Adrian Gubčo 06.02.2023 15:32

Hanba mesta ostáva. Osobný prístav čaká na rozhodnutie

Bratislavský Osobný prístav nemožno ani pri privretí oboch očí nazvať reprezentatívnou vstupnou bránou do Bratislavy. Modernistická stavba z roku 1969 v susedstve sídelnej budovy Slovenského národného múzea už dávno nie je modernou. Rekonštrukcia objektu viazne, a to aj kvôli odporu aktivistov.

Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s.

Projektu rekonštrukcie budovy Osobného prístavu v Bratislave chýba stále právoplatné územné rozhodnutie. Okresný úrad (OÚ) v Bratislave v tejto veci stále nerozhodol. Pre TASR to uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra SR, pod ktorý okresné úrady spadajú. Začiatok rekonštrukcie bol pôvodne naplánovaný v roku 2020.

„V tejto veci ešte nebolo rozhodnuté,“ skonštatoval rezort vnútra. Konanie je stále prerušené do doručenia vyžiadaného stanoviska v zmysle stavebného zákona. „Po jeho doručení sa bude ďalej konať,“ poznamenal. Spis skončil na Okresnom úrade ešte vlani po tom, ako účastníci konania podali odvolanie voči vydanému územného rozhodnutiu zo strany stavebného úradu.

Týmito účastníkmi konania sú aktivisti, predovšetkým zo združenia Bratislava otvorene, ktorého ústrednou postavou bol aktuálny starosta mestskej časti Staré Mesto Matej Vagač. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava (SPaP-LOD) pôvodne chcela spustiť rekonštrukciu a prestavbu objektu ešte pred vyše desaťročím, pričom vychádzala z výsledkov vyzvanej architektonickej súťaže. Víťaz, kancelária DF Creative Group (vtedy ADOM M Studio), navrhol elegantný neofunkcionalistický objekt, ktorého súčasťou mali byť aj ubytovacie kapacity.

Aktivisti si však dokázali nakloniť zastupiteľov tvrdením, že dostavba zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky (NKP) – budovy Slovenského národného múzea i ďalších NKP. Mesto sa aj preto rozhodlo investorovi neprenajať časť mestského pozemku, nutného pre realizáciu projektu (zvlášť pavilónu pre Twin City Liner do Viedne).

Investor z tohto dôvodu pripravil aktualizovaný projekt, v ktorom podľa svojich slov zohľadnil väčšinu pripomienok odporcov zámeru. Objekt zmenšil a znížil. Spoločnosť viackrát poznamenala, že výška budovy nedosiahne ani výšku stromov nachádzajúcich sa v blízkosti budovy na nábreží. Po predložení upraveného projektu predpokladala, že s búracími prácami začne ešte v roku 2019 a s rekonštrukciou v roku 2020.

Kvôli odvolaniam sa ani to nepodarilo. SPaP-LOD samozrejme tvrdí, že kritika je neopodstatnená a že si splnila všetky zákonné povinnosti. O tom, či to je pravda, ale rozhodne Okresný úrad. Následne ju čaká stavebné konanie na staromestskom stavebnom úrade, ktorého štatutárom je Matej Vagač.

K rekonštrukcii Osobného prístavu tak vedie ešte dlhá cesta. Kým sa nerozhodne, budova ostane pravdepodobne v súčasnom stave. Poslednou modernizáciou prešla v 90-tych rokoch minulého storočia, čo je viditeľné. Objekt je jednoznačne technicky i morálne zastaraný a nespĺňa nároky na reprezentatívnu bránu do Bratislavy na súčasnej úrovni. To isté možno povedať o priľahlom verejnom priestore zo strany Dunaja. Od SNM mestská časť nedávno zrealizovala úpravy, ktoré mierne zvýšili úroveň plôch.

 

Pôvodná vízia zmodernizovaného prístavu. Zdroj: DF Creative Group

 

Budova Osobného prístavu mala koncepčne pripomínať pavilón s preskleným obvodovým plášťom, umožňujúcim pohľady na Dunaj. V interiéri sa nachádza odbavovacia hala, niekoľko prevádzok či administratíva prístavu. Za architektúrou stojí maďarský projekčný útvar UVATERV.

Hoci predovšetkým milovníci modernej architektúry objekt uznávajú, v kontexte očakávaného rozvoja bratislavského prístavu je jeho budúcnosť otázna. Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava Fáza II, teda oficiálny strategický materiál, vypracovaný majiteľom prístavu, predpokladá presun osobného prístavu východným smerom. Po novom by sa mal nachádzať v Zimnom prístave, kde budú okrem osobných lodí pristávať aj súkromné plavidlá v rámci maríny v jednom z bazénov.

Ak je toto skutočne budúcnosť Osobného prístavu, možno by stálo za diskusiu, či vôbec objekt na Fajnorovom nábreží rekonštruovať – a či ho radšej neodstrániť a nahradiť verejným priestorom. Budova sa nachádza na významnom pešom ťahu medzi promenádou v dotyku s historickým jadrom Bratislavy a trasou do nového centra pri Eurovei. V súčasnosti je prístup k rieke narušený bariérou protipovodňovej ochrany, kým od Fajnorovho nábrežia je problémom veľké parkovisko.

Skôr či neskôr ale vyvstane otázka preriešenia celého územia, aby lepšie zohľadňoval svoj polohový význam. Ak dotiahneme výhrady aktivistov do dôsledku, potom by bola asanácia budovy a otvorenie priehľadu na veľkolepú budovu SNM, susednej „Fajnorky“ alebo Filozofickej fakulty UK najlepším riešením.

Ide samozrejme len o úvahu a podnet do diskusie. Téma Osobného prístavu je dôležitá nielen v kontexte jednej budovy, ale aj budúcnosti celého bratislavského nábrežia. V poslednom období čelí rastúcemu tlaku zo strany operátorov výletných lodí, v dôsledku čoho treba otvárať nové pozície pre kotvenie. V konflikte s tým sú požiadavky na kvalitu a využiteľnosť verejného priestoru – najmä zachovanie priehľadov na Dunaj či otázne parkovanie autobusov.

Bratislavské nábrežie a jeho budúci rozvoj si zasluhuje kvalitnú verejnú debatu, ideálne bez vybičovaných emócií. Podoba a osud Osobného prístavu bude v každom prípade jedna z centrálnych tém.

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.