Adrian Gubčo 31.07.2023 18:22

Mesto pre ľudí namiesto mesta pre autá. Prečo majú petície za utlmovanie dopravy zmysel

V posledných týždňoch sa objavilo niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je utlmiť dopravu na niektorých z najrušnejších uliciach Bratislavy. Ako to býva v obdobných prípadoch zvykom, popri skupine podporovateľov sa vynorila aj rovnako veľká skupina absolútnych odporcov. Z ich pohľadu ide o jedinú správnu reakciu, idú však sami proti sebe.

Zdroj: Google StreetView

Európske zmeny pre centrum Bratislavy

Posledné týždne priniesli niekoľko potenciálne zásadných informácií a iniciatív, zameraných na dopravu v Bratislave. Ako prvá bola ohlásená úvaha mesta (treba podotknúť, že skutočne len úvaha) mierne upraviť Staromestskú ulicu. V blízkosti rušnej zastávky Zochova by mal vzniknúť priechod pre chodcov, ktorý by nahradil súčasný podchod. Išlo by o bezbariérové riešenie, ktoré by zároveň slúžilo k spomaleniu prúdu vozidiel, keďže Staromestská pripomína skôr autostrádu.

O týždeň neskôr bola ohlásená petícia na ukľudnenie a úpravy Šancovej. Jedna z dopravnej najrušnejších, najprašnejších a najhlučnejších ulíc v meste by sa podľa predstáv organizátoriek petície mohla upraviť tak, aby bola použiteľnejšia aj pre iné formy dopravy – vrátane verejnej, cyklistickej či pešej.

Napokon sa v priebehu minulého týždňa objavila petícia, zameraná na miernu úpravu Štefánikovej. Táto vychádza z potenciálu jednej z najkrajších ulíc v meste, absolútne potlačeného tranzitnou dopravou. Pre desaťtisíce šoférov totiž ide o spojnicu medzi severozápadnou časťou Bratislavy a centrom, resp. Petržalkou. Návrh počíta s vytlačením dopravy z jedného pruhu v smere do centra.

Ide do veľkej miery o individuálne a nekoordinované aktivity (minimálne z pohľadu dopravného plánovania), ktoré majú ale jednu vec spoločnú: všetky iniciatívy kladú dôraz na vytvorenie atraktívnejšieho verejného priestoru, príjemnejšieho pre pohyb a pobyt z pohľadu chodca či cyklistu. Takisto sa usilujú o férovejšie prerozdelenie ulíc, ktorých podstatnú časť zaberá automobilová doprava. Nadväzujú tak na trendy, bežné vo vyspelých mestách severnej a západnej Európy (a v čoraz väčšej miere aj strednej).

Neprekvapivo, úvahy o úpravách významných ulíc sa stretli s množstvom podpory, ale aj kritiky. Keďže ide o dôležité tranzitné komunikácie, mnohí sa pýtajú, kam sa autá presunú. Iní považujú úvahy o zvýšení významu cyklistickej či verejnej dopravy za nereálne. Kritici ďalej varujú pred zhoršením dopravných kongescií (zápch), čo bude vo výsledku viesť k zvýšeným emisiám a prašnosti. Napokon, návrhom je vytýkaná aj nekoncepčnosť.

 

Namiesto podchodu na Zochovej a drahých výťahov by mohol pribudnúť priechod pre chodcov. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Hrozia dopravné problémy?

Ide o viac či menej relevantné výhrady, na ktoré je potrebné reagovať. Intuitívne sa zdá, že zúženie významnej cesty o jeden pruh spôsobí väčšie zaťaženie, no v praxi sú mnohé javy v meste kontraintuitívne. Tak je to aj s dopravou. Prakticky na celom svete sa opakuje rovnaká chyba s rozširovaním ciest a diaľnic s vidinou, že to zmenší zaťaženie – a prakticky všade sa opakuje dopravná indukcia, kedy je áut napokon ešte oveľa viac a z riešenia sa stáva ešte väčší problém.

Ti najvyspelejšie mestá to už pochopili a preto volia opačný prístup: doterajší systém, ktorý umožňoval tranzit cez centrá prostredníctvom širokých a pohodlných ciest, nahrádza zložitejší systém obchádzok, lokálnych úprav, zákazov vjazdu či zmien prikázaného smeru jazdy tak, aby sa tranzit stal nevýhodným – pre autá. Pre cyklistov alebo pre linky verejnej dopravy, ideálne na koľajach, sú ale spojnice naďalej rovnako rýchle, resp. ešte rýchlejšie.

