Adrian Gubčo 26.06.2023 16:46

Div Bratislavy nahradí logistická zóna. Dokončenie Pharosu dostalo zelenú

Keď bol prvýkrát predstavený zámer Pharos, investor, blízky podnikateľovi Jurajovi Širokému, hovoril o vzniku atraktívnej zóny s obchodmi, kanceláriami i športoviskami. Veľkorysé plány sa postupne okresali. Development, nazvaný po jednom zo starovekých divov sveta, sa premení na klasickú komerčno-skladovú zónu.

Zdroj: GLP / EIA

Pôvodne veľkorysý zámer sa začal rodiť už počas prvej dekády tohto storočia. Investor chcel využiť úspech susedného areálu Avion – Ikea aj prítomnosť diaľnice D1. Developer, patriaci do portfólia aktivít podnikateľa Juraja Širokého a ďalšej firmy CZ Slovakia, začal rozvoj územia výstavbou infraštruktúry, po ktorej nasledovala realizácia prvých retailových komplexov – big boxov. Pridať sa k nim mali kancelárske budovy, športová hala, zábavné centrum či hotely.

Z týchto dodatočných funkcií sa však nezrealizovalo prakticky nič. Pôvodní investori pred časom z projektu vystúpili, pričom ich nahradila spoločnosť GLP. Ide o medzinárodného developera logistických a skladových priestorov. Na Slovensku už manažuje rozsiahly logistický park v blízkosti Senca. V duchu svojej primárnej náplne transformoval aj koncepciu Pharosu.

Na miestach, kde sa malo pôvodne nachádzať „multifunkčné zábavné centrum“ a kancelársky kampus, tak vznikne trojica logistických hál a dvojica retailových boxov. Táto úprava vyplýva zo zmenených požiadaviek a dopytu na trhu a prináša celkovú optimalizáciu projektu. Napriek tomu má ísť o „jednu z najmodernejších komerčných zón na Slovensku“.

Podľa zverejnenej dokumentácie vzniknú nové logistické haly na východnej strane Ulice Pri letisku. Hala D bude obsahovať 24-tisíc metrov štvorcových úžitkových plôch, z toho 1.659 m² bude určených pre administratívu a zázemie. Hala E bude obsahovať necelých 26-tisíc m² úžitkových plôch, z toho bude 1,6-tisíc patriť administratíve. Posledná logistická hala F bude mať úžitkovú plochu 16,5-tisíc m², z toho je pre administratívu vyčlenených 1,1-tisíc m².

Investor predpokladá sa, že sa tu bude skladovať stavebný materiál, biela technika a elektronika, kancelárske potreby, počítače a ich komponenty, spotrebný tovar, potraviny a pod. Na strechách budú pravdepodobne umiestnené fotovoltaické panely. Pri hale D a E bude 165 parkovacích miest, pri hale F 60.

Retailové objekty budú mať podobu rozsiahlych nízkych stavieb s nákupnou galériou, určených pre zákazníkov s autami. Objektu C, umiestnený v severnej časti Pharosu naproti budúcim halám D a E, bude jednopodlažnou stavbou s dvojpodlažným vstavkom a úžitkovou plochou o rozlohe 19,2-tisíc m², z čoho administratíva a zázemie využijú takmer 9,5-tisíc m². Parkovanie v celkovom počte 200 stojísk bude na teréne, orientované bude k diaľnici D1.

Druhý retailový objekt bude menší a umiestnený bude v susedstve predajne Segum. Úžitková plocha bude 4,5-tisíc m², z toho administratíva a zázemie bude na 2,3-tisíc m². K dispozícii bude 50 parkovacích stojísk.

Projekt bude z dopravného hľadiska napojený na infraštruktúru, ktorá vznikla ešte pred výstavbou prvých komerčných objektov. Stavebník avizuje, že všetky plány sú v súlade s uvažovanými investíciami v podobe napojenia letiska na železničnú sieť alebo vybudovaním Terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov. Do budúcna by mala v blízkosti developmentu do Galvaniho vyúsťovať aj cesta I/572, o ktorej sa hovorí ako o budúcom obchvate mestskej časti Vrakuňa.

Hlavné mesto posúdilo súlad zámeru s Územným plánom kladne. Pripomienky malo predovšetkým k riešeniu pešej dopravy a cyklodopravy – v prípade cyklodopravy je realizácia cyklotrás či ochranných cyklistických pruhov dokonca podmieňujúcou investíciou. Mesto taktiež žiada výsadbu stromov na parkoviskách tak, aby na každé štyri miesta pripadal jeden strom.

Developer sa takto priblížil k výstavbe. Zámer bude teraz smerovať na stavebný úrad v mestskej časti. Keďže v blízkosti projektu nikto nebýva, územné či stavebné konanie by sa nemalo zásadne skomplikovať. Nová obchodná a skladová zóna tak začne vznikať možno už v priebehu budúceho roka.

 

Pôvodná vízia Pharosu. Zdroj: Pharos

 

Obchodná zóna GLP, ako znie oficiálny názov projektu, sa má oproti iným obdobným realizáciám líšiť mierou využitia zelene, dôrazom na cyklodopravu, aplikovaním fotovoltaiky či zriadením pump-tracku. Vďaka tomu by malo ísť o omnoho atraktívnejšie prostredie oproti iným retailovým či logistickým parkom. Architektonickým riešením investor poveril kanceláriu A3 Architekti, ktorá je v tomto smere už pomerne skúsená.

Vývoj, podľa ktorého tu nevznikne projekt v zmysle pôvodných úvah, je prirodzený a logický. Napriek tomu je to aj škoda – navrhované funkcie by boli vhodné tiež. Bratislave chýbajú kongresové kapacity alebo športové a zábavné centrá, ktoré by poskytovali alternatívu k existujúcim zariadeniam, resp. rozširovali ich ponuku. Umiestnenie v blízkosti letiska je vcelku rozumné. Nachádzali sa tu rozsiahle nezastavané plochy, to sa ale postupne mení.

Vývoj smeruje k obstavaniu letiska, čo potvrdzuje aj vznik Ovocných Sadov od JTRE, Moruší od VI Group či pripravovaná výstavba kancelárií Goldbeck. Z východnej strany je limitom výstavby diaľnica D4, za ňou sa však postupne rozťahujú bratislavské predmestia v podobe obcí Ivanka pri Dunaji alebo Zálesie.

Z ambicióznych plánov sa tak postupne stáva vcelku banálna zástavba, typická pre predmestie alebo okolie letísk vo viacerých európskych mestách. Väčšie objemy zelene, cyklodoprava či solárne panely nezakryjú fakt, že divom Bratislavy táto zóna určite nebude.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.