Adrian Gubčo 01.08.2023 11:50

Výrazne lepšie mesto jednoduchým spôsobom. V Lamači zrealizovali riešenie, ktoré potrebuje celá Bratislava

Úroveň verejného priestoru a tým aj mesta samotného je v Bratislave nízka. Riešením však nemusia byť žiadne extrémne drahé projekty a náročné úpravy, totálne meniace obraz celých lokalít – aspoň zatiaľ. Stačili by aj relatívne jednoduché zásahy, ktoré však dramaticky zvyšujú pohodlie aj bezpečnosť chodcov.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

V 60-tych rokoch 20. storočia bola Kodaň typickým príkladom mesta, ktoré s nadšením podporovalo automobilovú dopravu, otváralo jej predtým pokojné ulice a budovalo náročné dopravné projekty, zamerané na zvýšenie kapacity ciest pre autá. Dôsledkom bola zhoršená úroveň bezpečnosti, znečistenie alebo hluk. Pôvabná dánska metropola strácala mnoho zo svojich kvalít.

V tom istom čase začal samostatnú prax vykonávať dnes svetoznámy architekt a urbanista Jan Gehl, ktorý bol daným vývojom znepokojený. Gehl bol milovníkom starých talianskych miest, ktorých jadrá sa podarilo pre inváziou automobilov ochrániť. V preferencii pešieho pohybu, typickom pre stredoveké centrá, videl Gehl skutočnú budúcnosť miest a príležitosť, ako zvýšiť ich kvalitu.

Vďaka analytickému prístupu si postupne získali jeho myšlienky podporu a vyústili v realizáciu prvých peších zón v Kodani. Napriek varovaniam kritikov sa obavy nepotvrdili – vytlačenie áut z niektorých centrálnych ulíc mesta nespôsobili úpadok maloobchodu, ale práve naopak: do jadra Kodane sa s nadšením hrnulo množstvo kupujúcich, vďaka čomu sa obchodom darilo lepšie ako kedykoľvek predtým. Úspech transformácie inšpiroval mesto k ďalším odvážnejším zásahom.

Paradoxne, jedným z najdôležitejších nebol žiaden masívny projekt (hoci dnes sa už realizujú aj také), ale celkom jednoduchá úprava – uzatvorenie výjazdov z bočných ulíc do hlavnej, pričom pôvodný priechod pre chodcov nahradil kontinuálny chodník.

Podarilo sa tým dosiahnuť niekoľko dôležitých efektov: v prvom rade, prechádzanie cez priechody je bezpečné, keďže už nehrozí, že sa z bočnej cesty vyrúti auto a zrazí chodca. Zvlášť to platí v prípade detí. Po druhé, chôdza sa stala pohodlnejšou. Ľudia, zvlášť občania so zhoršenými možnosťami pohybu, už nemusia prekonávať výškové rozdiely, ktoré síce zdravému človeku prídu banálne, no pre seniora s paličkou alebo človeka na vozíku sú citeľné. A po tretie, uzatvorenie výjazdu spôsobuje, že už nie je možné cez ulicu tranzitovať, čo vedie k postupnému poklesu automobilovej dopravy.

Kombinácia kontinuálnych chodníkov s rozvojom kvalitnej cykloinfraštruktúry stojí za úspechom Kodane v oblasti rozvoja verejného priestoru. Jan Gehl pripúšťa, že ešte v 70-tych rokoch bolo hlavné mesto Dánska pomerne chudobné. Napriek tomu si začalo postupne budovať povesť dobrého miesta pre život. Ukázalo sa to na konci storočia, kedy sa naštartoval proces masívneho influxu obyvateľov do centra. V tom čase už Kodaň mala prostriedky aj na odvážnejšie projekty.

 

Vyvýšený priechod pôsobí ako retardér, takže sa dramaticky zvyšuje bezpečnosť chodcov. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Bratislava je dnes v mnohých ohľadoch v situácii, v akej bola Kodaň približne pred 40-50 rokmi. Ide o chudobné mesto, ktoré nemá prostriedky na to, aby samo realizovalo veľké dopravné projekty alebo prestavby celých námestí, bulvárov a mestských tried. Napriek tomu rastie spoločenská požiadavka po kvalitnom verejnom priestore. Slovenská metropola tak musí uvažovať, ako využiť prostriedky čo najefektívnejšie a s najväčším dosahom.

Inšpirácia Kodaňou v podobe vytvárania kontinuálnych chodníkov je ideálnym riešením. Hoci sa v minulosti v niekoľkých málo prípadoch podobné riešenie už realizovalo (napríklad na Jozefskej a s privretím oboch očí na Lazaretskej), vyššiu úroveň riešenia ukazuje mestská časť Lamač, kde sa nedávno upravilo vyústenie ulice Lediny IV do Hodonínskej.

Lediny IV síce neboli uzatvorené, napriek tomu bol vybudovaný kontinuálny chodník, čím vznikol z pohľadu vodiča retardér. Automobily sú tak nútené spomaliť, čo zvyšuje bezpečnosť chodcov. Riešenie navyše čiastočne nadväzuje na bratislavský manuál verejných priestorov a jeho princípy a štandardy, takže sa zvýšila aj estetická úroveň ulice.

Tento zásah je potrebné v čo najväčšej miere replikovať. Z pohľadu automobilu ide o drobné nepohodlie, pre množstvo užívateľov verejného priestoru ale môže ísť o dramatické zlepšenie kvality pešieho pohybu. V celom meste sú možno tisíce krížení vedľajších ciest s hlavnými, kde by vybudovanie vyvýšených priechodov nespôsobilo žiadne komplikácie.

Ide o zásahy, ktoré nie sú také drahé, aby si ich Bratislava nemohla dovoliť. Ročne by sa dali zrealizovať na desiatkach miest, pokiaľ by išlo o jednu z priorít. Spoločne s ohlásenými aktivitami v blízkosti škôl, zameraných na bezpečnosť detí, by išlo o ďalší citeľný krok k lepšiemu mestu.

Jan Gehl v priebehu minulého roka zavítal do Bratislavy. Dnes je už dôchodca, ktorý sa aktívne do plánovania nezapája. Namiesto toho cestuje po svete, bilancuje svoju prácu a snaží sa inšpirovať ostatných. Na otázku, na čo je najviac hrdý, má jednoduchú odpoveď – jeho vnučka môže ísť do školy bez toho, aby sa musela obávať zrážky s automobilom. Vďačiť za to môže kontinuálnym chodníkom v celom meste.

 

Fotografie z 31.7.2023. Pozrite si revitalizáciu verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.