Adrian Gubčo 16.10.2025 11:12

Koniec komunistu. Bratislava odstraňuje pomník Mareka Čulena, priestor chce upraviť

V Bratislave dosiaľ zostalo viacero verejných priestranstiev pomenovaných po kontroverzných postavách histórie, rovnako ako niekoľko diel, dedikovaných predstaviteľom alebo symbolom totalitného režimu. Jedným z nich je aj socha Mareka Čulena v hornej časti Námestia slobody. Čoskoro by však mala byť odstránená a blízky priestor obnovený. V minulosti sa hovorilo aj o ráznejších zásahoch.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Hlavné mesto SR Bratislava vo štvrtok začalo s odstraňovaním pomníka Mareka Čulena v hornej časti Námestia slobody. Informoval o tom hovorca Bratislavy Peter Bubla. „Sme presvedčení, že čestné miesto na Námestí slobody by nemal mať človek, ktorý sa stal jedným zo symbolov neslobody,“ uviedol hovorca s odkazom na minulosť Čulena i samotného diela.

Pripomenul, že pomník vznikol v roku 1978 ako pocta vplyvnému predstaviteľovi komunistického režimu. „Okrem účasti na založení Komunistickej strany Československa Marek Čulen pôsobil aj ako povereník pre poľnohospodárstvo na Slovensku, čím bol zodpovedný za realizáciu najtvrdších prejavov likvidácie súkromného roľníctva,“ priblížil Bubla.

Upozornil, že v Čulenovej rodnej obci Brodské odstránili po Nežnej revolúcii pamätnú izbu i pomník venovaný Čulenovi, rovnako zrušili názov základnej školy, ktorý niesol jeho meno. „K obdobnému kroku po viacerých výzvach a neúspešných pokusoch viacerých iniciatív teraz pristúpilo aj mesto Bratislava, ktoré má pomník vo svojom vlastníctve,“ dodal hovorca Hlavného mesta.

Uistil, že v zmysle autorského zákona boli o odstránení pomníka informovaní aj dediči autorských práv po sochárovi Vladimírovi Môťovskom a spoluautori diela. „Pomník bude po odstránení prevezený do depozitára Galérie mesta Bratislavy a v priestore námestia následne dôjde k nevyhnutnej revitalizácii, teda k oprave prístupových chodníkov, úprave asfaltovej plochy aj zelene v jej bezprostrednom okolí,“ dodal Bubla.

Marek Čulen bol jedným zo zakladateľov komunistického hnutia, oddaný boľševik. Po vojne a komunistickom prevrate v roku 1948 sa dostal do najvyšších orgánov komunistickej strany, bol povereníkom poľnohospodárstva SNR v 50. rokoch a nesie zodpovednosť za osudy desaťtisícov občanov - roľníkov počas násilnej kolektivizácie.

Čulenov bronzový pomník odhalili v parčíku nad Námestím slobody (vtedajšie Gottwaldovo námestie) v Bratislave v roku 1978. Sochy mal aj v Brodskom a Senici, ale tie po roku 1989 odstránili. V minulosti vznikla aj petícia občanov za odstránenie sochy, v roku 2021 požiadalo o to Staré Mesto. Odôvodnilo to tým, že ho nepovažuje za pripomienku historickej doby, ale temné miesto v našej pamäti.

Hlavné mesto ubezpečilo, že sa požiadavkou mestskej časti bude zaoberať, upozornilo však, že musí postupovať podľa zákona o vojnových hroboch a v súlade s koncepciou narábania s pomníkmi, pamätníkmi, pamätnými tabuľami a výtvarnými dielami. Pomník bol klasifikovaný ako vojnový hrob.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Podľa všetkého tak nedôjde ku generálnej obnove priľahlého parčíka. Ten je dnes v pomerne zanedbanom stave, čo je s ohľadom na jeho polohu v srdci bratislavskej vládnej štvrte hanebné. V nedávnej minulosti sa pritom vcelku otvorene hovorilo o možnosti celkovej revitalizácie v súvislosti s potenciálnym umiestnením Hrobu neznámeho vojaka.

Toto významné protokolárne miesto v Bratislave donedávna absentovalo. Pre jeho umiestnenie bolo navrhovaných niekoľko lokalít, pričom práve parčík v okolí sochy Mareka Čulena bol považovaný za najhorúcejšieho favorita. Túto lokalitu však odmietlo miestne zastupiteľstvo s vysvetlením, že ide o nedôstojné miesto v dôsledku ruchu z okolitej dopravy. Rozhodlo sa preto pre Vajanského nábrežie, teda pre extrémne zaťaženú časť mesta.

V súčasnosti sa už pripúšťa, že nešlo o šťastnú voľbu. Mestská časť upozorňuje, že pri väčších podujatiach je táto lokalita priestorovo obmedzená. Hoci sa aktuálne presunom protokolárneho miesta nezaoberá, do budúcna to otvára priestor pre diskusiu o premiestnení Hrobu neznámeho vojaka.

Park pri Úrade vlády SR zostáva najvhodnejším miestom po urbanistickej aj symbolickej stránke. Ide o súčasť Námestia slobody, ktoré je ideálne pre umiestňovanie pamätníkov a diel, naviazaných na boj za slobodu.

Aj z tohto dôvodu by už čoskoro malo byť dokončené umelecké dielo, pripomínajúce Nežnú revolúciu. Pamätník 17. novembra 1989 od architektov Emanuela Zatlukaja, Branislava Lackoviča a sochára Jakuba Trajtera s motívom stôp protestujúceho davu ako symbolu občianskeho odporu má byť oficiálne odhalený práve 17. novembra. Umiestnený bude priamo naproti osi budovy Úradu vlády SR. Práce už prebiehajú.

Do istej miery symbolické gesto je aj pripravované vybudovanie detského ihriska na mieste, kde sa kedysi nachádzalo súsošie Klementa Gottwalda. Priestor po prvom „robotníckom“ prezidentovi tak využijú hrajúce sa deti. Ide o vhodný príklad vysporiadania sa s otrasnou totalitou, ktorá spôsobila obrovské ľudské utrpenie, viedla k zaostávaniu krajiny a v mimoriadnej miere sa podieľala na deštrukcii Bratislavy. Symboly režimu treba nahrádzať verejnými priestormi, ktoré sú definíciou slobodného spávania.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.