Dané riešenie len zriedka spôsobilo presun dopravných problémov inde. Pokiaľ boli zmeny dobre naplánované, nestalo sa prakticky nič – okrem zvýšenia atraktivity pre iné spôsoby dopravy. Úspešné príklady pochádzajú z miest ako Utrecht, Delft alebo Gent (a do istej miery aj Londýn), kde je prakticky nemožné prejsť krížom cez centrum autom. Na druhej strane, radikálne sa zvýšil počet ľudí na bicykloch.

Čo sa týka automobilovej dopravy, v mnohých prípadoch došlo k jej celkovému poklesu, čo sa nazýva „dopravné vyparenie“. Toto pozorovanie potvrdzujú viaceré vedecké štúdie, ktoré síce pripomínajú, že záleží od lokálneho kontextu, varovania pred zhoršením podmienok sú ale jednoznačne alarmistické.

Spojenie „lokálny kontext“ je dôležité. Nie všetky riešenia sú prenositeľné v režime 1:1 do Bratislavy, nie je ale dôvod predpokladať, že pri správnom dizajne by nemali opatrenia fungovať aj tu. Takéto plánovanie ale nie je úlohou obdobného typu petícií. Ich cieľom je skôr upozorniť na existujúci problém a ukázať zodpovednej samospráve, že je vysoký dopyt po jeho riešení. Tá následne musí pristúpiť ku krokom, ktoré postupne povedú k želanému výsledku.

 

Delft vytlačil tranzit z centra, na jeho miesto prišli cyklisti a verejné priestory. Doprave to neublížilo. Autori: Melissa a Chris Bruntlettovci

 

Mesto musí reagovať

Bratislava sa už dlhšie prezentuje záujmom o zlepšenie podmienok pre peších, cyklistov a verejnú dopravu. Čiastočne sa to ukázalo aj na Štefánikovej, kde sa v nedávnej minulosti zriadil buspruh. Pristúpilo sa k tomu po rokoch úvah aj pokusov, ktoré veľmi dobre dokázali, čo sa píše aj vyššie: jednak rozumné obmedzenie automobilovej dopravy žiadne problémy neprinieslo, na druhej strane ale narýchlo pripravená zmena (testovanie buspruhu počas Európskeho týždňa mobility v roku 2012) môže komplikácie vyvolať.

Preto musia byť aj v rámci petícií navrhované zmeny podrobené dôkladnej analýze a prijaté tak, aby bol efekt čo najvyšší bez zhoršenia podmienok a obsluhy niektorých lokalít. V tomto momente sa zdá, že úpravy na Staromestskej či Štefánikovej by nemali byť problematické. V prípade Šancovej je situácia náročnejšia, keďže ide nateraz o nenahraditeľnú súčasť vnútromestských dopravných okruhov.

Dopravný systém Bratislavy je totiž založený na radiálno-okružnom systéme. Kľúčovými komunikáciami sú – alebo majú byť – radiály v podobe dlhých mestských tried, smerujúcich na okraje mesta, a okruhy v podobe bulvárov, tangenciálne prepájajúcich jednotlivé radiály. Vnútri takto vymedzených oblastí sa má doprava ukľudňovať a tranzit má byť znemožnený.

Taká je teória, prax ale naráža na fakt, že mestské okruhy neboli plne dobudované. Bráni v tom masív Malých Karpát, cez ktorý nebola žiadna mestská správa ani vláda schopná preraziť dopravné línie (s výnimkou tunelu Sitina). Doprava sa tak preniesla na Šancovú, hoci v danom rozsahu tadiaľ nikdy viesť nemala.

Ďalším problémom je absencia väčšieho počtu spojení medzi západnou a východnou časťou mesta. Hoci v záhorskej časti Bratislavy dnes žije omnoho menej ľudí, postupne sa to mení. V budúcnosti tu pribudnú desiatky tisíc obyvateľov. Ak aj bude väčšina z nich využívať alternatívne formy dopravy, aj tak to vyvolá nároky na infraštruktúru. Doprava je dnes obmedzená len na tri línie – Einsteinovu a most Lanfranconi, nábrežie a Pražskú ulicu, na ktorú je naviazaná práve Šancová.

Riešením má byť tzv. Severná tangenta, ktorá uzavrie kľúčový vnútromestský okruh, tvorený Einsteinovou, Bajkalskou, Jarošovou, Pionierskou, Pražskou a diaľnicou D2 v Mlynskej doline. Dnes chýba v podstate len krátky, no náročný úsek v podobe spojnice Pionierskej a Pražskej cez tunel ponad Jaskový rad. Projekt je v kompetencii štátu, ktorý ho odmieta financovať.

