako ako v spätnom presadení na Šancovú.

Dôležité je v tomto smere vytvorenie dostatku priestoru pre koreňový systém. Developer samotný deklaruje, že chce vytvoriť príjemný parkový priestor, ktorého podoba bude výsledkom súťaže. Krajinní architekti budú musieť okrem iného pracovať aj s drevinami, ktoré budú k dispozícii v Petržalke.

Proxenta dodáva, že daný postup nebol vôbec lacný. „Presádzanie je približne desaťnásobne nákladnejšie ako výrub a náhradná výsadba, no napriek tomu sme sa rozhodli pre túto cestu. Naším cieľom nie je len splniť legislatívne požiadavky, ale skutočne prispieť k zachovaniu zelenej infraštruktúry v meste,“ zhŕňa Harmaňoš. Mestská časť bola o tomto postupe informovaná a dostala podklady aj zápis k presádzaniu.

Stromy boli prenesené aj s koreňovým balom. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Z výnimky štandard

Developer tvrdí, že obdobný prístup chce aplikovať aj v budúcnosti, pokiaľ to bude potrebné. „Presádzanie stromov nie je len jednorazovým opatrením, ale súčasťou nášho dlhodobého prístupu k ekologicky udržateľnému developmentu. Naším cieľom je, aby dreviny nielen prežili, ale ak to bude pod dohľadom odborníkov možné, aby sa mohli stať plnohodnotnou súčasťou urbanizmu aj po dokončení našich projektov,“ sľubuje Frešo. Chce tak zároveň nadviazať na európske trendy.

Poukazuje najmä na Viedeň, kde sa samospráva i investori v čoraz väčšej miere snažia o integráciu existujúcej zelene, prípadne Paríž, kde sa pri veľkých projektoch stromy presádzajú do nových parkov. V Budapešti zas vznikajú zelené koridory, v rámci ktorých si presadené stromy uchovávajú svoju ekologickú hodnotu. Proxenta chce nasledovaním týchto príkladov ukázať, že ide v čoraz výraznejšej miere o prirodzenú súčasť nového developmentu.

Verejnosť si bude na tento nový prístup pravdepodobne ešte nejakú dobu zvykať. Po negatívnych skúsenostiach s výrubmi z minulosti je dôvera celkovo nízka a ľudia automaticky očakávajú horšie riešenie. Ak sa ale na Šancovú napokon naozaj vrátia pôvodné stromy, pôjde o dôkaz, že sa to dá robiť aj inak.

Proxenta naznačuje, že je vo finálnych fáza územného konania. Následne bude nasledovať ešte stavebné konanie, po ktorom bude prebiehať samotná výstavba. Teoreticky je možné, že by sa mohla začať ešte v priebehu tohto roka. Dokončená bude pravdepodobne na prelome rokov 2027 a 2028, čo bude pravdepodobne aj čas, keď sa zrealizujú parkové úpravy vrátane opätovného vysadenia stromov.

Pre developera dnes ide o najvýraznejší bratislavský projekt. V centre mesta dokončila Vilu Bielu a v Devínskej Novej Vsi realizuje Stockerku. Schanz však výrazne zmení jednu z najfrekventovanejších ulíc v metropole. Pokiaľ bude dokončený na vysokej architektonickej i materiálovej úrovni, zásadne zvýši úroveň tejto ulice s veľkým potenciálom.

Zmeniť však môže viac ako len jeden priestor. Presadenie stromov namiesto ich prostého odstránenia a ich následný návrat sa môže stať inšpiratívnym príbehom, ktorý bude zaujímavý pre mnohých bratislavských investorov. Pokiaľ by ich to podnietilo k podobnému postupu, prinesie projekt výrazné a citeľné benefity. Bratislava sa môže opäť o čosi posunúť a ukázať, že stromy a životné prostredie pre ňu predstavujú mimoriadnu hodnotu.

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Proxenta. 

Fotografie z 15.2.2025.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.