Preto iniciátori petície tvrdia, že odmietajú čakať na výstavbu tangenty. Jej vznik je v dohľadnej dobe nereálny, Hlavné mesto o ňu v skutočnosti veľký záujem nejaví a Šancová je dnes už extrémne zaťažená. Bez rázneho kroku v podobe jej úpravy, vrátane obmedzenia automobilovej dopravy, takou aj ostane.

Úlohou mesta je aspoň posúdiť, nakoľko rozsiahle tieto zásahy môžu byť a čo spôsobia. A presne v tomto spočíva význam petícií: musia vyvolať verejný tlak na to, aby to samospráva aj naozaj spravila a výsledky publikovala. Nie je úlohou aktivistov nahrádzať pri plánovaní mesto. Ich význam spočíva v poukázaní na silný verejný záujem, aby mesto alternatívne riešenie dopravy podporovalo nielen verbálne, ale aj konkrétnymi činmi.

 

Petície ukazujú, že verejnosť žiada prehodnotenie súčasného rozdelenia dopravného priestoru. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

 

Ako zmeniť Bratislavu

Ideálnym scenárom, vyplývajúcim z prebiehajúcich aktivít, by bolo vypracovanie komplexnej analýzy a stratégie rozvoja dopravy v Bratislave so zameraním na uprednostnenie verejnej a nemotorovej dopravy - teda aktualizácia dopravného generelu. Jej súčasťou by ale mal byť návrh konkrétnych opatrení, ktoré by sa týkali aj Staromestskej, Štefánikovej a Šancovej. Aby sa ale nečakalo roky, vhodné by bolo už teraz realizovať niekoľko drobných zásahov, najprv vo forme pilotného programu a v prípade úspechu ako stálej úpravy.

Panuje všeobecná zhoda, že tranzit krížom cez centrum mesta nie je prospešný. Trpia ním viaceré ulice, pričom relatívne ľahko by sa ho mohli zbaviť. Vylúčenie automobilov na Blumentáli, na časti Mickiewiczovej alebo úprava Radlinského by boli veľkou zmenou situácie, čo sa dá riešiť zmenou dopravného značenia.

Motoristi, ktorí sú zvyknutí jazdiť cez mesto, by museli prechádzať po existujúcich okružných cestách. Na druhej strane, úpravy na Štefánikovej či Šancovej by sťažili dopravu aj tu, takže by sa používanie auta v čoraz väčšej miere stalo voľbou len pre tých, ktorí ho musia používať, majú dostatok času alebo sú dostatočne hlúpi. Ruka v ruke s tým by sa zvýšil tlak na využívanie verejnej dopravy, jej posilnenie a azda aj na výstavbu Severnej tangenty.

Budúcnosť dopravy v Bratislave nie je o úplnom vytlačení automobilov. Autá sú pre chod mesta dôležité a bez ich existencie a prítomnosti by rozvoj nebol možný. V Bratislave ale ich prítomnosť presiahla zdravú mieru. Je vhodné dobudovať hlavné mestské okruhy, zároveň ale treba dať jasne najavo, že vnútri kompaktného mesta a v centre musí prím jednoznačne hrať iná forma mobility.

Ak sa podarí zmeniť túto optiku – aj vďaka aktuálnym petíciám – možno sa Bratislava priblíži scenáru, kedy budú centru dominovať férovo nastavené ulice s pomalými (30 km/h) autami, hustejšou sieťou električiek (napríklad opäť na Štefánikovej, možno aj na Dostojevského rade či Karadžičovej či dokonca raz na Šancovej) a pohodlnou cyklistickou dopravou. Zlepší sa tým život miestnych obyvateľov, mesto bude príťažlivejšie pre návštevníkov a lepšie sa bude dariť drobným prevádzkam.

Nie je to nepredstaviteľné. Bude to len repríza toho, čo s úspechom realizujú mnohé mestá po celej Európe. Bratislava má svoje špecifiká, na druhej strane ale niektoré zákonitosti platia aj tu: aj jej obyvatelia preferujú bezpečné priestory, väčšie množstvo času pre svojich blízkych, priaznivé životné prostredie či lepšie možnosti pre socializáciu.

Tejto vízii dnes bránia najmä autá, ktoré sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. Až po zásadnej redukcii ich počtu sa z Bratislavy stane mesto pre ľudí.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.